Pondelok 22. októbra. Meniny má Sergej

Finančná negramotnosť Slovákov môže mať tragické následky

Banky Marek Mittaš 05.06.2018 | 00:00 0 Komentárov

Nízke úspory, vysoká miera exekúcií, zbytočne vysoké poplatky, a aj existenčné problémy. To všetko sú dôsledky nesprávnych rozhodnutí urobených na základe zlej finančnej gramotnosti. Identifikovanie najväčších problémov vo finančnom správaní preto môže pomôcť predísť veľkým finančným katastrofám v budúcnosti.

Chýbajúce zadné vrátka otvárajú dvere exekúcii

Jednou z najhorších možností ako hospodáriť s peniazmi je minúť všetko, čo príde pod ruku. A ešte horšou je minúť aj peniaze, ktoré sú požičané. Extrémne nebezpečné je minúť na spotrebu nevýhodne požičané peniaze. O tom, že sa Slováci sa zadlžovali v minulých rokoch najrýchlejšie v eurozóne, už informovala aj Národná banka Slovenska. Pritom ich úspory takým razantným tempom zďaleka nerástli. Už v roku 2016 prevýšili dlhy Slovákov po prvý raz ich úspory. Ide o jasný znak nesprávneho smerovania, ktoré sa NBS snaží korigovať. Preto začínajú od júla tohto roku platiť opatrenia, ktoré majú pribrzdiť nezodpovedné požičiavanie.

„Slováci dlhodobo nemyslia na zadné dvierka. Majú často nereálne predstavy a financie riešia až keď je neskoro,“ hovorí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra o prvej a základnej chybe, ktorej sa našinci dopúšťajú. Nie je azda väčší hazard, ako si myslieť, že vždy sa bude dariť len dobre, vždy bude dobré zamestnanie a každý rok príde navýšenie príjmov, ktoré minimálne dorovná infláciu a úroky z nových úverov. Takéto zmýšľanie má vo veľkej časti na svedomí to, že na Slovensku ročne pribúdajú státisíce nových exekúcií. V minulom roku sa ich počet zvýšil o 410 tisíc.

Príklad z praxe uvádza Katarína Gálik, vedúca oddelenia riadenia predaja v Tatra banke: „Klient má často veľmi konkrétnu predstavu o úvere, o fungovaní účtu, o investovaní. Chce si kúpiť nehnuteľnosť a očakáva stopercentné financovanie, pretože rezervu nemá. Chce investovať a zarobiť aspoň sedem percent ročne, ale chce mať zároveň všetky financie bezpečne uložené a kedykoľvek k dispozícii. Nepripúšťa si, že by mohol prísť o zamestnanie, že sa menia úrokové sadzby, alebo že by sa mu niečo stalo a on by nemohol úver splácať.“

Ignorovanie dlhodobých riešení hrozí katastrofou

Ďalším dôsledkom finančnej negramotnosti je, že ľudia nemajú peniaze na plnenie svojich cieľov, pretože neinvestujú v časovom horizonte. Zdá sa, že modernejšie ako sporiť, je požičať si. Vytváranie rezervy je neznámy pojem a to spôsobuje existenčné problémy. „Ľudia často nevedia, prečo je dôležité a výhodné vytvárať si krátko, stredno aj dlhodobú rezervu, ani to aký by mal byť ich vzájomný pomer, aké percento z príjmu by mala optimálne tvoriť splátka úverov, aká by mala byť výška sporenia si na dôchodok, ako optimálne nastaviť poistku – nepodceniť ju, ale ani sa neprepoistiť,“ vysvetľuje K. Gálik.

„U klientov je vidieť nedostatočné dlhodobé finančné plánovanie. Často nepredvídajú, že o niekoľko rokov budú chcieť riešiť bývanie, štúdium detí, dôchodok a podobe. Preto si nenastavia adekvátny plán, ako tieto ciele, respektíve potreby zabezpečiť,“ konštatuje Juraj Dlhopolček, riaditeľ odboru internej siete Allianz – Slovenskej poisťovne. Takýto prístup vedie často k dlhovej pasci, alebo nepripravenosti na horšie chvíle, čo prehlbuje finančné aj psychické problémy.

„Z našich skúseností je výsledkom finančnej negramotnosti reťazovité zadlžovanie, ktoré súvisí s neznalosťou finančných pojmov a nezodpovedným finančným plánovaním,“ hovorí Beata Lipšicová z poisťovne UNIQUA a dodáva, že navyše k ľahostajnému prístupu k budúcnosti sa u Slovákov za finančnými problémami skrýva aj ignorácia reality.

„Ľudia volia ľahkovážny prístupom k úverom, ktoré majú pokrývať ich dlhodobé potreby. Nemyslia na to, že v rámci rodiny by mal mať aspoň jej živiteľ zabezpečenú životnú poistku v prípade úmrtia, takisto náhradu príjmu v prípade vážnej choroby či úrazu. Stále však vnímame, že ľudia sa pri finančnom plánovaní a rozhodovaní, ako hospodáriť, aby pokryli svoje bežné potreby a zabezpečili sa pre prípad nepriaznivých udalostí či do budúcnosti, neobracajú na odborníkov v tejto oblasti.“

Stále prevláda názor, že všetko si najlepšie spravím sám. No pri financiách sa ukazuje, že nevzdelaný človek je hotový kat. „Veľké medzery vnímame v chápaní rôznych životných situácií a rizík, ktoré môžu v živote človeka nastať a následne, ako sa pred nimi zabezpečiť. Vždy je dobré mať dostatok informácií, aby si človek mohol urobiť vlastný názor a tiež sa poradiť s expertom v danej oblasti. Často sa stretávame s tým, že klienti sa obracajú na nesprávne zdroje informácií, ktoré ich následne vedú k nesprávnym rozhodnutiam,“ dodáva J. Dlhopolček.

Neznalosť veľa stojí a neprináša zisk

„Podľa nášho prieskumu je RPMN je vo všeobecnosti neznámy pojem,“ hovorí Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave a dodáva: „Za najväčší nedostatok považujem práve neschopnosť porovnať ponuky.“ Vďaka tomu ľudia platia omnoho viac, ako by mohli.

S tým sa stretáva aj Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ Fincentra a hovorí: „Ľudia veľa míňajú, málo si odkladajú a za finančné produkty platia viac, ako je nevyhnutné.“ Jediným z príkladov je napríklad bankový účet. Niekto ho využíva len na príjem výplaty, vyber a občasnú platbu kartou. Pritom platí aj za služby, ktoré nevyužíva. Úspora za bežný účet môže byť aj sedem eur mesačne.

Je to dôsledok nezáujmu o financie a ako dodáva Petr Hechtberger, exkluzívny finančný sprostredkovateľ Fincentra: „Drvivá väčšina klientov, ktorí ma oslovia, má pouzatvárané staré produkty, ktoré už dnes nie sú relevantné, sú zbytočne drahé a nakoniec klientovi neriešia ani žiadnu potrebu. Stalo sa iba to, že niekedy klient niečo podpísal, lebo vtedy to bolo vraj výhodné a ”dávali” si to všetci a odvtedy to má a platí. Problém, je v tom, že keď niečo bolo výhodné pred desiatimi, či 15 rokmi, tak to neznamená automaticky, že to je výhodné aj dnes.“

Okrem bežných účtov je typickým príkladom aj stavebné sporenie. „V časoch, kedy bola štátna prémia 40 percent som to aj ja považoval za „povinný“ produkt, ale dnes sú podmienky dramaticky odlišné ako vtedy a myslím, že žiaden môj klient ho už vo svojom portfóliu nemá, alebo len veľmi málo, keď majú napríklad zmluvu na ktorej je ešte garantovaný úrok tri percentá ročne,“ ilustruje dopady negramotnosti na úspory Slovákov P. Hechtberger.

Zmena takéhoto myslenia si bude vyžadovať čas. „V súčasnosti sa tešíme, že zvyšovanie finančnej gramotnosti sa stáva akútnou témou už i na Slovensku. Základné školy integrujú do vzdelávacích osnov rôzne edukačné programy či hravou formou vysvetľujú žiakom základné princípy finančnej zodpovednosti. Takisto, rozvoj gramotnosti súvisí i s masívnou vlnou digitalizácie a ľahkej dostupnosti finančných služieb v online prostredí,“ vidí pozitívne ďalší vývoj Ján Ďurech z poisťovne Aegon. Napriek tomu ešte dlho potrvá, kým na svoje zlé rozhodnutia spôsobené nízkou finančnou gramotnosťou prestanú Slováci doplácať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *