Stvrtok 14. decembra. Meniny má Branislava, Bronislava

Finančné produkty budú predávať aj televízne postavy

Asi pred polrokom v diskusii o dôležitosti finančnej gramotnosti generálna sekretárka AFISPu Darina Huttová polovážne poznamenala, či by nemohla byť finančná výchova súčasťou televíznych seriálov. Zákonodarca to nakoniec vyriešil úplne inak. Hrdinovia seriálov síce vychovávať nebudú, zato však budú finančné produkty „predávať“.

Národná rada SR schválila novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá špecifikuje podmienky "product placementu" – sponzoringu a umiesťňovania komernčných produktov v televíznom vysielaní. Legalizuje sa tým to, čo sa doteraz dialo iba v tichosti: televízni hrdinovia, ktorí v takmer každej scéne jedli jogurt rovnakej značky a chválili superrýchly internet.

"Product placement" je v našom povedomí spätý najmä so zahraničnými filmami, doslova ukážkovým príkladom je séria o Jamesovi Bondovi. Najznámejší špión okázalo využíva rôzne luxusné produkty, čo na oplátku vylepšuje rozpočet filmárov. V pripade slovenských seriálov a filmov do prijatia novely podobné aktivity zákon nepovoľoval, ale v podstate ani nezakazoval. Podľa odborného portálu Mediálne.sk sa kontrolný orgán – Rada pre vysielanie a retransmisiu správala nevypočítateľne: „Niekedy sa tresty zdali príliš prísne, v iných prípadoch prižmuroval oči…. Podľa neoficiálnych informácií z televízií Rada pre vysielanie a retransmisiu tolerovala umiestňovanie produktov v reláciách či v seriáloch, ak bol výrobca označený na začiatku a konci ako sponzor.“

Finančné produkty sa seriáloch síce objavujú v menšom množstve, ale predsa. Ešte vlani, keď sa stupňoval boj na trhu PZP, rozplýval sa jeden z hlavných hrdinov televízneho seriálu Panelák nad výhodnými cenami pre majiteľov škodoviek. Kamera sa navyše pridlho zdržala na prospektoch Wüstenrot poisťovne, ktorá autá značky škoda skutočne zvýhodňovala

V období, keď sa končí viazanosť vkladov, ktoré si ľudia uzatvorili v súvislosti s prechodom na euro, sme sa v rovnakom seriáli mohli stretnúť odporúčaním na najvýhodnejšie vklady. V jednom dieli hovorila hlavná hrdinka, že: „Najlepší úrok na trhu je predsa 3,5% a k tomu ešte aj bonus. Vieš, aký bonus,“ pýtala sa narážajúc na ponuku J&T Banky. O pár dní si rovnaká hrdinka všimla peňažňú revolúciu Poštovej banky. V oboch prípadoch sa síce hovorilo o produkte, ale konkrétna finančná inštitúcia spomenutá nebola.

Čo hovorí zákon?

Umiestňovanie produktov

(1) Umiestňovanie produktov je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradená do programu za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu.

(2) Umiestňovanie produktov je povolené iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3) Umiestňovanie produktov je povolené v prípade bezodplatného poskytnutia určitého tovaru alebo služby, najmä rekvizity alebo ceny v súťaži. Týmto nie sú dotknuté podmienky ustanovené v odseku 5.

(4) Iné ako bezodplatné umiestňovanie produktov podľa odseku 3 je povolené v kinematografických dielach, filmoch, seriáloch, v športových programoch a zábavných programoch.

(5) Umiestňovanie produktov podľa odsekov 3 a 4 je povolené v programoch, ktoré spĺňajú tieto požiadavky: a) ich obsah ani zaradenie do programovej služby nie sú ovplyvnené takým spôsobom, ktorý by mal dosah na redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, b) priamo nepodporujú nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými odkazmi na tieto tovary alebo služby, c) nepripisujú neprimeranú dôležitosť príslušnému tovaru alebo službe, d) verejnosť je zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. To sa nevzťahuje na program, ktorého výroba nebola objednaná alebo ktorý nebol vyrobený vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý tento program vysiela alebo poskytuje.

(6) Umiestňovanie produktov v programoch pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov36) sa zakazuje.

(7) Umiestňovanie produktov je v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov, zakázané.“.

Ľudia uveria…

To, že súčasťou "product placementu" sú aj finančné produkty, má predsa len trošku zvláštnu príchuť. Bežný divák ľahších seriálov je finančne negramotný, nehovoriac o tom, že si scenár môže stotožniť s realitou a svojim hrdinom začne bezvýhradne dôverovať. Keď za minulého režimu začala vysielať jedna z východoeurópskych televízií telenovelu o osudoch otrokyne, medzi ľuďmi sa údajne začala organizovať zbierka na jej vykúpenie na slobodu a nejeden pacient sa vraj informoval, za akých okolností by ho mohol operovať doktor Sova z „Nemocnice na okraji mesta“.

Nechceme znevažovať bežného diváka, ale predsa len – dobrý scenárista dokáže divy. V období, keď štát prísne reguluje prácu finančných sprostredkovateľov a poradcov a stanovuje prísne pravidlá na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu sa "produkt placementom" otvára cesta, ako legálne nehovoriť celú pravdu. O spomenutej peňažnej revolúcii Poštovej banky sme sa v seriáli Panelák dozvedeli, že „peniaze sú úročené ako pri termínovanom vklade a klienti si ich môže v prípade potreby kedykoľvek vybrať a pritom neprídete o nasporený úrok.“ Ibaže divák sa už nedozvedel, že výber je možný iba v hotovosti na pobočke a poplatok za čiastočný hotovostný výber je 7 €, výber po ukončení termínovaného vkladu je už bezplatný. Práve tento poplatok za predčasný výber však zníži reálne zhodnotenie. Komerčná informácia tak nie je úplne korektná.

Predstavme si, že v podobnom „product placement“ sa o inom produkte zamlčí oveľa viac ako len poplatok za predčasný výber. Celkom reálne sa tak môže stať, že napríklad dôchodkyňa bude trvať na absolútne nevhodnom produkte (v absurdnom prípade aj za cenu podpísania reverzu), pretože: „Jakubko Švehla hovoril, že je výborný.“

Kto reklamu reguluje?

Pokiaľ ide o televízne vysielanie – na súlad so zákonom dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu. Korektnosť komerčných informácií však neposudzuje, sleduje len to, či bola reklama alebo "product placement" vhodne označený a či nešlo o skrytú reklamu, ktorú zákon zakazuje.

Pravdivosť reklamy sleduje samoregulačný orgán reklamných tvorcov Rada pre reklamu, jej rozhodnutia však nemajú reálnu silu: „Poslaním RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama,“ píše sa na stránke.

Podľa tlačovej správy sa RPR naposledy zaoberala podnetmi na marketingovú komunikáciu Poštovej banky, Dexia banky a ČSOB. V prípade Poštovej banky sa sťažovateľovi nepáčilo, že je: nemorálne a nevkusné spájať tento produkt s udalosťami nežnej revolúcie v roku 1989. Sťažovateľ považuje snahu zadávateľa zarobiť peniaze na revolúcii za neetické a urážajúce.“ Rada tento podnet zamietla: „Kampaň pracuje s paralelou revolúcie v spoločnosti a „revolučnej“ zmeny – neviazanosti finančných produktov a spomínanú historickú udalosť tým nedehonestuje  a ani neznevažuje.“

V prípade Dexie sa sťažovaťovi nepáčila printová reklama Výhodná jeseň v Dexia Banke – Termínovaný vklad Premium, ktorá je vraj zavádzajúca a klamlivá: „A to najmä z dôvodu zamlčania podmienok, ktoré sú potrebné na získanie výhody produktu. Inzerát komunikuje 4% ročný úrok pri viazanosti 5 rokov, pričom informácia o tejto viazanosti v inzeráte absentuje.“ Ani tento podnet však nie je v rozpore s kódexom reklamy: „V predmetnej reklame sa nachádzajú informácie o podmienkach a charakteristike daného produktu, vrátane doby viazanosti a súčasne aj  internetový kontakt, na ktorom spotrebiteľ  získa všetky potrebné informácie v súvislosti získania 4% ročného úroku. Inzerát komunikuje 4% ročnú sadzbu, ktorá závisí od doby viazanost, pričom existencia doby viazanosti vyplýva už zo samotnej podstaty produktu a preto reklamu nemožno označiť za zavádzajúcu.

V podnete na ČSOB sa píše, že produkt je kombináciou sporenia a investovania, pričom podľa sťažovateľa: „Dochádza k zavádzaniu spotrebiteľa, pretože kampaň  vynecháva informácie o podmienkach, ktoré sú nevyhnutné na získanie sľubované ročného úroku 5,1% a nehovorí o tom, že získanie tejto výhodnej úrokovej sadzby je podmienené kombináciou sporenia a investovania do ďalších produktov zadávateľa.“ Podľa rady má problémy rozhlasový, televízny spot a outdoorová kampaň, pričom internetová a printová reklama sú v súlade s kódexom: „V tomto prípade išlo o reklamu na produkt, ktorý je kombináciou sporenia a investovania, preto bolo potrebné väčšiu pozornosť charakteristike tohto produktu, čo sa zo strany zadávateľa nestalo. Podmienky o produkte v oboch spotoch a outdoore nie sú komunikované dostatočne  a majú tendenciu uviesť spotrebiteĺa do omylu. Printová a internetová reklama komunikuje vlastnosti a charakteristiku produktu korektne.“

 

Čo si myslíte o product placemente finančných produktov?

View Results

Loading ... Loading ...

6 odpovedí na “Finančné produkty budú predávať aj televízne postavy”

  1. Michal D. píše:

    Su aj vacsie kraviny, ktore mylia klienta: Ocenenia Trendu a Zlata minca. Nehovoriac o odporucaniach niektorych „financnych poradcov“…

    • Miloš píše:

      súhlasím! ono je to totiž tak, že seriálový hrdina počas deja hravo môže robiť propagáciu niektorému nealko nápoju, ale aby vysvetľoval parametre niektorého bankového produktu, to je už silná káva…

  2. Kubik píše:

    Product placement je v prvom rade o kreativite, dolezite je, aby reklama nebila do oci, ale vtipne a nenapadne upozornila na produkt. Treba dodat, ze scenaristi Panelaka vela fantazie nemaju a doslova to flakaju.

  3. Oto píše:

    Dedusko vecernicek z CSOB nas presvedcil, ze predavat moze naozaj kazdy. Otazka do plena, kto bude pokracovat?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *