Utorok 23. júla. Meniny má Oľga

Extrémne jednoduché pravidlá osobného bankrotu dlžníci zneužívajú

Osobné bankroty sa stali národným športom. Za 2 roky sa tak dlhov zbavilo viac ako 25 tisíc dlžníkov. Veľká časť z nich podvodne.

Osobné bankroty zažívajú nebývalý rozmach. Za ostatné dva roky zbankrotovalo až 25 289 občanov Slovenska. Doteraz rekordný bol tohtoročný máj, keď do konkurzu smerovalo 1 558 ľudí. Príčinou je novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá platí zhruba dva roky. Zbaviť sa dlhov je vďaka nej veľmi jednoduché. Pomáha to čistiť trh o nevymáhateľné úvery a dlžoby.

Proces a podmienky oddlženia sú však až natoľko prívetivé, že bankroty využívajú aj podvodníci. O tom, aké problémy to prináša veriteľom, sa rozprávame s prezidentom Asociácie slovenských inkasných spoločností a riaditeľom spoločnosti Intrum, Martinom Musilom.

Ako hodnotíte súčasný stav osobných bankrotov? Systém sa po spustení v roku 2017 prezentoval ako prospešná zmena dovtedy nefunkčných bankrotov. Dnes sa však hovorí o jeho chybách.

Inštitút oddlženia má pre ľudí v dlhovej pasci svoje opodstatnenie a má umožniť ľuďom, ktorí sa kvôli svojim dlhom ocitli na okraji spoločnosti, aby sa do nej mohli znova zaradiť. Je však potrebné oddeliť úpadcov, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do dlhovej pasce od špekulantov a podvodníkov.

Ak sa pozrieme na právny rámec aktuálnej právnej úpravy osobného bankrotu, tak môžeme konštatovať, že úprava neobsahuje žiadne ochranné mechanizmy, ktoré by bránili zneužívaniu inštitútu osobného bankrotu.

Je teda pravda, že dochádza k zneužívaniu inštitútu osobných bankrotov zo strany dlžníkov? 

Určite áno. Dvojročná prax ukazuje, že extrémne jednoducho nastavené pravidlá osobného bankrotu umožňujú absolvovať tento proces aj občanom, ktorí by za iných okolností boli schopní aspoň časť svojich dlhov uhradiť. Z údajov Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) vyplýva, že z celkového počtu vyhlásených bankrotov je takmer jedna tretina takých, kedy dlžník bol pred vyhlásením bankrotu schopný uhrádzať aspoň časť svojho dlhu. Po vyhlásení bankrotu počet platiacich klesá pod dve percentá.

Aké dopady táto prax môže mať?

Tieto a podobné situácie významným spôsobom deformujú ekonomické prostredie a významným spôsobom ovplyvňujú ekonomické správanie sa niektorých skupín spotrebiteľov. Poskytovanie ochrany takýmto úpadcom považujeme za bezprecedentné a nečinnosť ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti len zvyšuje počet podvodných oddlžení a potiera základné princípy spravodlivosti a rovnosti, na ktorých by mala byť založená naša spoločnosť.

Veľmi dôležitým, a žiaľ v súčasnosti aj veľmi podceňovaným faktom, je skutočnosť, že všetky tieto zmeny zásadným spôsobom zmenili pohľad dlžníkov na vysporiadanie svojho dlhu. Isté skupiny občanov nadobúdajú pocit, že neuhrádzať svoje záväzky je normálne, a že keď bude najhoršie, štát za nich dlhy vyrieši a to buď formou oddlženia alebo formou exekučnej amnestie.

Mohli by ste byť konkrétny? Aké podvodné praktiky bankrotujúci dlžníci využívajú? 

Členovia Asociácie slovenských inkasných spoločností evidujú od prijatia zákona značné množstvo prípadov, kde je viac ako zrejmé zneužitie tohto nástroja. Najčastejšími situáciami, kedy dochádza k zneužitiu sú:

– umožnenie úplného oddlženia osobám s pravidelným príjmom, v niektorých prípadoch aj vo výške nad 1 000 eur,

– oddlženie osôb, ktoré úmyselne navyšujú svoje záväzky, uzatvárajú úverové zmluvy s vedomím, že absolvujú osobný bankrot, prípadne situácie, kedy dlžník vstupuje do exekúcie s vysloveným cieľom absolvovať osobný bankrot,

– oddlženie osôb, ktoré v minulosti pravidelne platili svoje záväzky veriteľovi aspoň v minimálnych splátkach.

Budú vaši klienti – veritelia, alebo vy – správcovské spoločnosti, napádať podvodné vyhlásenie bankrotu? 

Áno, veritelia združení v asociácii začínajú aktívne napádať niektoré vyhlásené bankroty. Avšak je nutné podotknúť, že veriteľ musí súd presvedčiť, že ide o podvodné oddlženie, čo robí tento proces extrémne administratívne, ale aj finančne náročným.

Dá sa špecifikovať, akej skupiny veriteľov sa podvodné bankroty dotýkajú najviac?

Ide v zásade o všetky spoločnosti, ktorým vznikajú pohľadávky voči fyzickým osobám.

Prebieha medzi vami a na Ministerstvom spravodlivosti SR, prípade Centrami právnej pomoci aktuálne nejaká komunikácia s cieľom upraviť systém osobných bankrotov?

Áno, asociácia iniciovala stretnutie na pôde ministerstva spravodlivosti a pripravila aj niekoľko návrhov, ako je možné systém upraviť.

Aké opatrenia by podľa vás zabránili zneužívaniu osobných bankrotov?

Asociácia navrhuje aspoň základné úpravy systému a to najmä v nasledovných oblastiach:

– upraviť postup Centier právnej pomoci pri zisťovaní informácii o príjme dlžníka,

– upraviť textáciu tlačív používaných centrami so zdôraznením trestnoprávnej zodpovednosti dlžníka pri uvedení nepravdivých informácií,

– povinnosť navrhnúť v definovaných prípadoch veriteľom splátkový kalendár a to na dobu až osem rokov,

– upozornenie na povinnosť dlžníka uviesť v „Zozname majetku“ aj majetok, ktorý vlastnil v období troch predchádzajúcich rokov, a ktorý predal alebo daroval,

– povinnosť centier žiadať Geodetický a kartografický ústav o prehľad nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka za posledné tri roky,

– zaviesť verejný register žiadostí o oddlženie.

Ďakujem za rozhovor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *