Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Europroblém: Čo sa vlastne stalo v Grécku?

Európska kommisia zvolala na piatok stretnutie s bankami a regulátormi ohľadne regulácie CDS na štátne dlhy. Dôvodom je Grécko, ktoré môže svojimi problémami potopiť celú eurozónu. „Nepresné štatistiky“ by totiž Helénskej republike neprešli bez „komplicov“ za hranicami krajiny.

Za najväčší finančný podvod v histórií by mnoho ľudí označilo ponziho schému investorského „mága“ Madoffa.  Avšak v skutočnosti sú veľmi ďaleko od pravdy. Možno, pokiaľ sa týka porušenia zákona, tak pravdu majú; Madoff porušil množstvo zákonov. Avšak sú subjekty, ktoré môžu podvádzať a to celkom legálne. Ich podvody preto vlastne ani podvodmi nie sú. Ich praktiky sú tak sofistikované a komplikované, že v podstate im nikto nerozumie.  V tomto komentári vás chcem privítať vo svete veľkých financií, kde jedinú cenu majú peniaze a budúcnosť sa odsúva na vedľajšiu koľaj..

Grécko v epicentre pozornosti

Tí, ktorí považujú grécku tragédiu za takmer skončenú, sa pravdepodobne veľmi mýlia. Grécko je špičkou vynárajúceho sa ľadovca, ktorý odkrýva hlboké nánosy podvodov nepredstaviteľného rangu. Poďme si ukázať prečo.

Predstavme si krajinu, ktorá vyše polovicu posledných 200 rokov strávila v bankrote. Tieto bankroty neboli náhodné; jednoducho v krvi politikov je sľubovať a rozdávať viac ako si krajina môže dovoliť. Požiadavky sú obrovské a produkčné kapacity nízke. Čo robiť? Zadlžovať sa pokiaľ sa dá, a pokiaľ sa nedá, tak objaviť spôsoby ako by sa zadlžovať dalo. Pomoc pritom leží neďaleko. Tá prichádza bez akéhokoľvek prekvapenia od ďalšieho finančného mága – banky Goldman Sachs.

Grécko preto stálo pred otázkou, ako si požičať tak, aby sa táto pôžička nezobrazovala v celkovom dlhu krajiny? Bez toho aby sme zachádzali do prílišných detailov derivátových obchodov a sekuritizačného procesu, ukážme si v jednoduchosti spôsob, ako sa to dá spraviť. Začína sa to swapom. Úrokový swap je obchod medzi dvomi protistranami, ktoré si vymieňajú svoje finančné toky. Napríklad fixné sadzby za sadzby variabilné; rozdiel pozná každý, kto má hypotéku.

Na konci roka 2009 grécka vláda uzavrela 30-ročný swap s najväčšou komerčnou bankou v krajine, National Bank of Greece (NBG) v objeme 5 mld. EUR. Tento swap bol však trocha iného charakteru ako sme spomínali, kedy vláda  v podstate dostala tieto peniaze na ruku a splácať ich mala postupne počas 30-ročného obdobia svojimi daňovými príjmami. Výhodou pre vládu pri použití swapu je to, že swapy ako deriváty sa účtujú na mimobilančných položkách,  čo znamená, že sa nepočítajú ako vládny dlh.

Takéto riešenie je pre vládu uspokojivé, pretože dostane peniaze hneď ale splácať ich bude až v budúcnosti. Avšak ani najväčšia grécka banka si nemôže (aj keď vláda vlastní 12% akcií) dovoliť poskytovať  tak obrovské úvery – nemá odkiaľ. A tu nastupuje do hry tím géniov z Goldman Sachs.

V Londýne sa zrazu vytvorí firma s názvom Titlos. Táto firma odkúpi od NBG swapový obchod banky s vládou, za čo banke zaplatí svojimi zmenkami vo výške 5 mld. EUR. Firma Titlos má zabezpečený stabilný cash-flow od gréckej vlády a preto rýchlo pribehne ratingová agentúra Moody’s a firme udelí investičný rating, taký ako má grécka vláda, A1.

Tu sa však hra nekončí, stále nám chýba „oslík, otras sa“. A toho nájdeme veľmi blízko. NBG vlastní zmenky spoločnosti, ktorá má rating A1.  NGB preto môže tieto zmenky použiť pri refinančných tendroch ECB. Refinančné tendre Európskej centrálnej banky sú spôsob, ako môžu komerčné banky získavať likviditu od centrálnej banky. Jednoducho založia cenné papiere a ECB im požičia peniaze. Čo je však najlepšie, peniaze im ECB požičia za 1%. A problém financovania je vyriešený. Jeho grafickú podobu ukazuje nasledujúci obrázok:

Zosumarizujme si konečný stav transakcie. Vláda skončila s hotovosťou 5 mld. EUR a záväzkom splácať swap. Titlos a Goldman Sachs skončil s tučnou províziou. NGB bude pokračovať v refinančných operáciách a ECB ostali v podstate zmenky gréckej vlády.

Že by to bolo také jednoduché?

Nie, nie je to také jednoduché. Podvádzať sa nedá do nekonečna, to zistil aj Enron. Prečo spomíname Enron? Pretože spôsob jeho fungovania nebol takmer v ničom odlišný – vytvorenie SPE (special purpose entity), ktorá bola iba spôsobom sekuritizácie jeho derivátov. Jednoducho povedané, na mimobilančných položkách vedieme deriváty, ktoré sekutritizujeme, čo znamená, že budúci peňažný tok predáme za súčasné peniaze. Ak sa však môj peňažný tok nevyvíja tak ako očakávam, mám problém.

Pozrime sa, kde má problém Grécko. Krajina zjavne prekročila ten prah, kedy investori cítili istotu, že dokáže splácať svoje dlhy. Skutočne, fiškálna situácia sa zhoršuje a ratingové agentúry znižujú investorský rating krajiny (Fitch a Standard and Poors BBB+). Horší rating znamená, že ECB prestane akceptovať zábezpeku gréckych cenných papierov (momentálne akceptuje BBB+), čo však politicky nie je príliš pravdepodobný variant, pretože zastavenie prefinancovávania sa gréckych bánk by znamenalo katastrofu.

Skutočný problém však leží oveľa bližšie. Z dohody gréckej vlády a Titlosu je zrejmé, že pokiaľ by rating Grécka podľa Moody’s  poklesol pod A2, tak swapová dohoda stráca platnosť a NGB musí prevziať záväzok. Titlosu by muselo byť vyplatených spať  5 mld. EUR, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nie je reálne. Grécko by sa razom dostalo do platobnej neschopnosti. Teraz je už úplne jasné, prečo  Moody’s udržiava investičný rating Grécka na úrovni A2, čo je dva stupne nad ratingom ostatných ratingových agentúr (BBB+) …

Grécko je iba začiatok

Myslíme si, že 5 mld. EUR Grécka hrá úlohu? Určite nie. To, čo hrá úlohu, sú podobné podvodné derivátové stratégie mnohých, ktorí mali možnosť si pomocou nich zlepšiť svoje financie. Ak sa pozrieme okolo seba, tak zistíme, že globálne derivátové pozície prekračujú nominálny objem tisíc biliónov dolárov. To je desaťnásobne viac ako objem všetkého svetového bohatstva. 

Najväčšiu časť z týchto pozícií  tvoria úrokové swapy. Prekvapujúce? Aj keď môžeme namietať, že ich trhová hodnota môže byť „iba“ niekoľko desiatok biliónov dolárov, tak si môžeme byť istí, že ich reálny dosah je a bude obrovský. Myslíme si, že Grécko je jediná krajina, ktorá swapy používala na získanie hotovosti? Koľko vlád predalo svoje budúce príjmy na to, aby získalo okamžitú hotovosť? Koľko komerčných bánk využilo swapy na to, aby dokázalo pretransformovať lacné úrokové sadzby na dlhodobé bezrizikové obchody?

Na príklade Grécka však vidíme, že zrazu sa môže stať niečo nepredvídateľné. Zrazu sa môžu príjmy krajiny znížiť, zrazu sa môže dôvera investorov stratiť, zrazu môžu úrokové sadzby narásť. Derivátové obchody v takýchto situáciách znamenajú jediné – „margin calls“ alebo volanie po doplnení zábezpeky; avšak zábezpeku nie je odkiaľ doplniť… Lehman Brothers sa opakuje, avšak v oveľa masívnejšom rozsahu a možno oveľa rýchlejšie ako si vieme predstaviť. Realita sa nedá klamať do nekonečna…

Autor je senior analytik CI Komodity.

Koláž: Investujeme.sk s využitým fotografie Wikipedia.com.

Veríte tomu, že eurozóna sa rozpadne?

View Results

Loading ... Loading ...

23 odpovedí na “Europroblém: Čo sa vlastne stalo v Grécku?”

  1. P.F. píše:

    Všetky nádeje EÚ sa doteraz upierali na chystané piatkové (5.3.) stretnutie nem. kancelárky Merkelovej s jej gréckym kolegom. Zrazu sa však všetko zmenilo. V stredu (3. 3.) hovorca nemeckej vlády vopred oznámil celému svetu, že Nemecko neposkytne Grécku finančnú pomoc a že piatkové rokovania budú slúžiť výlučne na diskusiu o situácii a budú vraj vyjadrením dobrých nemecko-gréckych vzťahov. Obsahom rozhovoru medzi kancelárkou a gréckym premiérom podľa hovorcu nebude žiadna konkrétna pomoc, dokonca ani len jej prísľub…

    • Rudi píše:

      Podla mna bude to stretnutie o vypoctoch klamstiev z ust Grekov. Nemci si dnes asi nenechaju nadavat do fasistov.

      • Vilo G. píše:

        zaujímavejsie je niečo ine, a to, že cela pomoc EU (najmä eurozony) Grecku by mala spocivat skôr v moralnej podpore, aby sa Grecko samé pozviechalo zo svojich dlhov, preto je vyvijany taký tlak na vládu v Aténach, aby prijala rázne úsporné opatrenia… Staci však sledovat správy – každú chvíľu nejaká skupina zamestnancov avízuje na najbližšie dni ďalšie a ďalšie štrajky – taxikári, lekári, zdravotné sestry, zamestnanci letísk a prístavov, pracovníci daňových úradov, colníci, učitelia atď. Bohumprisaham, takto fungujuca eurozona uz nemoze mat dlhe trvanie….

        • Rudi píše:

          Presne tak, „pomozeme Vam, ak sa aspon budete snazit“. To co chcu Greci momentalne je, aby sa Europania skladali na grecky nadstandard – co je uplne zvratene.

    • Michal D píše:

      Už ste to písali včera, Grécko je momentálne v ideálnej situácii na nakupovanie, treba to využiť. Tá krajina sa skôr či neskôr bude musieť postaviť na nohy a v konečnom dôsledku pomôže aj EÚ. Dôležité však je, aby Gréci pocítili, že to čo robili, bol problém. Inak sa nepoučia a o 50 rokov tu máme problém znovu.

      • Radek píše:

        Jste přílišný optimista. Pokud se Řekové nepoučí, tak tu problém bude nejdýl do 10 let…

        • Michal D. píše:

          Priznám sa, rozmýšľal som, koľko rokov napísať. Tých 10 rokov to je ešte také obdobie, že sa budú prísnejšie sledovať štatistiky, kým to nabehne do starých koľají. Ale v princípe reálne hrozí recidíva. A poučiť by sa mali aj ostatné krajiny.

          • Pirľo píše:

            Možno to s perspektívou eurozony a celej EU bude tak ako o nej hovorieva český prezident V. Klaus: Zlá zelina nevyhynie..

          • Vilo G. píše:

            Klaus so svojimi protieurópskymi názormi dnes už málokoho zaujme.

          • Rudi píše:

            Klaus je velmi svojsky, ale v mnohych veciach ma pravdu.

          • prešpurský burcsák píše:

            Klausovi nerobte advokáta, keď nechcete aby vás ľudia prestali čítať,lebo ja prvý prestanem chodiť na vaše stránky a myslím si že nebudem jediný

          • ďoďo píše:

            správna reč! pripájam sa

          • vikina s. píše:

            Kdesi som čítala, že Klaus nie je nič iné, len úbohý obraz pokrútených pomerov, ktoré nastali v Česko-Slovensku po novembri ´89

          • šani píše:

            K tomu sa ziada dodat este jedno slovo: zakomplexovany!

          • Rudi píše:

            Bezny obcan – volic, je tak popleteny populistami vydavajucimi sa za ekonomov (Dzurinda, Miklos, Sulik), ze ak stretne v politike ozajstneho fundovaneho ekonoma, vnima ho ako cudo – aj preto tako klausofobia. Mozno by stacili zaklady ekonomickych vied a pochopite ho.

          • Michal D. píše:

            Ešte by som dodal, že diskusia je k téme Grécko a problémy EÚ. A s tým Klaus veľa spoločného nemá. Snáď len, že si dnes môže s úsmevom povedať: „ja som vám to hovoril!“ 🙂

          • čučo píše:

            ešte tam treba dopisať, že Fico (na rozdiel od Sulíka, Dzirindu a i.)je dobry politik, lebo on nemysli na seba, ale ma na mysli vždy len blaho naroda. A kedže takých politikoch je v Europskej unii ako maku, preto to všetko tak dobre ide!!!!

          • P.F. píše:

            Toto je typická slovenská pravicovo-ľavicová „diskusia“ čiže o ničom. Ešte aj o prezidentovi Klausovi je diskusia o ničom. Pravičiari s neprehliadnuteľným komunistickým nádychom sa v ňom snažia vidieť jeho pozitíva (preboha ktoré?!), tí druhí zasa v ňom nevideli nič veľké a pozitívne ani krátko po novembri ´89 (ozaj nič v tom človeku nie je?!). Všetkým čitateľom a diskutujúcim radšej radím vrátiť sa k téme a sledovať aktuálne správy – štrajkujúci a demonštrujúci v celom Grécku bijú policajtov a dokonca už aj zapálili vlajku EÚ!

          • Rudi píše:

            A co takto nechat Grekov uskvarit sa vo vlastnej stave a za par rokov, ked sa skoncia obcianske nepokoje, tak tam za lacne peniaze kupime chalupy 🙂

          • Michal D. píše:

            Drahý užívateľ čučo. Tuším si len čakal, kedy budeš môcť v tejto diskusii túto repliku použiť. Neberiem Ti to, ale trošku si nepochopil.

  2. radik píše:

    Grékov vykopnúť z eurozóny a použiť ho ako exemplárny prípad pre ostatné krajiny. Osobne si myslím, že dovolenky by boli pomaly zadarmo, navyše gréci by si rozmysleli, či budú štrajkovať – nič tým nedosiahnú – sami sa do toho dostali, nech sa sami z toho aj vyhrabú a potom ich vezmeme späť.

    • Radek píše:

      Kéž by to bylo tak jednoduché… jenže těžko uděláte odluku měny – okolkovat „řecká eura“? To nejde, ty by jim nikdo nevydal…

      • Michal D. píše:

        Grécko je pasť, do ktorej spadol jeden, ale problémy majú všetci. Ako píše Radek, slabšiu menu by si nikto z Grékov nevybral, otázka je, či by k tomu dokázala samotná vláda prinútiť ľudí a či by chcela. Jediné, čo by sa zmenilo, že by Grécko nebolo oficiálnou súčasťou eurozóny, ale platilo by sa tam iba eurom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *