Sobota 04. júla. Meniny má Prokop

Exportná politika Číny nie je po chuti západu

V posledných rokoch sme mohli veľa krát počúvať vyjadrenia politikov EÚ a USA, ktoré boli nasmerované proti politike Číny. Prevažne sa im nepáčilo, že čínske tovary zaplavujú celý svet a vďaka ich lacnej pracovnej sile a cenovým dumpingom sa im darí vytláčať kvalitnejšie výrobky európskych a amerických výrobcov.

Situácia sa zmenila a momentálne sa EÚ a USA nepáči to, že Čína svojou exportnou politikou obmedzuje export niektorých komodít a na ne naviazané produkty. To je v súčasnosti pre EÚ a USA ešte väčším problémom ako predtým kritizované zaplavovanie trhov produktmi Číny. Príchodom krízy však svoj postoj západ prehodnotil a keďže si je vedomý toho, že k obnoveniu rastu by im najviac pomohla pomoc Číny, snažia sa vydobyť si čo možno najvýhodnejšie podmienky. Treba si však uvedomiť, že Čína je momentálne na koni a to akú politiku si bude robiť, jej nikto nemôže prikázať.

A preto je prirodzené, že Čína sa snaží zo súčasnej situácie vyťažiť maximum a kritika zo strany ostatných štátov je márna. V súčasnosti je Čína štátom s veľkým vplyvom a zároveň je najľudnatejšou krajinou na svete, takže diktovanie podmienok a pravidiel, na základe ktorých by sa mala krajina správať, je bezpredmetné. Už vopred je nám jasné, že veľké zmeny očakávať nemôžeme a to aj napriek protestom zo strany najsilnejších hráčov na svete – EÚ a USA.

Avšak to, čo robí Čína nie je vôbec prekvapujúce. Čína si v podstate len chráni svoje vlastné surovinové zdroje, keďže ich cena je momentálne na trhu veľmi výhodná. Chránenie si vlastných zdrojov a ich export zo zahraničia už dosť dlhú dobu praktizujú aj Spojené štáty americké a preto kritika a naliehanie na Čínu, aby sprístupnila svoje suroviny ostatným je smiešna. Ani WTO vo svojich podmienkach nešpecifikuje a nestanovuje pravidlá toho, ako sa krajina pri exporte má správať. A keďže Čína momentálne disponuje veľkou hotovosťou a ceny komodít sú momentálne nízke, jediným rozumným riešením súčasnej situácie Čínou je nakupovanie komodít zo zahraničia a šetrenie svojich rezerv, ktoré v budúcnosti budú určite potrebnými…

USA a najmä EÚ argumentujú tým, že Čína svojou exportnou politikou a exportnými clami uvalenými na vybrané komodity sťažuje európskym a americkým výrobcom ich prístup k potrebným surovinám a materiálom. A to sa týka aj výrobkov. Výroba sa preto pre západných výrobcov stáva drahšou a dovoz tiež. Najproblémovejším je prístup k bauxitu, mangánu a ku koksu. V týchto, ale aj v ďalších materiáloch disponuje Čína v porovnaní so západnými výrobcami podľa ich slov konkurenčnou výhodou. Problémovými sú samozrejme aj výrobcovia ocele a hliníka, ktorým západní producenti nemôžu najmä kvôli vyššej cene pracovnej sily konkurovať.

Súčasnú situáciu by sme preto mohli charakterizovať ako vojnu proti Číne a jej exportnej politike. USA a EÚ sa ju snažia dotlačiť k tomu , aby svoje materiály a suroviny sprístupnila a to najlepšie za nízke ceny… Predtým však EÚ a USA prekážali aj nízke ceny. Doba sa však zmenila a v súčasnosti sa západné spoločnosti pôsobiace aj v ťažobnom a spracovateľskom priemysle topia v obrovských problémoch. A práve to ich vedie k tomu, že sa snažia Čínu dotlačiť k nejakým ústupkom. Takéto niečo však nie je vymožiteľné a môže viesť iba k tomu, že napredovanie Číny a postupné ukrajovanie z koláča by sa v prípade menších ústupkov iba mierne spomalilo.

Exportná politika Číny, ale aj ostatných krajín BRICu (Brazília, Rusko, India a Čína) je v súčasnosti veľkým problémom pre západné ekonomiky. Tie sa preto tento problém rozhodli riešiť prostredníctvom WTO. Sťažnosť USA a EU čínske ministerstvo obchodu odmietlo a zároveň prisľúbilo, že v súvislosti s týmto problémom bude pokračovať v konzultáciách podľa pravidiel WTO. Avšak nemožno očakávať, že by prišlo k nejakým výrazným zmenám. Vyžadovať od suverénnej krajiny, ktorá sa navyše správa v súlade (aj keď určite na hrane) pravidiel WTO, aby sa správala tak, ako to práve USA a EÚ momentálne vyhovuje, je nemožné. A práve preto je táto snaha márna.

Západný svet sa nemá možnosť vyhnúť tomu, že Čína a ostatné krajiny BRIC-u sa budú správať suverénne a ich politiky teda budú často krát protichodné s tými, ktoré by si západ želal, keďže najmä pri Číne už v súčasnosti nemožno hovoriť o tom, že Čína je závislou od západu, ale skôr o tom, že svet sa stáva závislým od Číny. Je teda isté, že ceny komodít budú v budúcnosti závisieť viac aj od politiky Číny a iných v súčasnosti ešte sa rozvíjajúcich krajín, ktorých vážnosť slova vo svete sa neustále zvyšuje.

Autor je analytik
CI Komodity .

Nahradí SDR dolár?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *