Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Ekonomické cykly a ich vplyv na investovanie

Už dlhšie sa snažíme naznačiť, že svet má problém. Tento problém nie je riešený a neustále sa len pláta a odkladá. Čím dlhšie sa bude posúvať do budúcnosti, tým väčší kolaps systému hrozí. Jeho neriešenie neohrozuje len samotný finančný trh a ekonomický systém ale aj hodnoty našej civilizácie, samotnú demokraciu.

Fakty a racionálne argumenty sa jednoznačne hromadia v prospech tejto teórie, ale tá je mávnutím ruky odsunutá na vedľajšiu koľaj ako niečo „príliš extrémne“. Investorská verejnosť ako aj bežný spotrebiteľ žijú vo svojej krátkodobej histórií formovanej ekonomickým rastom a blahobytom. Tento pocit je masírovaný a povzbudzovaný politikmi a masovými médiami, kde súčasná kríza je prezentovaná ako krátka a dočasná prasklina v lineárnom a jednoznačnom pokračovaní nášho blahobytu.

Táto obrovská nezrovnalosť medzi faktami a pozitívnym vnímaním ekonomického prostredia investormi a vôbec bežnými ľuďmi je pre mňa už dlhšiu dobu veľmi ťažko zrozumiteľná. Avšak pred pár dňami sa mi do ruky dostala analýza Kondratievových cyklov od Iana Gordona (Long Wave Analyst). Tá, aj napriek tomu, že je písaná v auguste 2007, má zásadný vplyv na pochopenie súčasnosti a pravdepodobne aj budúcnosti. Realita je pomocou nej zasadená do hlbšieho historického kontextu, v ktorom veci dávajú zrazu zmysel. Túto analýzu Vám ponúkame v skrátenej podobe v prvom komentári, v nasledujúcom komentári Vám prinesieme možné aplikácie do budúcnosti.

Hospodárske cykly 

Rytmy alebo cykly sú prirodzenou súčasťou chodu reality. Príliv a odliv, mesačné fázy, striedanie ročných období alebo srdečný rytmus. Tak ako jednoducho akceptujeme cykly v prírode, tak neakceptujeme cykly v ekonomike. Sklon veriť v rozum a nevyhnutnosť pokroku bráni ľuďom prijímať existenciu ekonomických či finančných cyklov.

Ekonomickí lídri cyklami pohŕdajú, avšak história nám ukazuje, že ich bezbrehý optimizmus končí často tragicky. Prezident NYSE v septembri 1929: „Očividne sme skoncovali s ekonomickými cyklami tak, ako sme ich poznali doteraz“. Japonský Times 26. decembra 1989: „Ekonómovia veria, že nadchádzajúca dekáda bude zlatou érou ekonomiky. Veľa ekonómov ako aj vláda tvrdia, že klasická teória ekonomických cyklov už viac neplatí pre Japonsko, ktoré minimalizovalo faktory nestability a naučilo sa rásť pomaly, ale isto“. O dva dni na to Nikkei dosiahol svoje maximum 39,000 bodov (v súčasnosti má 9,000 bodov).

Veľa ľudí tak predpokladá, že budúcnosť je priama čiara. Pre nich nie je história podstatná, je iba sledom náhodných udalostí a kompiláciou faktov. Finančné cykly však existujú a sú spôsobom predvídania zmien. Inými slovami, ekonomika a investičné trhy reagujú na prírodné zákony, nie na ľudské zákony. Toto bola tiež myšlienka vynikajúceho obchodníka W.D Ganna: „Každý moment na trhu je výsledkom prírodných zákonov a príčiny, ktorá existovala dlho predtým ako sa ukázal jej následok.“

Gannove cykly

Pravdepodobne najväčší obchodník v histórií Gann, bol presvedčený zastánca cyklov, ktoré doviedol takmer k dokonalosti: „Všetko pracuje na základe predchádzajúcich cyklov a história sa opakuje v živote ľudí, národov a trhov.“

V novembri 1928 Gann publikoval výhľad pred rok 1929, kde tvrdí: „Tento rok sa objavuje cyklus, ktorý predznamenáva koniec býčieho trhu a prináša dlhé medvedie obdobie. Súčasný býčí trh bol dlhší ako akýkoľvek pred ním a ceny dosiahli vysoko nerealistické úrovne, čo naznačuje pre rok 1929 silné panické výpredaje na mnohých akciách“. Tento výrok je vo výraznom rozpore z vtedajšími názormi politikov, ktoré tak veľmi pripomínajú tie dnešné.

Gann pokračuje: „Pokým bude verejnosť veriť, že všetko je v poriadku, tak budú držať svoje aktíva a dúfať. Ako náhle sa však ich kúpna sila vyčerpá a najväčšie množstvo akciových gamblerov v histórií stratí dôveru a všetci začnú predávať, tak na to čo bude nasledovať netreba príliš veľkú predstavivosť. Keď nadišiel čas cyklu, tak ani republikáni, ani demokrati a ani Hoover nedokážu zastaviť príliv. Gambleri nikdy nemyslia, ale vždy vsádzajú na nádej, a to je dôvod prečo vždy strácajú.“

Gann však svoje hlbšie výsledky nikdy nepublikoval. Za dôležité sa však pokladajú cykly, ktoré sú založené na opakovaní sa po 100, 50,20 a 10-tich rokoch. Keď zoberieme do úvahy 50-ročný cyklus, tak zistíme, že v roku 1857 sa objavila silná finančná panika, tá sa opäť zopakovala v roku 1907, kedy Dow Jones stratil až 45% svojej hodnoty. V roku 1957 býčí trh opäť skolaboval a celkovo tak 50 ako aj 100-ročný cyklus naznačoval ďalší kolaps v roku 2007. Keď si zoberieme do úvahy 20-ročný cyklus, tak nám história ukáže akciový krach z roku 1987 a 10-ročný cyklus poukazuje na ázijskú krízu z roku 1997. Všetky Gannove cykly sa tak spájajú v roku 2007. Je to náhoda?

Kondratievove cykly

Kondratievove cykly sú na rozdiel od Ganových elastické a nie sú časovo presne špecifické. Každý Kondratievov cyklus trvá približne 60 rokov, jeden ľudský život. Teraz sa nachádzame v štvrtom Kondratievovom cykle, ako prvom, ktorému vládne nekrytý peňažný systém. Kondratievov cyklus sa delí na sezóny, podobne ako rok na ročné obdobia, pretože spolu zdieľajú mnoho charakteristík.

Kondratievova jar znamená zrod ekonomiky, v lete ekonomika rastie a prináša ovocie, jeseň prináša obdobie spokojnosti a v zime ekonomika zomiera. Kondratievova sezóna tak trvá približne 15 rokov.

Jar reprezentuje opätovné zrodenie ekonomiky. Najlepšie investície v tomto čase sú nákup akcií a nehnuteľností, keďže tie profitujú najviac z rozvíjajúcej sa ekonomiky. Na trhu rastie množstvo úverov iba pozvoľne, keďže stále prevláda obava o návrat depresie a celková dôvera je tak krehká. Úrokové sadzby sú nízke a postupne rastú. Posledná Kondratievova jar začala v roku 1949.

Leto bolo vždy inflačným obdobím , pretože v každom doterajšom lete bola vojna, vždy financovaná expanzívnou monetárnou politikou. V prvom Kondratievovom cykle to boli Napoleonove vojny, v druhom vojny o nezávislosť USA, v treťom prvá svetová vojna a vo štvrtom vietnamská vojna. V tomto čase na trhu rastie dôvera v ekonomiku, ktorá je podporená inflačným rastom. Z nárastu úverov profitujú najmä korporácie, Darí sa akciovým trhom, nehnuteľnostiam a komoditám. Leto v poslednom cykle začalo v roku 1966.

Jeseň je vždy obdobím masívnej špekulácie, hlavne na akciách, dlhopisoch alebo nehnuteľnostiach. Investičné výnosy na týchto trhoch sú obvykle záležitosťou, ktorá sa objavuje raz za život. Dôvodom je, že inflácia sa nezastaví s tým, ako skončí leto. Na jeseň je k dispozícií obrovské množstvo lacných peňazí založených na klesajúcich úrokových sadzbách a obrovskom nalievaní peňazí do bánk. To zvyšuje špekulácie hlavne do akcií a na konci jesene aj do nehnuteľností. Rastúce ceny akcií priťahujú stále viac a viac peňazí a na konci cyklu je celá krajina pohltená špekulatívnym investovaním. Silná dôvera počas jesene prerastá do eufórie. Úrokové sadzby klesajú a obrovské úvery sa hromadia na strane spotrebiteľov. Jeseň vždy začína po menšej recesií na konci leta. Tá posledná začala v roku 1982.

Zima prichádza po jesennej eufórií a silnom boome na akciových trhoch a trhoch nehnuteľností. Zima znamená obdobie obáv, paniku a nakoniec zúfania v podobe rozvratu ekonomického prostredia, kedy sú ničení ako dlžníci, tak aj veritelia. Pokles inflácie z jesene prerastie do zimnej deflácie a nastáva úverový krach. Na začiatku obdobia sa najvýraznejšie darí dlhopisom a hotovosti, neskôr zlatu. Posledná zima začala akciovým vrcholom v roku 2000.

Priložený graf udáva Kondratievove vlny v grafickej podobe.


Štvrtá Kondratievova jeseň

Nebudeme sa venovať rozoberaniu predchádzajúcich konkrétnych sezón, len si uveďme, že prvá jeseň nastala v rokoch 1816-1835, druhá v rokoch 1964-1873, tretia bola zaznamenaná v 1921-1929 a štvrtá 1982-2000. Podrobnejšie si rozoberieme práve tú poslednú, dotýkajúcu sa nás.

Súčasný Kondratievov cyklus začal v roku 1949, kedy v júni dosiahol Dow Jones index dno 161 bodov. Koniec jari a začiatok leta signalizoval vrchol býčieho trhu vo februári 1966, kedy sa DJI dotkol úrovne 995 bodov. Koniec leta a začiatok jesene prišiel s dnom medvedieho trhu v auguste 1982, kedy trh DJI zaznamenal 777 bodov. Okrem vrcholov a miním akciových trhov sú pre identifikáciu cyklov dôležité aj hodnoty inflácie alebo úrokových sadzieb, ktoré potvrdzujú uvedené dátumy. S koncom jesene sa viaže euforický býčí trh, ktorý je najväčším býčím cyklom celého trhu.

Recesia, ktorá začala v júli 1981 a skončila v novembri 1982 bola predzvesťou konca letnej sezóny a začiatok jesene. Táto kríza bola považovaná za najhoršiu recesiu od konca Veľkej hospodárskej krízy. Nezamestnanosť dosiahla 10,8% a počas tohto obdobia skrachovalo 42 bánk. Úrokové sadzby dosiahli maximum 19,1% v júli 1981 a inflačné maximum bolo zaznamenané na úrovni 13,5%.

Rast akciových trhov od tohto obdobia bol odsúdený na najväčšiu rely v histórií. A ako každá predchádzajúca býčia rely, začala apaticky a bez fanfár. Verejnosť nemala žiadny záujem o investovanie alebo vôbec znalosti o akciových trhoch. Akciový trh získal na popularite so svojimi ziskami, keď už za dva mesiace dosiahol DJI svoje historické maximum nad 1070 bodov a postupne začal prudko rásť, keď už v roku 1987 presiahol hranicu 2,000. V roku 1995 presiahol métu 5,000 bodov a v roku 1999 pokoril hranicu 10,000. V januári 2000 presiahol hodnotu 11,750, čo Ian Gordon považuje za vrchol jesennej sezóny.   Od roku 2000 nastala Kondratievova zima, ktorú si podrobnejšie rozoberieme v následnom komentári.

Psychológia trhu

Je to zarážajúce, avšak keď býčí trh trvá príliš dlho, tak si takmer každý myslí, že takto bude pokračovať do nekonečna. Podobne, pokiaľ trh spadne o 90% tak ako v roku 1932, tak si väčšina ľudí myslí, že ceny budú klesať až na nulu. Toto je trhová prirodzenosť, keď každý verí v pokračovanie súčasného trendu. Býčí trh je však vždy nasledovaný medvedím trhom a opačne, toto je prirodzený chod trhu.

Napríklad zlato narástlo z 35 dolárov v roku 1971 na 850 dolárov v januári 1980, čím za pár rokov získalo 2000%. Investori však aj počas jeho vrcholu verili, že trh pôjde prudko hore a v januári 1980 čakali v radách pred bankou na jej otvorenie, aby mohli nakúpiť zlato. Dav verí tomu, že práve posledné skúsenosti formujú budúcnosť. Zlato však zažilo svoj býčí trh a prepadlo sa do medvedieho, keď v roku 2001 dosiahlo dno 255 dolárov a za 21 rokov medvedieho trhu stratilo až 70% hodnoty. 

Investori sa veľmi často správajú iracionálne, čo je spôsobené psychológiou davu. Správanie davu je veľmi odlišné od správania sa jednotlivcov. Chovanie sa investorského davu porovnávajú psychológovia k správaniu sa futbalových fanúšikov. Je úplne jedno z akých indivíduí je dav tvorený, nezávisle od ich inteligencie, či zamestnania; ich správanie podlieha kolektívnej mysli, keď sa človek úplne ináč chová v dave ako by sa choval v izolácií.

Iba rok po kolapse Missisipskej bubliny, bublina Južného mora spôsobila investorom obrovské škody, vrátane Sira Isaaca Newtona, ktorý povedal: „dokážem merať pohyb hviezd ale nie šialenstvo trhu“. V prvom momente Newton vybral profit 100% zo svojej investície, avšak po silnom raste akcií sa do tohto šialenstva opäť zapojil s ešte väčšou sumou. Na tú dobu nakoniec stratil obrovskú čiastku. Ani tak múdry muž nedokázal vzdorovať magnetizmu mánie trhu.

Dav vždy potrebuje vodcov a stáva sa od nich závislý. Davu chýba dôvera a požaduje od vodcov aby za neho robili rozhodnutia. Na finančnom trhu sú vodcami investiční manažéri, analytici, ekonómovia a najmä politici a centrálni bankári. Neustále opakovanie názorov je spôsobom vštepiť určitú myšlienku davu. Pokrok je pomalý, avšak následky trvajú veľmi dlho. Preto bubline trvá obrovský čas kým vznikne. Dokonca aj v prípade, keď akciové trhy dosahujú smiešne vysoké ceny na základe akýchkoľvek historických kritérií, vždy sa nájdu hlasy tvrdiace „tento krát je to iné“.

Aby malo takéto správanie úspech, tak myšlienky musia byť neustále opakované dostatočne dlhú dobu. Ako napríklad „nákup akcií sa oplatí v dlhodobom horizonte“. Toto bolo vždy mantrou silných býčích trhov. Agitátori tejto myšlienky asi zabudli na to, že trvalo až 25 rokov, kým DJI dosiahol v roku 1949 svoje úrovne z vrcholu 1929. Alebo, že akcie v rokoch 1966-1982 poklesli. Dav má však spoločné ciele a spoločné nákazlivé emócie, ktoré vo svojom dôsledku vytvárajú finančné bubliny a následné paniky. Ako náhle sa dav ponorí do špekulatívnej hry, stáva sa slepý k rozumu a logike.

Záver

Začala sa Kondratievova zima a nie je nič, čo by ju mohlo zastaviť. Tá nastala za posledných 200 rokov už 4-krát.  Avšak tento raz bude iná. Doteraz boli krízy viac-menej lokálne, avšak za posledné obdobie sa večierok pretiahol obrovskou špekulatívnou mániou za narastajúceho dlhu. Situácia je asi 100-krát horšia ako počas 20-tych rokov minulého storočia. Preto aj pravdepodobné následky budú omnoho horšie tie z Veľkej hospodárskej krízy.

Autor je senior analytik CI KOMODITY.

7 odpovedí na “Ekonomické cykly a ich vplyv na investovanie”

  1. Luky BB píše:

    Zaujímavý článok a vpodstate súhlasím. Súčasná kríza sa tlačením peňazí nijako nevyrieši, pretože práve to bolo podstatou jej vzniku. Zatiaľ nevidím nijakú reálnu vec, alebo opatrenie, ktoré by pomohlo sv. ekonomike túto krízu skutočne vyriešiť. Možno sa vládam teraz podarí trhy presvedčiť že sa situácie postupne stabilizuje a možno trhy začnú opäť rásť, ale v tom prípade to praskne v dohľadnej budúcnosti a následky budú ešte horšie. Takže ja osobne očakávám bud umelé zotavenie sv. ekonomiky, alebo dlhšiu recesiu, depresiu na akú sme zvyknutý.

    Nesúhlasím však s predposlednou vetou v článku: sme na tom 100 krát horšie ako v 20. rokoch minulého storočia. Ak by to bola pravda, neviem si predstaviť čo by sa malo dnes diať. Zbytočne to vyvoláva paniku.

  2. Laci píše:

    Treba to celé upresniť a dať veci na pravú mieru:

    Celý svet sužuje finančná kríza, ale Slovenska sa to netýka. Slovensko, ako hovorieva premiér Fico, je silné, stabilné a má dobrú vládu.

    Myslím si, že táto vláda by dokázala ešte viac ako doposiaľ, keby do nej opozícia zbytočne nerýpala, ale nechala vládu v pokoji pracovať. Ak by jej nehádzala polená pod nohy, kde sme už mohli byť!

    Hádam aj v komunizme…

    • Radek píše:

      Tak nevím, myslíte to ironicky, nebo vážně? Pevně doufám v první variantu…

      • Laci píše:

        ako to myslím? samozrejme, že vážne. Však ja sa už neviem dočkať kedy budeme v komunizme…

        Ale teraz už ozaj vážne – najhoršie na celej veci nie je to, že premiér Fico neznesie iný názor a pri každej príležitosti zúrivo útočí na opozíciu a uráža médiá, to by som ešte bral, to sa deje aj v iných krajinách; oveľa horšie je však to, že mlčiaca slovenská väčšina (viď napr. pojem netvorivá šedá masa u španielskeho filozofa José Ortegu y Gasseta) toto slovenskému premiérovi toleruje a ešte by ho aj volila. Stúpajú mu preferencie…

        A to je nebezpečné.

        • Radek píše:

          Smutné je, že je to stejné zřejmě všude… stačí, aby se nějaký populista dostal ke slovu, a davy si omotá kolem prstu… 🙁

  3. Ondro píše:

    Otazka je, preco sa od roku 2008 nachadzame v stave permanentnej recesie?!

  4. Aladin píše:

    Nerozumiem Ondro, aka permanenta recesia? Keby si bol odbornik, vedel by si o dvojitom dne ako o beznom ekonomyckom cykle!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *