Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Efektívne trhy: Dá sa na burze dlhodobo zarábať?

Investície Jakub Straka 04.12.2014 | 00:00 1 Komentár

Jednou z najzaujímavejších a zároveň najkontroverznejších moderných ekonomických teórií sú efektívne trhy. Táto teória predpokladá, že všetky informácie sú do ceny aktív započítané a tým pádom sú aktíva vždy ocenené presne. Ak by takéto niečo platilo, aktívnym obchodovaním by sa nemalo dať zarobiť viac, ako pasívou investíciou do akciového indexu

Dnes sa na teóriu efektívnych trhov pozrieme bližšie, a to prostredníctvom dvoch príbehov o efektivite trhov a práce prof. Shillera, minuloročného držiteľa nobelovej ceny za ekonómiu

Havária rakety Challenger

Prvý z príbehov sa odohráva počas 90tych rokov, dávno pred tým, ako Shillerove teórie začali byť uznávané. Raketa Challenger, na ktorej konštrukcii spolupracovali štyri spoločnosti krátko po vzlietnutí vybuchla a havarovala neďaleko miesta štartu. Príčinou malo byť vznietenie súčiastky, ktorú vyrábala jedna zo spoločností. Vtedy bolo však zistiť, ktorá spoločnosť dodala chybný komponent veľmi ťažké, samotné vyšetrovanie trvalo niekoľko mesiacov. Nakoniec sa ukázalo, že bola za spomínanú súčiastku zodpovedná spoločnosť Morton-Thiokol.

Na tomto prípade bola ale najzaujímavejšia reakcia trhu v deň havárie rakety. V priebehu niekoľkých minút cena akcií Morton-Thiokol klesla zhruba o desať percentuálnych bodov, zatiaľ čo ceny akcií zvyšných troch spoločností sa zmenili len minimálne. Zatiaľ čo vyšetrovateľom toto zistenie trvalo niekoľko mesiacov, obrovské množstvo informácií, na základe ktorých sa investori rozhodujú, to trhu umožnilo vedieť takmer okamžite. Táto udalosť hovorila jasne v prospech teórie efektívnych trhov, ktorá bola v tej dobe veľmi populárna.

Pomarančový džús

Druhý príbeh ukazuje, ako sa pomocou informácií obsiahnutých v cenách inštrumentov obchodovaných na burze dá odhadnúť vývoj množstva iných vecí, v tomto prípade dokonca počasia. Profesor Richard Roll sa podľa predpovede počasia snažil zarobiť na obchodovaní s futures na pomarančový džús. Národná meteorologická služba v USA už začiatkom 90tych rokov míňala na predpovede počasia stovky miliónov dolárov ročne, väčšinu prostriedkov venovali nákupu najnovších technológií.

Vychádzajúc z jednoduchého predpokladu že neobvykle chladné počasie bude mať za následok menšiu úrodu pomarančov pri predpovedi nepriaznivého počasia prof. Roll na burze futures na pomarančový džús kupoval. Pri teplejšom počasí naopak futures predával. Na svojich obchodoch však systematicky prerábal, a to z dvoch dôvodov. Prvý z nich je, že štátne predpovede boli aj napriek high-tech vybaveniu často krát nepresné.

Druhým dôvodom je, že predpoveď počasia bola už väčšinou do ceny džúsu započítaná, obchodníci, ktorí sa na túto komoditu špecializovali si platili vlastných odborníkov, ktorí im jednak vypracovali predpovede skôr, ako štátny meteorologický ústav, ale taktiež presnejšie. Profesor Roll si túto skutočnosť neskôr uvedomil a vyvinul metódu, podľa ktorej dokázal veľmi presne odhadnúť chyby v predpovediach štátneho meteorologického ústavu, vychádzajúc výhradne z ceny pomarančového džúsu.

Robert Shiller, profesor z Yale University známy predpovedaním technologickej a neskôr aj realitnej bubliny zaujal k tejto problematiky úplne odlišné stanovisko. Zatiaľ čo s hypotézou, že je takmer nemožné predpovedať krátkodobé ceny aktív súhlasí, je presvedčený, že na burze sa dlhodobo a systematicky zarábať dá. Tento názor dnes zastáva väčšina odborníkov, za vyvrátenie hypotézy efektívnych trhov sa stal Shiller spolu s dvoma ďalšími profesormi minuloročným laureátom nobelovej ceny.

Proti efektivite trhov argumentoval faktom, že psychológia často zohráva pri obchodovaní na burze kľúčovú úlohu. Nadšenie investorov pri mimoriadne dobrých výsledkoch firmy, prípadne pôsobivých inováciách je často krát privysoké, čo akcie spoločnosti nadhodnotí. Pesimizmus počas krízy zase spôsobí to, že sa investori budú chcieť zbaviť väčšiny akcií, bez ohľadu na ich budúci rastový potenciál. Hypotézu o efektívnych trhoch Shiller vyvrátil pomerne jednoducho. Na graf z historickým vývojom ceny akcií načrtol druhý graf, ktorý reprezentoval ich racionálnu valuáciu.

Inými slovami, druhý graf predstavoval historický vývoj ceny portfólia akcií, ktoré by podľa CAPM mali všetci racionálni investori držať. Už na prvý pohľad je jasné, že sa reálny vývoj cien akcií s ich hypotetickým vývojom nezhoduje. Naopak, rozdiel medzi nimi je natoľko výrazný, že samotnú teóriu efektívnych trhov ním Shiller doslova „zničil“.

Väčšina sofistikovaných investorov si aj napriek Shillerovej práci myslí, že neefektivita trhu je len veľmi malá a možnosť na zárobok je veľmi obmedzená. Z dlhodobého hľadiska zaujímavú príležitosť predstavujú tzv. trhové anomálie, kde sú aktíva systematicky nesprávne ocenené. Z krátkodobého hľadiska je však systematicky zarábať extrémne náročné, o čom svedčia aj štatistiky amerických hedge fondov. Priemerný fond je podľa HFRX tento rok v strate o.15%, čím výrazne zaostáva za väčšinou indexov.

Autor je absolventom letnej školy Univerzity Yel v americkom Coneecticute.

Jedna odpoveď na “Efektívne trhy: Dá sa na burze dlhodobo zarábať?”

  1. jana uvackova píše:

    cena akcie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *