Nedeľa 22. októbra. Meniny má Sergej

Extrémne situácie na trhoch si vyžadujú aktívny prístup

Bezpečné prístavy bankových depozitov opúšťa pre nízky výnos čoraz viac tradičných investorov. Niektorí sa rozhodnú pre podielové fondy spravované opäť bankami, niektorí priamo pre akciový trh. Ani v jednom prípade však nie je výnos zaručený. O aktuálnej situácii na finančných trhoch sme sa rozprávali so šéfom Saxo Bank pre ČR, Slovensko a Maďarsko Pavlom Drahotským.

  • Ako vnímate súčasnú situáciu na finančných trhoch v súvislosti s očakávaním ukončenia éry lacných peňazí?

Akcie rastú už šiestym rokom v poradí a vidíme, že už aj automobilky podvádzajú, aby splnili požiadavky regulátorov a akcionárov. Úrokové miery, rovnako ako ceny komodít, sú celosvetovo na svojich minimách. Na druhej strane zadĺženosť domácností a štátov láme opačné rekordy. Centrálne banky tlačia ďalšie peniaze, aby docielili infláciu, dokonca zvažujú záporné sadzby. Môžeme sa tak dočkať doby a nemusí to trvať dlho, kedy budeme my, investori, platiť bankám úroky za správu našich úspor.

  • Čo by si z toho mal zobrať prezieravý investor?

Domnievam sa, že je na čase zásadne prehodnotiť spôsob zhodnocovania peňazí. Nemám teraz na mysli rozdiely medzi modernými nástrojmi a kapitálovými dinosaurami. Hovorím tu o skracovaní investičného horizontu. Ešte pred nedávnom som investorom pri nákupe dlhopisov alebo dlhopisových podielových fondov klientom odporúčal investičný horizont aspoň tri roky a pri akciách alebo akciových fondoch dokonca minimálne päť rokov. 

  • Áno, to je tradičné investičné odporúčanie. Došlo tu podľa Vás k zmene?

Nemyslím si, že toto je stále dobrá poučka aj pre dnešnú dobu, keď sú ceny de facto všetkého zdeformované „dodávaním likvidity“. Nie je totiž podľa mňa racionálne očakávať, že úrokové miery budú ďalšie aspoň tri roky klesať. Už dnes pritom nemecké, české a i slovenské vládne dlhopisy nesú záporný výnos. Z toho potom vyplýva záver, že ani akcie pri nákupe na dnešných úrovniach neponesú ešte nasledujúcich päť rokov výnosy zodpovedajúce rizikám. 

  • Centrálne banky, teda minimálne tá európska, ale na ústup ešte netrúbia a stále bojujú o infláciu. Nie je teda možné, že rastové obdobie ešte nejaký čas potrvá?

Bude to možné len v tom prípade, ak príde z dielní centrálnych bánk ďalšia kreatívna vlna ekonomických stimulácií, napríklad v podobe peňazí sypaných z helikoptéry. Hovoril o tom svojho času i bývalý šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke. To však už by skutočne bol vrchol šialenstva, ktorý nám nepríde ako reálny. Aspoň zatiaľ. No na druhej strane, kto by si ešte pred desiatimi rokmi čo i len pomyslel, že ikony stabilných ekonomík a svetové veľmoci spustia rotačky na tlačenie bankoviek a priblížia tak svoje zúfalé správanie banánovým republikám?

  • Jedným z cieľov centrálnych bánk bola podpora akciového trhu. No ani tento zámer už tento rok nevychádza.

Áno, dnešná hodnota amerického indexu S&P 500 nedosahuje  úrovne ani zo začiatku tohto roku. Nehovorím už ani o takmer 15 percentnom poklese na konci augusta. Západoeurópske akcie, podľa Eurostox 50, od začiatku roka do konca marca síce posilnili o viac ako 20 percent, no neskôr takmer celý výnos stratili a dnes sú o cca šesť percent nad úrovňou zo začiatku roka. V prípade čínskych akcií je situácia ešte názornejšia. Shanghai Composite Index od začiatku roka do júna posilnili o viac ako 50 percent, no podobne celý tento výnos a dokonca ešte niečo navyše odovzdal trhu a dnes sa obchoduje pod úrovňami zo začiatku roka.

  • Čo z teda z týchto faktov vyplýva pre bežného investora? 

Možno pre niekoho úvaha, či nie sú predsa len zaujímavejšie bankové depozitá. Realita je však taká, že skutočná hodnota depozít je priamo úmerná sadzbám centrálnej banky, teda dnes veľmi blízko nuly. To že niektoré retailové banky ponúkajú sporiace účty s výnosom aj nad jedno percento ročne, je dotácia, na ktorú si banky zarobia na iných poplatkoch. Inak by dlho neprežili. No určite existujú alternatívy. Záleží však na uhle pohľadu. Ten, kto je voči bankovým depozitom ľahostajný, si zvolí možno niektorý z pasívnych investičných nástrojov ponúkaných, okrem iných opäť bankami. Zaplatí jednorazovo 0,1 až päť percent za nákup podielových listov, ďalej priebežné poplatky za správu v rozpätí 0,1–2,5 percenta ročne. Výsledkom takejto cesty investovania sú zbytočne vysoké obstarávacie náklady, neistý výnos a celkovo strata času.

  • No dobre, ale v súčasných podmienkach, keď, ako ste povedali, cena akcií klesá, je priestor pre zaujímavé investície? 

Ak sa na pohyby kapitálového trhu o desiatky percent smerom nahor, ale aj nadol za niekoľko dní a týždňov pozriete ako na príležitosti, potom sa ponúka široká škála možností. Ak Vás zaujímajú napríklad čínske akcie a budete cieliť na ročný výnos vo výške piatich percent, potom vám stačí väčšinu úspor (v ideálnom prípade až 90%) nechať na dotovanom bankovom vklade za jedno percento p.a. a len za desať percent prostriedkov nakúpiť čínsky akciový index. 

  • To je však stávka na neistotu.

Áno, v najhoršom možnom prípade úplnej straty investície môžete prísť o týchto desať percent. No na druhej strane, ak by ste každý deň, alebo ešte lepšie i niekoľko krát za deň, od začiatku roka nakúpili a predali v ideálnom momente, potom by váš výnos dosahoval stovky až tisíce percent ročne. Uznávam, že oba scenáre sú extrémne, no mojim cieľom je ukázať, že existujú funkčné alternatívy ako investovaním zarobiť.

  • Je to cesta dostupná pre každého investora?

Záleží na každom individuálne, či si k svojim získaným zručnostiam ako čítanie, plávanie, počítanie pridá aj trading.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *