Pondelok 25. septembra. Meniny má Vladislav

ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy.

Aby mala na dlhopisovom trhu aj naďalej čo nakupovať, musela banka opustiť od limitu výnosu dlhopisov. Zo zápisnice z januárového zasadnutia je však zrejmé, že ani toto pravidlo nestačí a ECB pripustila možnosť odchýlenia sa od kapitálového kľúča.

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Aby mala na dlhopisovom trhu aj naďalej čo nakupovať, musela opustiť od limitu výnosu dlhopisov. Zo zápisnice z januárového zasadnutia je však zrejmé, že ani toto pravidlo nestačí a ECB pripustila možnosť odchýlenia sa od kapitálového kľúča.

Dlhopisy, ktoré môže banka nakupovať boli viazané k základnej úrokovej sadzbe ECB. Tá aktuálne predstavuje –0,4 percenta. Znemožňovalo to teda nakupovať dlhopisy s nižším výnosom. Pri predĺžení programu by tak mohlo dôjsť k situácii, že by na trhu neboli dlhopisy, ktoré by vyhovovali kritériám. Zrušením tohto pravidla sa naopak banke otvorila možnosť nakupovať najmä krátkodobé nemecké dlhopisy, ktorých výnosy sa nachádzajú pod základnou úrokovou sadzbou ECB.

Práve u nemeckých dlhopisov hrozilo, že ich nebude na trhu dostatočné množstvo, pretože podľa tzv. kapitálového kľúča ich musí centrálna banka v porovnaní s ostatnými krajinami kupovať najväčší objem. Kapitálový kľúč je druhým kritériom, ktoré musia dlhopisy vykupované ECB spĺňať. Vychádza z pomerov upísania kapitálu v Európskej centrálnej banke od národných centrálnych bánk jednotlivých členských štátov EÚ.

Rovnaký pomer, akým štáty upísali kapitál, sa musí zachovávať aj pri nakupovaní dlhopisov v rámci kvantitatívneho uvoľňovania. To znamená, že z každomesačného objemu nakúpených dlhopisov musí byť 18 percent nemeckých, 14 percent francúzskych, 12 percent talianskych, deväť percent španielskych atď. Možnosťou, ako vyriešiť problém s nedostatkom dlhopisov, je odchýlenie sa od pomerov tohto kapitálového kľúča. ECB to na ostatnom zasadnutí pripustila.

Členovia rady guvernérov centrálnej banky sa teda zhodli na tom, že odchýlky od kapitálového kľúča sú možné a dokonca nevyhnutné. Zatiaľ nie je jasné, podľa čoho bude banka postupovať pri stanovovaní nových pomerov, no napriek tomu ide o jasný signál ochoty pomôcť ekonomicky slabším krajinám. Grécku síce z uvedenej zmeny ťažiť nebude, ECB totiž nemôže nakupovať dlhopisy sa špekulatívnym ratingom, avšak pre Francúzsko, Taliansko a Španielsko ide o dobrú správu.

Napríklad vo Francúzsku sa po predstavení volebného programu francúzskej prezidentskej kandidátky Marine Le Pen zvýšila politická neistota. Prezidentská kandidátka napríklad prišla s návrhom na presunutie 80 percent súčasného francúzskeho dlhu do frankov, čo by znamenalo jeho znehodnotenie. Výnosy francúzskych štátnych dlhopisov na to reagovali rastom o 25 b.p. Banky, ktoré držia francúzske dlhopisy, by utrpeli výrazné straty.

Na správu o nových možnostiach ECB reagoval dlhopisový trh zlacnením dlhopisov. Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov Francúzska klesli o 7 b.p na 1,02 percenta, Talianska o 12 b.p. na 2,25 percenta a Španielska o 14 b.p. na 1,6 percenta. Kvantitatívne uvoľňovanie európsky dlhopisový trh výrazne kriví. Súčasné výnosy niektorých dlhopisov sú totiž neopodstatnene nízko. V poslednej dobe môžeme pozorovať rozširovanie spreadu najmä medzi výnosom nemeckých a talianskych dlhopisov. Ten od talianskeho referenda vzrástol o 40 b.p.

Uvedeným krokom môže ECB ďalšie rozširovanie spreadu medzi výnosmi štátnych dlhopisov jednotlivých členských krajín obmedziť a snažiť sa o ich priblíženie k výnosu nemeckého štátneho dlhopisu, ktorý je považovaný za akýsi benchmark európskeho dlhopisového trhu.

Podľa tejto logiky je zrejmé, že program kvantitatívneho uvoľňovania v súčasnosti už primárne nesleduje dosiahnutie inflácie, ale záchranu južného krídla eurozóny na čele s Talianskom. Pripravovaná zmena síce nepomôže Grécku, avšak nie je vylúčené, že by sme sa na niektorom z ďalších zasadnutí ECB mohli dočkať napríklad zrušenia požiadavky na stupeň ratingu.

Potvrdzuje sa, že ECB už nebojuje proti deflácii, ale skôr kupuje európskym politikom čas. Cenou za ďalšie odďaľovanie riešenia problémov je však výrazne pokrivený dlhopisový trh, ktorý neodráža súčasný stav jednotlivých štátov. Tým sa dostáva pod tlak sama ECB, ktorá, ak niekedy ukončí kvantitatívne uvoľňovanie, sa môže tešiť na prípadné prasknutie bubliny na dlhopisoch. Jednorazová kapitálová injekcia bankovému sektoru sa preto môže javiť efektívnejšia, ako dlhodobá agónia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *