Stvrtok 21. február. Meniny má Eleonóra

Ekonómia, ktorá tvrdí, že človek sa nespráva ekonomicky

„K tomu, aby ste robili dobrú ekonómiu, by ste mali mať vždy myslieť na to, že ľudia sú ľudskí,“ povedal po prijatí Nobelovej ceny za ekonómiu americký ekonóm Richard H. Thaler.

Komisia ho ocenila za posun ekonomickej vedy smerom k realistickejšiemu chápaniu ľudského správania a pre využitie jeho záverov v prospech zlepšenia verejných politík. Napríklad pri automatickom nastavení dôchodkového sporenia zamestnancov.

R. Thaler sa zaoberá ľudským správaním v oblasti financií a psychológiou rozhodovania, alebo inak behaviorálnou ekonómiou. Jeho výskum prispel k lepšiemu pochopeniu správania sa ľudí v pri riešení ekonomických otázok.

„Výskum Richarda Thaler spojil ekonomické a psychologické analýzy rozhodovanie jedinca,“ konštatovala komisia pri vyhlasovaní výsledkov.

Vnútorné účtovníctvo

Behaviorálne financie sú moderným a progresívnym smerom finančnej teórie, ktorý na rozdiel od tradičných financií predpokladá, že sa investori a ďalší účastníci finančných trhov nesprávajú vždy úplne racionálne.

Mnoho finančných rozhodnutí je ovplyvnených tým, ako ľudia informácie interpretujú, a ako podľa nich konajú, čo nie je vždy racionálne. Ako jeden z príkladov uvádza napríklad to, že ľudia nie sú ochotní predať kávu, ktorú si predtým kúpili za tri doláre, za dvojnásobok ceny. A to i napriek tomu, že si môžu ísť kúpiť druhú.

Thalerova teória „vnútorného účtovníctva“ vysvetľuje, že ľudia tvoria finančné hodnotenie alternatív pomocou rôznych interných výpočtov a vzorcov. Ekonóm teda netvrdí len to, že ľudia sú iracionálni, čo bolo už i predtým ako tak známe, dokázal však aj to, že táto iracionalita sa správa konzistentným spôsobom, a že sa dá vopred odhadnúť a modelovať.

The Nudge

R. Thaler je autorom best-selleru „Nudge“ (Šťuchanec), kde analyzuje, ako je možné ľudí nabádať k lepším rozhodnutiam. V knihe uvádza, ako môžu vlády použiť behaviorálne modely na zvýšenie efektivity a kvality celého radu verejných služieb.

Dva roky po vydaní založila britská vláda samostatné oddelenie, ktoré malo využiť poznatky knihy. Nasledovali aj ďalšie štáty, napríklad USA.

Záujem o behaviorálnu ekonómiu stúpol najmä počas svetovej finančnej krízy, ktorá kulminovala v rokoch 2008 a 2009. Kríza bola v podstate interpretovaná nielen ako kríza ekonomiky, ale aj ako kríza ekonómie ako takej. Konkrétne sa naliehavejšie začal spochybňovať zásadný predpoklad mnohých ekonomických teórií a modelov o plnej racionalite človeka pri jeho ekonomickom rozhodovaní.

Niektoré zo „šťuchancov“ sú relatívne jednoduché. Britská vláda napríklad využila to, že ľudia s oveľa väčšou pravdepodobnosťou zaplatia poplatok za registráciu auta, ak faktúra, ktorá im príde obsahuje aj fotografiu ich auta.

Iné „šťuchance“ majú ďaleko väčší zásah. Napríklad pri definovaní zotrvačnosti v navrhnutých programoch. R. Thaler navrhol, aby vlády stanovili účasť zamestnancov v dôchodkových sporiacich schémach ako defaultné nastavenie. Ľudia teda môžu mať možnosť vystúpiť, no zo zotrvačnosti i tak zostanú pri vládou želanom nastavení.

Niečo podobné využila i slovenská vláda, len s nesprávnym nastavením. V roku 2013 preradila všetkých sporiteľov v druhom pilieri do garantovaných dôchodkových fondov, ale dala im možnosť prestúpiť do rizikových fondov. Podľa očakávaní reagovalo len bezvýznamné percento sporiteľov (menej ako 5 %), čo ich však odstrihlo od budúceho vysokého zhodnotenia pri nasledujúcom vysokom raste svetových finančných trhov.

Ďalším príkladom, ktorý sa dá využiť v obchodníckej praxi, je zvyšovanie ceny tovarov s príležitostne rastúcim dopytom. Klasická ekonómia hovorí, že obchodníci zvyšujú cenu tovaru pri zvýšenom dopyte a naopak. Dokazuje to napríklad rozhodnutie zvýšiť cenu lopát na odhrabávanie snehu po snehovej búrke. Kupujúci vyššiu cenu akceptujú a lopaty nakupujú.

Čo však klasická ekonómia neskúma, je ich ďalšie správanie. Zákazníci sa totiž cítia podvedení a svoje ďalšie nákupy už realizujú u konkurencie. V konečnom dôsledku tak teda obchodník zarobil na predaji lopát, no stratil pri ďalších tovaroch, ktoré u neho mohli sklamaní ľudia nakúpiť.

Neracionálna ekonómia

Bádanie R. Thalera sa dá aplikovať aj na každodenné ľudské ekonomické rozhodnutia, ako aj na správanie celého trhu. Vďaka jeho výskumu sa z behaviorálnej ekonómie stal jeden z hlavných ekonomických smerov. Začlenil tak psychologicky realistické uvažovanie do analýz ekonomického rozhodovania.

Jeho výskum dopadov obmedzenej ľudskej racionality, sociálnych priorít a nedostatku sebakontroly ukazuje, ako tieto ľudské vlastnosti systematicky ovplyvňujú ekonomické rozhodovanie jednotlivcov.

Čerstvý nobelista za svoj najväčší prínos ekonomickej vede považuje osvetlenie toho „že ekonomické rozhodnutia sú ľudské a ekonómia musí túto skutočnosť musí brať do úvahy.

R. Thaler nadviazal na prácu psychológa Daniela Kahnemana, ktorý Nobelovu cenu za ekonómiu získal v roku 2002. Obaja spochybnili celý rad predpokladov a argumentov učebnicovej ekonómie.

Na otázku, ako použije peniaze z ocenenia v sume zhruba 1,1 milióna dolárov, odpovedal R. Thaler po prevzatí ocenenia: „Celkom vtipná otázka.  Budem sa snažiť ich minúť, tak iracionálne, ako to len bude možné“.

Jedna odpoveď na “Ekonómia, ktorá tvrdí, že človek sa nespráva ekonomicky”

  1. Michal píše:

    „Nudge“ ekonomika je niečo, čo by nemalo chýbať v žiadnej progresívnej a reformnej krajine. Asi preto nie je na Slovensku. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *