Nedeľa 16. decembra. Meniny má Albína

Ekonomicky vyspelá krajina nie je zásluha romantického blúznenia (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

zbytočné výdavky

Jednoduchší volič to bude mať pri najbližších voľbách ťažšie, ale bez utečencov sa vyspelé ekonomiky v blízkej budúcnosti nezaobídu! Brexit bude tvrdý a vieme, kde slovenskému expremiérovi stačí kliknúť! To je stručný prehľad novembrových udalostí.

Padajúce ceny čierneho zlata (pod hladinu 60 USD), euro, ktoré nateraz nepotrebovalo zareagovať na možný vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, a rozsiahla kríza, ktorá údajne hrozí svetovému obchodu. Taký je aktuálny pohľad na svet financií. Nehovoriac už o Brexite, o ktorom je jasné, že bude mať tvrdú podobu a kruto zasiahne najmä chudobnejšie vrstvy Britov. Pred Brexitom sa ale dobre poistili jeho tvorcovia, z ktorých mnohí už požiadali o občianstvo v EÚ a vďaka tomu pošlú svoje deti na vysoké školy v Únii. Napríklad Nigel Farage vďaka svojej rodinnej histórii už požiadal o nemecké pasy pre svoje deti. Ukazuje sa, že politikov, ktorí Brexit spôsobili, nepostihne nijako! Je to svinstvo, ale je to tak!

Tieto témy nebudem teraz rozoberať, počas uplynulého mesiaca sa im podrobne venovali kolegovia na obidvoch portáloch – Investujeme.cz a Investujeme.sk a tak sa budem radšej venovať téme, ktorá počas novembra poriadne žrala celé Slovensko.

A myslím, že ho ešte aj ďalej žerie – až do samého vnútra kostí!

Naozajstné preteky v hystérii

Na to, že u nás nie je ani len v náznakoch vykryštalizovaná ľavica a pravica, čo je vždy živná pôda pre populizmus, na to sme si už dávno zvykli, ale že u nás už niet ani jasnej a jednoznačnej opozície, to je nóvum, ktoré sa naplno ukázalo počas uplynulých dní plných hystérie.

Áno, už nie v populizme, ale v hystérii sa vo veľkom pretekali slovenskí vládni i opoziční lídri.

A jediná parlamentná strana, ktorá si v tejto nenormálnej atmosfére aspoň ako ako-tak zachovala chladnú hlavu a čistú tvár, je vládny Most – Híd. Napríklad podpredseda parlamentu Béla Bugár ako azda jediný z vrcholových politikov trval na tom, že Slovensko nemá alibisticky strkať hlavu do piesku, ale práve naopak – má ísť prezentovať svoj jednoznačný postoj k téme utečencov.

Hystéria z konca mesiaca napokon vyvrcholila demisiou, ktorú podal minister zahraničia Miroslav Lajčák (Smer-SD). Všetci sme sledovali trápne divadlo, rozumej: tlačovku, na ktorej premiér Peter Pellegrini informoval občanov, že skúsi Lajčáka prehovoriť, aby si tú demisiu ešte rozmyslel. Na otázku novinárov, či si vážne myslí, že Lajčák si demisiu rozmyslí a že trebárs večer zavolá do prezidentskej kancelárie, že všetko sťahuje späť, premiér priamo neodpovedal.

Avšak priamo a chlapsky, a to sa mu nedá uprieť, že priamo a chlapsky povedal, že zahranično – politická orientácia Slovenska naďalej zostáva jasná a jednoznačná: EÚ a NATO.

Nemal som ale pocit, že radoví občania, ktorí sedeli pred TV obrazovkami, to z Pellegrini ho slov tak vycítili, veď im je všetko aj tak jasné, až na jeden jediný detail! Tí jednoduchší, kým doteraz mali dve možnosti – buď Ficov populistický Smer-SD alebo nacionálne-populistickú Slovenskú národnú stranu (SNS), to odteraz budú mať oveľa ťažšie, keďže k národno – vlasteneckej hystérii sa vo veľkom štýle pridali i ďalšie strany.

Aby som ako komentátor bol aspoň trochu objektívny a nevyvolával dojem, že fandím niektorému z účastníkov či protivníkov umelo vyvolávanej hystérie posledných dní, tak som si po dva citáty zašiel do susedného Česka:

Autorom prvého citátu je viceprezident Svazu průmyslu a dopravy ČR Radek Špicar, ktorý cestuje po celom Česku, rád sa stretáva sa s ľuďmi a diskutuje s nimi o význame EÚ. V diskusiách uvádza aj príklad toľko omieľaného Brexitu:

„Vidíme, ako naň investori reagujú. Aj od českých podnikov, nielen od zahraničných, viem, že keď sa téma Brexitu dostala do politickej agendy, začali pozastavovat investície. To nie je prekvapivé. Rozmyslíte si, či investovať v krajine, o ktorej neviete, či ešte bude súčasťou vnútorného trhu.“ A ďalej, „som rád, že hnutie ANO nie je euroskeptické a že od premiéra Babiša nepočujeme, že odchod z EÚ by bol dobrý nápad.“

Druhý citát je od stáleho veľvyslanca ČR pri NATO Jiřího Šedivého, podľa ktorého Rusko nie je síce náš vojenský nepriateľ, ale hybridnú vojnu vedie s nami dlhodobo:

„Podarilo sa mu ovplyvniť voľby v Nemecku i v USA i referendum o Brexite. Prostredníctvom korupcie ovláda politické elity a snaží sa prenikať do hospodárstva jednotlivých krajín.“ Šedivý preto varuje napríklad aj pred väčšou energetickou závislosťou od Ruska.

Len malá poznámka: Šedivý síce hovoril o Česku, ale jeho slová v plnom rozsahu platia i pre ostatné európske krajiny, najmä však tie postsocialistické, ktoré boli členmi tzv. východného bloku, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi EÚ a NATO.

Dobre sa nemáme kvôli romantickým ideám!

Vec sa má tak, že na Slovensku sa mali v novembri odobriť dva kľúčové dokumenty. Jedným z nich je Globálny pakt OSN o migrácii, ku ktorému by sa účasťou na stretnutí v Marrakéši malo vyjadriť aj Slovensko, hoci je to v podstate len deklaratórny a nič neriešiaci dokument OSN.

Myslím si však, že Slovensko by sa na stretnutí malo zúčastniť a malo by vyjadriť svoj postoj k tomuto dokumentu i k téme utečenectva ako takej.

Už dnes je viac-menej jasné, že po tej hystérii, ktorú načali predstavitelia hrdovlasteneckej SNS Danko a Hrnko a ku ktorej sa s chuťou pridali i niektoré ďalšie strany, ktoré budú bojovať o voličov v najbližších parlamentných voľbách, do Marrakéša nik zo Slovenska nepocestuje. Žiaľ…

Druhým prerokúvaným a podľa mňa oveľa dôležitejším a závažnejším dokumentom mala byť koncepcia bezpečnostnej a obrannej stratégie Slovenska.

Mala byť… Ale po tom, čo ruské ozbrojené sily zajali v Azovskom mori tri ukrajinské lode a s nimi aj ich námorníkov, z ktorých viacerí sa ruským vyšetrovateľom „sami dobrovoľne priznali“, že sú len falošnými námorníkmi, lebo v skutočnosti sú príslušníkmi ukrajinských tajných služieb, spustila prorusky orientovaná národno – vlastenecká SNS už spomínanú hystériu.

Spustila ju preto, aby sa dokument o bezpečnostnej a obrannej stratégii, ktorý hovorí o tom, že Slovensko patrí a naďalej chce patriť do modernej vyspelej Európy a že je a naďalej bude pevnou súčasťou EÚ i NATO a bude sa podieľať na kolektívnej obrane proti útokom zvonku (teda i z Ruska), dostal do úzadia.

Podarilo sa! Obranná a bezpečnostná stratégia Slovenska sa nateraz v parlamente prerokuvávať nebude. A basta!

Bezprostredne po tom, čo ruská justícia vzala do väzby ukrajinských námorníkov, skutočných i tých údajne „maskovaných“ a celý svet si náhle uvedomil hrozbu možného vojenského konfliktu, prorusky orientovaná SNS, ktorej podľa podpredsedu Hrnka nejde o nič iné, len „o našu dedovizeň“,  už spomínanú masovú hystériu kvôli Marrakéšu poriadne rozprúdila a dostala do vyššieho levelu!

A potrebu schválenia obrannej a bezpečnostnej doktríny Slovenska, ktorú pôvodne tvrdo presadzoval vládny Smer-SD, už nik ani len nespomenul. Sem-tam nejaký novinárik síce niečo napísal, ale ten nie je u nás podstatný.

Dôležitejšie bolo, že naši občania, najmä však tí jednoduchší z niektorých médií počúvali romantické blúznenia vybraných predstaviteľov SNS o tzv. všeslovanskej vzájomnosti a potrebe užšieho spojenia sa s Ruskom, teda romantické predstavy plne korešpondujúce s duchom 19. storočia, s dobou Ľudovíta (Ludevíta Velislava) Štúra, s významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia.

Svet ale za tie dve storočia predsa len išiel trochu ďalej a to, že dnes sa máme relatívne veľmi dobre a žijeme v mieri, v demokracii a slobode, je len zásluha toho, že sme súčasťou vyspelej Európy a nie je to zásluha všeslovanskej vzájomnosti či žiadnych iných podobných historizujúcich a romantických ideí a blúznení. A je úplne jedno, či sú to všeslovanské, veľkomaďarské, veľkopoľské, nemecké, české či neviem aké historizujúce predstavy a blúznenia.

Moderná vyspelá Európa, ktorej sme organickou súčasťou, je o niečom inom! A tu by mohol byť koniec komentára.

Azda už len jedna podpichovačná poznámka: Bez utečencov, rozumej: bez riadeného prísunu utečencov sa dnes väčšina vyspelých ekonomík v Európe (aj mimo nej) jednoducho nezaobíde! Už teraz mnohé firmy na Slovensku plačú, že nemajú ľudí a čochvíľa to vraj bude oveľa horšie! Ale tak trochu pofidérne snahy vlády a Richterovho ministerstva práce novelizovať zákon o službách zamestnanosti, ktorý má urýchliť prísun pracovnej sily najmä zo Srbska, nič nerešia! Skôr naopak… Opozícia právom kritizovala, že takýto dôležitý zákon sa narýchlo pod rúškom tmy prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.

Studený severák: Pieseň namiesto pointy

V uplynulom mesiaci si mnohí z nás pripomenuli 29. výročie boja za slobodu v Novembri ´89. Bol som jedným z tých, ktorí si výročie sprítomnili na košickom zhromaždení Za slušné Slovensko, kde za asistencie veľmi silného a veľmi studeného severáka sme si všetci spoločne zaspievali legendárnu Hoffmanovu Sľúbili sme si lásku a ešte legendárnejšieho Krylovho Anděla, ktorému polámali krídla:

„… prosím, věř mi, chtěl jsem ho žádat, aby mi mezi dveřmi pomohl hádat, co mě čeká a nemine, co mě čeká a nemine.“

Zdalo sa mi také trošku romantické namiesto pointy pravidelného mesačného komentára dať odkaz na pesničku Ivana Hoffmana alebo Karla Kryla a tak som volil niečo neutrálnejšie a načrel som do zahraničia, presnejšie do Nemecka, kde som siahol po legendárnej kapele Scorpions a jej svetoznámom hite Wind of Change (v preklade: Vietor zmeny), ktorý si hneď po prvých tónoch určite pripomeniete.

Je to pieseň z roku 1990, oficiálne vyšla na CD o rok neskôr a spieva sa v nej o potrebe zmien v Európe, o čerstvom vetre premien. Nie je to však žiadna politická prednáška, ale jedna prekrásna, uchu lahodiaca pieseň!

Mám ale pocit, že nielen v Nemecku, najmä v regiónoch, ktoré ako vtedajšia Nemecká demokratická republika (NDR) boli súčasťou sovietskeho, tzv. východného bloku, ale rovnako aj v Česku, Maďarsku, Rumunsku, Poľsku či na Slovensku sú takí, ktorí si dosiaľ nevšimli, že po 89-tom roku vôbec došlo k nejakým zmenám.

Mnohí si žiadne zmeny za tie desaťročia nevšimli a ešte sa tým hrdia! U nás napríklad expremiér a predseda vládneho Smeru-SD Robert Fico. Verím, že expremiér tento komentár čítať nebude, ešte by ho z neho bolela hlava, ale legendárnych Scorpions a ich Vietor zmeny by si vypočuť mohol. Stačí mu len kliknúť!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *