Nedeľa 15. septembra. Meniny má Jolana

Finančná gramotnosť: Radšej telenovely ako vzdelávanie

Dve pätiny klientov splátkových spoločností sa pri úvere rozhoduje podľa výšky splátky. Viac kritérií porovnáva len 28 percent zákazníkov. Svedčí to o nízkej finančnej gramotnosti Slovákov. Len 14 percent opýtaných sa rozhoduje podľa úrokovej sadzby. Čísla sú pritom o niečo lepšie ako v Českej republike.

V ČR sa síce podľa splátky rozhoduje 25 percent ľudí, viac kritérií  ale porovnáva len 12 percent. Rozhodovanie podľa splátky je pritom veľmi skresľujúce. Nehovorí nič o tom, koľko klient oproti cene tovaru preplatí. Dlhšia zmluva pri nižšej splátke môže predstavovať vyššie preplatenie ako kratšia s vyššou mesačnou platbou. Vysvetľuje to, prečo sa splátkové spoločnosti pri svojej marketingovej komunikácií zameriavajú na výšku splátky.

Čísla vyplývajú z prieskumu spoločnosti Home Credit Slovakia, ktorý uskutočnila vo februári tohto roka medzi 311 oslovenými zákazníkmi. Spoločnosť pritom odporúča rozhodovať sa podľa sumy všetkých splátok. Ani táto informácia však nie je postačujúca. Kratšia zmluva s rovnakým preplatením je kvôli inflácii drahšia ako dlhšia. Rozhodovať sa preto treba podľa viacerých kritérií súčasne. Cenu úveru udáva sčasti úroková miera, ale vstupujú do nej aj iné poplatky, okrem toho aj dodatočné služby spojené s úverom. Napríklad dodatočná záruka na tovar, alebo možnosť vrátenia tovaru. Finančnú cenu služby vyjadruje preto ročná percentuálna miera nákladov. „Výsledky napovedajú veľa o tom, že hospodárenie s peniazmi je oblasť, ktorej je potrebné venovať viac času vo vzdelávaniu verejnosti,“ hovorí analytik spoločnosti Home Credit Slovakia Michal Kozub.

Ani bankoví klienti si nevedia vybrať

Znalosti ľudí na Slovensku z oblasti riadenia svojich finančných záväzkov nie sú dobré. Svedčia o tom, medializované informácie, podľa ktorých ľudia nevládzu splácať svoje pôžičky, alebo naletia rôznym podvodníkom. Dalo by sa namietať, že prieskum hovorí, len o zákazníkoch splátkových spoločností, u zákazníkov bánk to ale tiež nie je dobré. Podľa prieskumu Slovenskej bankovej asociácie z roku 2007 si až viac ako polovica opýtaných nevie vybrať medzi dvomi ponukami najvýhodnejší vklad a 84 percent si nevie vybrať najvýhodnejší úver. Po siedmych rokoch, počas ktorých majú poskytovatelia úveru povinnosť zverejňovať ročnú percentuálnu mieru nákladov len 19 percent opýtaných rozumie takému ukazovateľu. „Podľa prieskumu bola úroveň finančnej gramotnosti klientov bánk nižšia ako sme pôvodne očakávali,“ hovorí analytik bankovej asociácie Marcel Laznia.

Finančná gramotnosť závisí od dosiahnutého vzdelania

Prieskum ukázal, že gramotnosť priamo závisí o vzdelania. Vysokoškolsky vzdelaní respondenti dosiahli index finančnej gramotnosti priemerne 0,66, dopytovaní so základným vzdelaním len 0,43. Ďalej sa nepotvrdil predsudok, že ženy sa vo financiách vyznajú oveľa menej ako muži. Rozdiel bol medzi nimi len nepatrný. Naopak dopytovaní na rodičovskej dovolenke a v domácnosti mali nadpriemernú znalosť finančnej problematiky. Takmer tretina respondentov nerozumie fungovaniu hypoték. Dokonca až 77 percent dopytovaných hovorí, že finančný jazyk je príliš komplikovaný. Pri komunikácii o finančných veciach je pre nich najviac zrozumiteľný vzťah s pracovníkmi bánk  – 75 percent z nich, potom nezávislými poradcami – 59 percent a len dve pätiny rozumejú finančnému jazyku médií. O nedostatočnej gramotnosti svedčí napríklad aj to, že takmer polovica dopytovaných neporovnávala pri rozhodovaní o finančných službách viac ponúk. Rozhodli sa teda v prvej banke. Dve ponuky porovnávalo 18 percent, rovnako tri ponuky. Najdôležitejším kritériom bolo už využívanie služieb danej inštitúcie, až ako druhé sa umiestnila cena. Rozdiel bol len u ľudí na rodičovskej dovolenke a v domácnosti. U nich je cena na prvom mieste. Až 72 percent respondentov má popri týchto zlých výsledkoch priaznivý vzťah k finančnému vzdelávaniu. Deklarujú, že majú nedostatok vedomostí. Výsledkom prieskumu teda bolo zapracovať informácie o financiách do školských osnov a vzdelávať dospelých najmä so základným vzdelaním.

„Problém je v systéme vzdelávania,“ hovorí banková ombudsmanka Eva Černá. Informácie sa podľa nej nemajú ako k bežným ľuďom dostať. Najviac pozadu s informáciami je podľa nej skupina ľudí na dedinách, „ktorí sa okrem telenoviel nechcú v ničom vzdelávať. Túto skupinu ľudí neviete osloviť,“ hovorí. Finančnú gramotnosť pritom možno podľa nej zvýšiť len osvetou a vzdelávaním. Za chybu preto označuje spôsob vzdelávania. „Ľudia by si mali dávať pozor, aby sa nevrhli hneď po každej banke, aby nepodpisovali všetko, čo príde pod ruku. Mali by si dávať pozor, na neuvážený krok, ktorý ich môže stáť niekoľko rokov života,“ hovorí. „Ja sa snažím ako ombudsmanka. Každý sa snaží na svojom fronte,“ uznáva.

Národný štandard finančnej gramotnosti

Vláda sa vo finančnom vzdelávaní začala angažovať v minulom volebnom období. V roku 2009 bol Ministerstvom školstva SR schválený Národný štandard finančnej gramotnosti. V rámci neho už prebieha výučba na základných a stredných školách. Žiaci tak dostávajú základné informácie v oblasti financií. Je na konkrétnej škole, či obsah tejto témy vyučuje v rámci iného predmetu, napríklad matematiky alebo občianskej náuky, alebo vytvorí samostatný predmet. Súčasťou projektu je aj školenie učiteľov. „Okrem toho sa v stredných školách vyučoval predmet ekonomika vo všetkých odboroch aj v predchádzajúcom období a okrem iných obsahoval aj základné informácie z finančnej oblasti,“ hovorí vedúca oboru odborného vzdelávania Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Irena Jankovičová. „Veková a vzdelanostná úroveň obyvateľstva je rozmanitá a preto nie všetci ľudia majú dostatočné vedomosti z tejto oblasti,“ vysvetľuje rôznorodú úroveň finančnej gramotnosti. „Nie je to otázka niekoľkých rokov, ale dlhšieho obdobia a vtedajšieho obsahu vzdelávania. Je to dobrá téma na sociologickú štúdiu,“ dodáva.

Finančnú gramotnosť sa snaží zvyšovať i Národná banka Slovenska. Minulý rok napríklad uskutočnila 46 prednášok pre študentov základných a stredný škôl. Vo svojich priestoroch má pre verejnosť umiestnené dve výstavy. Ďalšie dve cestujú po mestách Slovenska. Na internetovej stránke ponúka záujemcom internetovú hru. Organizuje súťaž pre študentov Generácia €. Banka vydáva tiež rôzne brožúry a letáky. Vydáva časopis Biatec, v ktorom publikuje odborné články.

Pre zvýšenie finančnej gramotnosti sa realizuje množstvo činností. Napriek tomu sa denne stretávame s príkladmi jej nedostatku a chýba ucelený koncept.

Foto: sxc.hu.

Čo si myslíte o finančnej a ekonomickej gramotnosti Slovákov?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *