Utorok 10. decembra. Meniny má Radúz

Euro sa z potlačovkového poklesu nespamätalo (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Terajšieho slovenského prezidenta nezvykneme na portáli Investujeme.sk spomínať a tobôž citovať. Aspoň ja ho nikdy necitujem. Nestojí mi to za to – z jeho vyjadrení sa človek zväčša nič múdre nedozvie. Tentoraz ale rád urobím výnimku.

A do prehľadu týždňa pridám krátku pasáž z prezidentovej reakcie na margo protieurópskych a euroskeptických bonmotov, ktoré sa teraz pred eurovoľbami na nás hrnú z každej strany. Človek sa už pomaly bojí otvoriť poštovú schránku. Každý deň sa mu z nej vysypú letáčiky rôznych malých, neraz aj výslovne extrémistických strán, ktoré chcú len jedno – aby občan Slovenska nebol v EÚ druhoradým či treťotriednym alebo dokonca bezprávnym občanom či otrokom! Takýmito výrazmi strašia v snahe presvedčiť nás, aby sme práve ich volili .Človek by nad tým všetkým mohol len mávnuť rukou, keby od výsledku europarlamentných volieb nezávisela naša budúcnosť. A žiaľ závisí, lebo aj inde v Európe (nielen na Slovensku) majú často navrch extrémistické – protieurópske, nacionalistické a fašistické strany.

Možno ani nemajú navrch, ale ich najviac vidieť a počuť.

A teraz ešte sľúbený citát prezidenta Gašparoviča, podľa ktorého Slovensko plne participuje na procesoch, ktoré v EÚ prebiehajú a mierou svojej účasti na integračných procesoch patrí do jadra Únie: „Obavy by sme mohli mať z vecí, ktoré by sme nemohli reálne ovplyvniť. Kompetencie bruselských inštitúcií sa posilňujú iba súhlasom všetkých členských štátov. Nevytvárajme teda dojem, že sa rozhoduje o nás bez nás. Je to jeden z falošných argumentov eurospektikov a populistov.“

V tom citáte je povedané všetko a ja k nemu len dodám, že sa mi páčia najnovšie návrhy politikov, podľa ktorých by do parlamentu mali kandidovať len štandardné politické strany. U nás napríklad KDH, Most-Híd, Smer-SD, SMK, SDKÚ-DS… Tieto strany v predvolebnej kampani argumentujú vyvážene – hovoria o pozitívach (ktoré podľa mňa prevažujú) i o negatívach členstva v EÚ. Hovoria rozumne, ale nestrašia.

Čo to urobí s USD/EUR?

Európa strašenie extrémistami naozaj nepotrebuje. Najmä nie teraz, keď sa zo dňa na deň zvyšuje miera ohrozenia Európy zo strany agresívneho Ruska a moskovskí politici čoraz otvorenejšie hovoria o prioritných ruských záujmoch, pod ktoré spadajú napríklad aj pobaltské krajiny, vrátane Poľska, ktoré v obavách pred rozpínavosťou Ruska minulý týždeň opakovane požiadalo o ďalšie navýšenie účasti vojenských síl Spojených štátov a NATO na svojom území a v ďalších pobaltských krajinách. Veľké obavy o svoju bezpečnosť vyjadrili aj obyvatelia Fínska a vyše 6000 vojakov z niekoľkých členských krajín NATO, najmä z Francúzska, Poľska, Belgicka a Spojených štátov sa zúčastňuje na trojtýždňovom vojenskom cvičení, ktoré sa začalo v Estónsku.

Ale rušno je aj v južnejších krajoch. Moldavská vláda z obáv zo zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a stupňovania násilia v regióne už minulý pondelok vyhlásila vysoký stav pohotovosti s poukázaním na fakt, že prevažnú časť moldavsko-ukrajinskej hranice už nemá pod kontrolou, ale ju okupujú proruskí separatisti! Nehovoriac, už o Rumunsku, ktoré priznalo, že sa pripravuje na mobilizáciu a minulý týždeň sa v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc začalo spoločné cvičenie rumunských a kanadských vzdušných síl a zároveň pokračujú rozsiahle mánevre rumunského vojenského námorníctva.

Euro akoby na tieto rozsiahle presuny ozbrojených síl počas minulého týždňa veľmi nereagovalo. Nenechalo sa zaskočiť ani farizejskými vyhláseniami ruského prezidenta Putina, že stiahol ruské vojská z blízkosti rusko-ukrajinských hraníc a má záujem o pokojné vyriešenie rusko-ukrajinských sporov, ba jednotnou európskou menou nepohlo ani následné vyhlásenie nemeckého ministra zahraničných vecí Frank-Waltera Steinmeiera o novom konštruktívnom tóne prezidenta Putina, ktorý by vraj mohol byť zárukou diplomatického riešenia krízy na Ukrajine.

A napokon eurom nezamávalo ani odhalenie expertov NATO, že ruské vojská sa od ukrajinských hraníc vôbec nestiahli. Biely dom vydal vyhlásenie, že Putinovo tvrdenie o stiahnutí vojsk z blízkosti hraníc sa nezakladá na pravde!

Čím viac sa ale budeme blížiť k termínu eurovolieb (sobota 24. mája), tým môžeme viac predpokladať, že na USD/EUR budú mať vplyv vyhlásenia popredných európskych činiteľov o potrebe jednotnej a pevne zomknutej Európy schopnej odolávať ruským výpadom a vyhrážkam a vydieraniu s plynom. Všetko však závisí od výsledkov volieb.

Zbaviť sa závislosti potrvá dlhý čas

Strach z neistého výsledku volieb a nárastu popularity odstredivých síl v EÚ pripustil aj bývalý predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker, ktorý za Európsku ľudovú stranu (EPP) kandiduje na post šéfa Európskej komisie (EC). Dodal, že jednou z tém, ktorá by napriek rozdielom mala byť kľúčovou pre všetky politické smery v europarlamente, by malo byť vytvorenie jednotnej energetickej únie.

To sa vzhľadom na zvyšujúce sa napätie v najmä vo východných častiach Európy bude v najbližšom čase považovať za kľúčové. Alebo ako to povedal na minulotýždňovom zasadnutí G7 britský minister energetiky Ed Davey, treba spoločnými silami znížiť závislosť Európy od ruského plynu a postarať sa o to, aby prezident Putin nemohol využívať energiu ako zbraň.

Aj keď medzi európskymi činovníkmi, politikmi i odborníkmi padajú rôzne návrhy ako sa zbaviť závislosti na Rusku, Davey povedal, že realizácia akýchkoľvek náhradných riešení môže trvať niekoľko mesiacov. V niektorých prípadoch aj celé roky.

Európa: Jastrabi alebo holubice?

Od začiatku týždňa prichádzali z eurozóny poväčšine dobré správy, napríklad aj o tom, že podľa EC európska ekonomika začína po kríze pomaly oživovať a komisia očakáva, že HDP eurozóny sa tento rok zvýši o 1,2 a na budúci až o 1,7 percenta po vlaňajšom poklese o 0,4 a predvlaňajšom dokonca o 0,7 percenta. Komisia zároveň uviedla, že najväčším rizikom bytostne ohrozujúcim európsku ekonomiku je zvyšujúce sa rusko-ukrajinské napätie a ruská rozpínavosť.

Poďme ale k pozitívnym správam z uplynulého týždňa: nezamestnanosť by v tomto roku mala klesnúť v eurozóne (na úroveň 11,8) i v celej EÚ (10,5 percenta). Portugalsko oznámilo, že už 17. mája opustí záchranný program, dodajme, že úroky z portugalských dlhopisov v tomto roku výrazne klesli a aktuálne sa nachádzajú na úrovni 3,59 percenta, čo sú 8-ročné minimá! Azda najlepšou správou boli veľmi dobré dáta zo španielskej ekonomiky, najmä teda údaj o tom, že počet registrovaných nezamestnaných v Španielsku sa v apríli znížil o 111 565 ľudí oproti predchádzajúcemu mesiacu. Spoločnosť Colosseum zvýraznila, že pozitívne čísla za apríl vrátili na trhy vlnu optimizmu

Euro v reakcii na veľmi dobré údaje prudko posilnilo a tak sme mohli predpokladať, že Európska centrálna banka (ECB) oznámi skorú zmenu svojej menovej politiky a podľa vzoru amerického Fed-u pustí do obehu nové eurá.Téme sa venovala analytička Poštovej banky Dana Špacírová položiac si otázku, či v ECB prevládnu jastrabi ako zástancovia vyšších sadzieb a prísnejšej menovej politiky alebo skôr holubice preferujúce nižšie sadzby, voľnú menovú politiku a monetárne stimuly? A čo víťazstvo jedných alebo druhých môže priniesť pre bežného občana? Ten pohyby menových kurzov (napríklad oslabenie eura voči inej mene) spravidla ani nevníma, zato to však pocíti jeho peňaženka

K hľadaniu odpovedí na nastolené otázky o jastraboch a holubiciach prezident ECB Mario Draghi prispel už na štvrtkovej tlačovke v Bruseli. Po tom, čo banka oznámila, že ponechala hlavnú úrokovou sadzbu bezo zmeny, tento čiernovlaso-sivovlasý bonviván a typický taliansky seladon uviedol, že už na najbližšom zasadnutí (v júni) by banka mohla hlavnú úrokovú sadzbu znížiť, čo by podporilo ekonomiku eurozóny. „Najprv si ale musíme počkať na aktuálnu prognózu o vývoji ekonomiky a inflácie a potom budeme reagovať.“ Nateraz je podľa Draghiho zhoda aspoň v tom, že inflácia nemôže byť na nízkej úrovni veľmi dlho. Vyjadril obavy z narastajúceho eura: „Rast kurzu na úroveň 1,40 v kontexte nízkej inflácie a slabej ekonomickej aktivity je dôvodom na vážne obavy“.

K Draghiho slovám dodám len toľko, že ani ma neprekvalilo, keď po tlačovke kurz oslabil na 1,3896 USD/EUR (v priebehu dňa však euro bolo krátko až na 2 a pol-ročnom maxime na úrovni 1,3993, čiže najvyššie od novembra 2011!) V piatok sa už euro z potlačovkového poklesu nespamätalo. A klesalo ďalej.

Za zmienku stojí aj vyjadrenie Deutsche Bank, na ktoré upozornil senior analytik Capital Markets Peter Bukov konštatujúc, že zaujímavo zneli aj slová Deutsche Bank na adresu ECB: Ak centrálna banka v júni nič neprinesie, stratí tým už úplne svoju kredibilitu a euro bude naďalej posilňovať.

Prečítajte si tiež:
 

Zaujala ma aj správa o tom, že Rumunsko by chcelo prijať euro už začiatkom roka 2019 a členom eurozóny by sa chcelo stať aj Bulharsko, ktoré podľa jeho predstaviteľov do eurozóny prakticky už patrí. Podľa odborníkov možnosť, že by Bulharsko prijalo euro, je pomerne reálna

Pani Yellen opäť rozhýbala trhy

Aj keď počas týždňa zarezonovalo množstvo pozitívnych správ z európskej ekonomiky a aj keď sme si naplno uvedomili, že najväčším rizikom je pre ňu kríza na Ukrajine, ruská agresivita a rozpínavosť a Putinovo vydieranie Európy plynom, aj tak analytikov a finančné trhy viac zaujalo stredajšie vystúpenie šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellen. Uviedla, že vývoj v americkej ekonomike sa síce zlepšuje, je na správnej ceste k solídnemu rastu a výpadok v 1. kvartáli zavinila len nepriazeň počasia, no situácia na trhu práce stále nie je presvedčivá. Miera inflácie zotrváva pod inflačným cieľom, takže bude potrebné ešte veľké úsilie na to, aby ekonomika bola udržateľná a nízke úrokové sadzby bude nutné udržiavať ďalej.

Analytik Capital Markets Lukáš Lóci k tomu pripísal: „Yellenová dokázala svojim vystúpením opäť rozhýbať trhy. Prišla reč aj na úrokové sadzby a opäť potvrdila rétoriku z posledného zasadnutia FOMC. Konkrétny časový plán na ich zvyšovanie nejestvuje. To povzbudilo rizikové aktíva a naopak výnosy na 10-ročných UST a zlato klesali.“ 

Jack Lew: Sankcie voči Rusku sú účinné!

Americkí kongresmani, tak demokrati, ako aj republikáni požadujú tvrdšie sankcie voči agresívnemu Rusku. Prezidentovi Barackovi Obamovi adresovali výzvy, aby Spojené štáty Rusko od agresie odrádzali a nielen pasívne čakali, kým urobí ďalší krok a následne naň len zareagovali. USA musia konať razantnejšie – aj jednostranne, aj v súčinnosti s Európou. Podľa senátora Roberta Menendeza Rusi robia, čo môžu, aby ukrajinské voľby naplánované na 25. mája nejako narušili. „Musíme urobiť všetko preto, aby to narúšanie nepokračovalo,“ dodal. Kongresmani žiadajú najmä prísnejšie sankcie voči veľkým ruských bankám a energetickým spoločnostiam.

Minister financií Jack Lew spresnil, že už terajšie sankcie uvalené voči Rusku sú účinné a zasiahli ruský devízový kurz, rubeľ aj burzu cenných papierov: „Všetky hlavné ukazovatele naznačujú, že ruská ekonomika ide zlým smerom.“ K jeho slovám ešte doplním, že ruská ekonomika padá do recesie a že tamojšie ministerstvo financií ráta s poklesom HDP aj v tomto štvrťroku podobne ako tomu bolo aj v 1. kvartáli.

Prečítajte si tiež:

Narazí na pysk ministerstvo, banky alebo ich klienti? 

Asociácia bankových klientov (ASBK) kritizuje, že banky občanom v priebehu trvania úverovej zmluvy vraj neobjektívne zvyšujú poplatky za vedenie bežného účtu. Preto sa obrátila na protimonopolný úrad a snaží sa dosiahnuť zmenu aj komunikáciou so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA). Protimonopolný úrad SR začal voči Slovenskej bankovej asociácii i jednej z bánk správne konanie.Skúma najmä viazanie bankových produktov a poplatkov za nesprávne konanie.

Bankári však protiargumentujú. Podozrenie padá i na ponuku povinného, tzv. základného bankového produktu, ktorý skončil neúspechom a vláda povinnosť poskytovať ho nakoniec zrušila.

Kto je teda na vine? Banky? Banková asociácia a jej členovia obvinení z údajnej výmeny citlivých informácií a kartelovej dohody? Ministerstvo financií, ktoré za každú cenu nezmyselne presadzovalo tzv. základný bankový produkt? Isté je len jedno: Odpovede sa zrejme tak skoro nedočkáme. Pravdou ale je, že banky vlani zarobili o 12 percent viac ako pred rokom. Téme sa venoval publicista Peter Apolon zvýrazniac fakt, že zásluhu na tom má boom v hypotékach, ale aj pokles úrokov na termínovaných vkladoch a nižšia potreba zabezpečenia rizika.

Je šťastie len v bohatstve?

To, že cieľom človeka je dosiahnuť najmä pocit šťastia, potvrdil aj nedávny prieskum ING Životnej poisťovne, podľa ktorého väčšina obyvateľov Slovenska (55 percent opýtaných) sa nebojí zobrať šťastie do vlastných rúk a, naopak, iba necelá tretina má obavy z budúcnosti. Fígeľ je aj v tom, že šťastie priamo nesúvisí s osobným bohatstvom, ale skôr s finančnou stabilitou. Na tému sa ale môžeme prizrieť aj z inej strany. Investície, akvizície, riziko, šťastie. Ozaj, vieme ako sporia tí bohatí? O hľaďanie odpovede sa pokúsila Sberbank, keď porovnávala investičné správanie najbohatších a priemerne bonitných klientov. A zistila, že najlepšie zarábajúci sa pri zhodnocovaní svojich úspor spoliehajú najmä na termínované vklady alebo vkladové účty, kým priemerne zarábajúci najviac peňazí držia na bežných účtoch. Pre tých, ktorí svoje bohatstvo zhŕňajú tým, že si eurá zašívajú do vankúšov, jedno vážne varovanie: Pozor, zvyšuje sa počet falšovaných euromincí a eurobankoviek! Aj preto EÚ pritvrdzuje boj s falšovaním jednotnej európskej meny.

A keď už hovoríme o bohatstve, tak si pripomeňme minulotýždňové vyjadrenie pápeža Františka, ktorý vyzval vlády všetkých krajín sveta na spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva a solidaritu s chudobnými  v zmysle zmenšovania extrémnej chudoby. Žiada vlády, aby prerozdelili bohatstvo medzi chudobných v novom duchu štedrosti a pomohli obmedziť ekonomiku vylúčenia, ktorá sa v súčasnosti presadzuje.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *