Pondelok 20. novembra. Meniny má Félix

ECB sa stala obeťou vlastného úspechu

Analytici a investori vo štvrtok s napätím sledovali vyjadrenie prezidenta ECB Maria Draghiho. Snažili sa z neho vyčítať, kedy začne banka s utesňovaním monetárnej politiky. Nedočkali sa však ničoho konkrétneho. Šéfa ECB totiž brzdilo silné euro.

Euro sa počas tohto roku zhodnotilo proti americkému doláru už o 14 percent. Dôvodom je silný rast európskej ekonomiky, ktorá v druhom kvartáli, podľa čerstvo zverejnených čísel, rástla o 2,3 percent. Čakal sa pritom rast len na úrovni 1,9 percenta. Investori a obchodníci preto majú záujem o európsku menu.

Vo štvrtok poobede vystúpilo euro k doláru nad kurz 1,20. Vzápätí na to spadlo pod túto hranicu, keď reagovalo na vyhlásenie prezidenta ECB Maria Draghiho. Ten musel slovne intervenovať a vyhlásil: „Volatilita výmenného kurzu eura prestavuje zdroj neistoty, ktorý je potrebné monitorovať“.

Kurz spoločnej európskej meny sa dostal na najvyššiu hodnotu k doláru za posledného dva a pol roka a viacerí analytici očakávajú, že naďalej porastie. ECB sa tak stáva obeťou programu, ktorý už niekoľko rokov sama presadzuje.

Príliš silné euro

Nulové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie v podobe výkupu dlhopisov v objeme 60 mld. eur mesačne boli zavedené aj preto, aby oslabili európsku menu, a dodali impulz európskemu hospodárstvu. Dnes môžeme povedať, že účel bol splnený. Hospodárstvo slušne rastie. Zvyšuje sa zamestnanosť a rastú mzdy. Jediným problémom je stále nízka inflácia. Augustový rast cien medziročne dosiahol 1,5 percenta, pričom cieľ ECB je tesne pod dvomi percentami. Tzv. jadrová inflácia, teda bez jednorazových vplyvov, pritom dosahuje len 1,2 percenta.

ECB by napriek tomu rada začala s vypínaním monetárnych stimulov. Ak by k tomu však došlo, spôsobilo by to ešte výraznejší rast eura. A to by cez lacnejšie dovozy tovarov zo zahraničia ešte viac znížilo infláciu. Investori sa preto zhodujú, že pre ECB sa úspech jej politiky stal jej problémom.

Analytici Tatra banky hovoria, že príliš silné euro je od istej úrovne sebadeštruktívne. Predpokladajú preto, že ak euro výraznejšie prekročí hranicu 1,2 začnú sa z centrálnej banky silnejšie ozývať hlasy hovoriace o ohrození ekonomického oživenia.

Možnosti M. Draghiho slovne intervenovať za slabšie euro sú však len obmedzené. Mena totiž ťaží zo silných fundamentov. „Keď vás výsledky vlastnej politiky tlačia k zemi, je otázne, prečo takúto politiku uplatňujete,“ uvádza analytik spoločnosti State Street Timothy Graf.

Medzi dvomi kameňmi

M. Draghi bol preto na včerajšej tlačovej konferencii v nepríjemnej situácií. Na jednej strane musel pochváliť zotavenie eurozóny, na druhej strane musel uviesť argumenty, ktoré mali schladiť záujem investorov o euro. Prezident ECB sa tak vyjadril len veľmi všeobecne a uviedol, že na ďalšie informácie si musíme počkať až do jesene.

Ešte začiatkom roka sa pritom hovorilo o parite eura k doláru. Európu vtedy ťažila politická neistota, spojená s voľbami vo viacerých európskych krajinách, kým Spojené štáty americké sa viezli na vlne tzv. trumpefektu. Dnes sa situácia obrátila. USA sa zmietajú v politických problémoch, Donald Trump nie je schopný  presadiť v kongrese sľubované fiškálne opatrenia a európska ekonomika dodáva jeden dobrý výsledok za druhým. Euro zažíva svoje renesanciu aj vo svetovom obchode a zaberá sčasti miesto dolára v pozícii svetovej meny.

„Zo strednodobého pohľadu, teda jeden až tri roky, si myslíme, že euro má pred sebou dlhšie obdobie posilňovania. Na základe vývoja predošlých vĺn sa zdá byť  do konca roka 2019 ako reálne dosiahnutie hranice 1,3 až 1,4 eura za dolár,“ myslia si analytici Tatra banky.

Negatívny účinok pocítia najmä slabšie regióny eurozóny, ktorých produkcia na svetových trhoch zdražie. Slabá mena dávala krajinám ako Grécko v rokoch 2015 a 2016 pozitívny impulz k rastu. Silná mena by ich hospodárstvo postihla.

Zníženie inflačnej prognózy

Hlavným problémom však je nízka inflácia. Súčasná európska ekonomika sa nachádza vo vzácnej situácií, keď stabilne rastie, tvorí nové pracovné miesta a investície, ale neprehrieva sa, takže neprodukuje infláciu. ECB však rast cien vidieť chce. Najmä kvôli zadlženým európskym krajinám, ktoré by tak mohli ľahšie „vyrásť z dlhu“.

ECB už bola vplyvom silnej meny nútená znížiť inflačnú prognózu na najbližšie dva roky. Niektorí analytici si myslia, že nakoniec bude musieť znížiť aj svoj inflačný cieľ – teda rast cien, ktorý by v eurozóne rada videla.

Investori predpokladajú, že ECB začne sprísňovať monetárnu politiku len veľmi mierne. Dôkazom je i včerajšia tlačová konferencia M. Draghiho.

„Myslím si, že ECB bude i naďalej pokračovať len vo veľmi postupnom sprísňovaní svojej politiky. K obmedzovaniu kvantitatívneho uvoľňovania dôjde pravdepodobne počas budúceho roka, a to bez ohľadu na silu eura,“ hovorí ekonómka spoločnosti Fidelity International Anna Stupnytska.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *