Utorok 26. septembra. Meniny má Edita

Finančné inštitúcie spojila daň z finančných transakcií, boja sa jej

Banky, poisťovne a správcovské spoločnosti sú proti zavedeniu dane z finančných transakcií. Upozorňujú, že môže predražiť finančné produkty, ale aj štátny dlh. Ministerstvo financií oponuje, že finančníci by sa mali podieľať na účte za krízu. V závislosti od konečnej podoby dane prinesú do štátnej kasy 29 až 46 miliónov eur ročne. Tie však v konečnom dôsledku zaplatia nakoniec klienti.  

Finančné inštitúcie si vinu za krízu pohadzujú ako horúci zemiak. „To nie my, to banky,“ tvrdia poisťovne. Samotné banky zasa presúvajú vinu na svoje investičné sesternice a majú pravdu. Aj napriek svojmu názvu sa americké investičné banky ani zďaleka nepodobajú na konzervatívne slovenské banky, ktoré živí výber depozít a poskytovanie úverov. 

Aj preto je pomerne vzácne počuť banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, DSS-ky a DDS-ky hovoriť jedným hlasom. Euroiniciatíve za daň z finančných transakcií (FTT) sa to podarilo. Na spoločnej tlačovej besede sformulovali Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Slovenská asociácia správcovských spoločností, Asociácia DSS-iek a Asociácia DDS-iek osem potenciálnych rizík, ktoré môže FTT priniesť:

  1. nárast nákladov súvisiacich so zavedením dane – možný tlak na ceny finančných produktov a služieb,
  2. zníženie likvidity na finančnom trhu (najmä v prípade štátnych dlhopisov SR),
  3. predraženie štátneho dlhu SR,
  4. negatívny dopad na kapitálový trh v SR,
  5. negatívny dopad na klientov podielových a dôchodkových fondov (pokles výnosov),
  6. odliv kapitálu mimo Slovenska (niektoré finančné inštitúcie môžu uvažovať nad presunom aktivít do krajín, ktoré FTT nezavádzajú),
  7. nárast cien poistných produktov (kapitálové a investičné životné poistenia – priamo, ostatné produkty cez technické rezervy – nepriamo),
  8. do budúcnosti vyšší tlak na štát v súvislosti s dôchodkami (kvôli nízkej motivácii sporiť v III. pilieri – vyššie ceny životného poistenia).

Ministerstvo financií v reakcii zopakovalo, že minister Peter Kažimír už pred niekoľkými mesiacmi vyjadril výhrady voči tomu, aby zavedenie dane z finančných transakcií malo negatívny dosah na budúce dôchodky ľudí na Slovensku. Inak rezort financií tvrdí, že daň má svoje opodstatnenie: „Slovenská republika víta návrh rozhodnutia o vytvorení posilnenej spolupráce v oblasti vytvorenia harmonizovanej dane z finančných transakcií, ktorej je súčasťou a ktorej hlavným cieľom je zdanenie finančných inštitúcií stojacich za nestabilitou na súčasných finančných trhoch. Taktiež podporuje opatrenia, ktorých výsledkom bude obmedzenie špekulačných obchodov a vytváranie rovnakých podmienok v oblasti zdaňovania v porovnaní s ostatnými sektormi, ktoré často podkopávajú dôveryhodnosť finančného sektora a vytvárajú nestabilitu na jednotnom trhu EÚ. … Slovenská republika bude starostlivo zvažovať a posudzovať rozsah predmetu dane, jej výšku a subjekty, ktoré sa na FTT budú podieľať a bude presadzovať vlastné úpravy návrhu smernice za účelom zachovania národných špecifík,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku MF. 

Návrh smernice o spoločnom systéme dane z finančných transakcií predložila EK v septembri 2011, k iniciatíve sa pridalo 11 členských štátov: Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko. V prípade akciídlhopisov sa počíta so sadzbou 0,1% a v pri derivátoch 0,01%: „Návrh FTT zachováva princíp zdaňovania podľa  miesta  pobytu (residence principle), ktorý však bude rozšírený o zásadu emisie (issuance principle), ktorá predstavuje ochranné opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam,“ píše ministerstvo. Pre Slovensko by daň v závislosti od konečnej podoby zákona priniesla do štátnej pokladnice 29 až 46 miliónov eur. Výpočet MF už zohľadňuje aj obmedzenie niektorých operácií, SBA totiž vypočítala, že pri objeme transakcií z roku 2011 by len banky odviedli 50 miliónov.

Konečný výnos FTT však môže byť ešte nižší, finančné inštitúcie si pri argumentácii pomáhajú príkladom zo Škandinávie: „V roku 1984 bola vo Švédsku zavedená daň vo výške 0,5% na obchodovanie s cennými papiermi. Dôsledkom dane bolo, presunutie obchodov  do New Yorku a Londýna. Plánovaný výnos z dane bol 1 500 mil. EUR. Najvyšší skutočný ročný výnos 80 mil. EUR. Švédsko daň postupne znižovalo a v roku 1991 úplne zrušilo.“ 

Ak už má byť daň z finančných transakcií prijatá na Slovensku, pätica finančných asociácií od nej navrhuje oslobodiť:  

  1. operácie so štátnymi dlhopismi, štátnymi pokladničné poukážky a hypotekárnymi záložnými listami, 
  2. redemácie (vyplácanie) podielových listov,
  3. transakcie so zabezpečovacími derivátmi,
  4. penzijne fondy II. a III. piliera a podielové fondy, 
  5. operácie súvisiacie s umiestňovaním technických rezerv z pôsobnosti FTT. 

Ministerstvo financií sa k návrhom asociácií jednoznačne nevyjadrilo. Slová o výhradách k dosahu na budúce dôchodky  sa dajú interpretovať rôzne a je otázne, či minister myslel aj úspory na dôchodok v treťom pilieri, v bankách, fondoch a v poisťovniach.

Čosi viac o možných obmedzeniach vieme vyčítať z oficiálneho stanoviska. V ňom sa MF odvoláva na správu EK: Oslobodenie len istých produktov bude mať negatívny dopad na dosiahnutie základných cieľov návrhu, a to hlavne ohrozí daňovú neutralitu a spôsobí rozdielne zaobchádzanie s rôznymi produktmi.“ Podobný názor zastáva EK podľa MF aj v prípade oslobodenia niektorých inštitúcií: Aj pri tejto alternatíve EK v závere konštatuje, že oslobodenie pre istých aktérov (napr. „brokers, professional dealers“) bude mať negatívny dopad a ohrozí základné ciele návrhu. Na druhej strane však Komisia uznáva, že oslobodenie „managers of public debt“ nebude mať negatívny dopad na dosiahnutie základných cieľov, to však neplatí pre iných aktérov ako napr. „development banks“ alebo penzijné fondy  II. a III. piliera.“  

Výsledná podoba dane z finančných transakcií by mala byť známa najneskôr 30. septembra tohto roka. Finančné inštitúcie teda ešte majú priestor lobovať, aj keď nedávna skúsenosť so zavedením bankovej dane naznačuje, že politici názor ľudí z biznisu veľmi nezohľadňujú.  

Ilustračné foto: sxc.hu. 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *