Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

Finančné trhy v auguste: Obchodná vojna opäť v centre pozornosti

August sa na finančných trhoch niesol v znamení zhoršujúcich sa makrodát a obnovenej eskalácie nervozity okolo čínsko-americkej obchodnej vojny, ktorá sa pretavila do rastu volatility a do poklesu akciových trhov.

♣ Zvýšenie averzie k riziku a rast obáv z recesie svetovej ekonomiky sa odzrkadlil v poklese dlhopisových výnosových kriviek a dokonca v dolárovej inverzii. Nemecké dlhopisy opäť prepisovali historické minimá záporných výnosov, keď miestnej ekonomike reálne hrozí technická recesia už na konci tretieho kvartálu. Navyše rastú očakávania, že ECB doručí v septembri veľký stimulačný balíček na podporu cenovej stability a hospodárskeho rastu. 

♣ Zlato sa katapultovalo nad 1500 dolárovú úroveň, čo je najviac od jari 2013. Je to dôsledom rastu dopytu po bezpečných útočiskách v dôsledku otáznikov nad smerovaním sino-amerického obchodného konfliktu, brexitu, talianskej vládnej krízy, ako aj pre vädnutie globálnej ekonomickej aktivity a pre očakávania ďalšej menovej akomodácie.

♣ Ropa viacmenej kopírovala vývoj na akciových trhoch a mesiac ukončila v stratách, za čím stáli obavy zo slabšieho dopytu po nej pre spomaľovanie rastu svetovej ekonomiky, k čomu prispievajú aj obchodné trenice medzi Pekingom a Washingtonom.

♣ Dolár zosilnel voči košu hlavných svetových mien na najvyššie úrovne od mája 2017. Americká ekonomika sa síce spomaľuje a očakáva sa, že Fed bude ďalej znižovať úrokové sadzby, hospodárska situácia vo zvyšku sveta sa však zhoršuje ešte výraznejšie a tomu bude zodpovedať aj potreba ráznejších opatrení menovej politiky na čele s ECB.

Akciové trhy v obavách klesali

Nálada na akciových trhoch sa v auguste oproti predchádzajúcim dvom mesiacom dramaticky zmenila. Hlavnou príčinou bola reeskalácia napätia na poli obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Hneď v prvý augustový deň americký prezident Donald Trump prekvapujúco ohlásil uvalenie ciel na ďalších 300 miliárd dolárov čínskeho dovozu a to aj napriek dohode o nezavádzaní žiadnych protekcionistických opatrení, kým Peking a Washington budú rokovať o nastavení obchodných vzťahov.

Súčasne Biely dom označil Peking za menového manipulátora potom, čo kurz čínskej meny výrazne zoslabol cez métu sedem juanov za dolár. Čína následne zaviedla recipročné opatrenia na americký dovoz v objeme 75 miliárd dolárov, obnovila špeciálne clá na americké automobilové produkty a zastavila nákup amerických poľnohospodárskych produktov.

Požiar bol na streche, volatilita vzrástla a akciové trhy značne poklesli. Donald Trump pritom ešte viac prilieval olej do ohňa, keď vyzval americké firmy, aby presunuli výrobu mimo Číny. Čínska strana však na americké kroky reagovala pokojne a asertívne, pomerne bez agresie, čo prispelo k tomu, že za druhý mesiac prázdnin stratil široký americký index S&P 500 len 2,9 percenta.

Podpísal sa pod to aj fakt, že časť nových amerických ciel bola nakoniec odsunutá z 1. septembra až na 15. decembra a časť tovaru bola vyškrtnutá zo zoznamu ciel, čo bol pre trhy signál, že Biely dom si uvedomuje ich negatívny vplyv na americkú ekonomiku a najmä na spotrebiteľa-voliča.

Európske trhy zaznamenali menšie straty, keďže začiatkom leta až toľko nerástli, no obchodná vojna ich až tak bezprostredne nedotkla. Tak či onak, negatívne sa (nielen) pod ich pokles podpísali aj zhoršujúce sa prospekty hospodárskeho rastu. Na druhej strane pokles akciových trhov bol tlmený očakávaním veľkého uvoľnenia menovej politiky Európskou centrálnou bankou a Fedom  v septembri. Výrazne väčšie straty si pripísali rozvíjajúce sa trhy, ktoré trpia odlevom kapitálu pre zvýšenie obchodnej nervozity a pre silný dolár.

Rekordný objem dlhopisov v mínuse

Reeskalácia sino-americkej obchodnej vojny so vzájomným zavádzaním ciel na dosiaľ nezasiahnutý tovar, ďalšie spomaľovanie svetovej ekonomiky, chaos okolo brexitu, riziko predčasných volieb v Taliansku spolu s očakávaniami väčšej menovej akomodácie sa pretavili do rastu cien, a teda do poklesu výnosov bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov.

Desaťročný nemecký výnos klesol na nové historické minimá pod mínus 0,7 percenta a celá nemecká výnosová krivka sa pohybuje pod nulou. Investori tak platia za to, že požičajú Berlínu peniaze. Z pasíva akoby sa stalo aktívum. Prvýkrát v histórii dokonca aj slovenský 10-ročný výnos klesol na sekundárnom trhu pod nulu.

Ostro sledovaný 10-ročný americký výnos začínal august na 2,0-percentnej hladine a na konci mesiaca klesol o 50 bázických bodov na najnižšiu úroveň od leta 2016. Tridsaťročný výnos sa prvýkrát v histórii dostal pod métu dvoch percent.

Navyše obrovské neistoty sa pretavili do prvej inverzie americkej výnosovej krivky od roku 2007. Dvojročný výnos mal vyššie úročenie ako 10-ročný, čo v minulosti bolo, nech už boli dôvody akékoľvek, pomerne spoľahlivým signálom príchodu recesie.

Najmä akciové trhy táto situácia vystrašila. A hoci rizikové prirážky sa o niečo roztiahli, ani ceny rizikovejších podnikových dlhopisov či emerging bondov agregátne v auguste neklesali. Výsledkom bolo, že rekordných rádovo 17 biliónov dolárov dlhopisového univerza nieslo záporný výnos.

Zhoršené vyhliadky znížili dopyt po komoditách (okrem zlata)

Zvýšená averzia k riziku na trhoch v kombinácii s poklesom výnosov štátnych dlhopisov a s presvedčením trhových participantov, že tak Fed, ako ECB budú ďalej pod tlakom spomaľovania ekonomického rastu a najmä v prípade eurozóny nízkej inflácie, uvoľňovať menovú politiku, sa pretavilo do ďalšieho rastu zlata nad úroveň 1 500 dolárov, na najvyššie úrovne od jari 2013.

Priemyselné kovy zaznamenali v auguste veľké straty, keďže svetová ekonomika ďalej stráca rastové momentum. To všetko začierňuje dopytové perspektívy voči týmto komoditám.

Z rovnakých dôvodov klesala aj ropa, ktorá si odpísala vyše päť percent, hoci v úvode augusta miestami strácal benchmarkt WTI vyše desať percent a obchodoval sa len tesne nad 50-dolárovou métou. Straty čierneho zlata boli limitované najmä poklesom zásob amerických ropných produktov, ako aj predĺžením dohody OPEC+ o obmedzení ťažby.

Dolár je kráľ, a okrem neho aj jen a frank…

Dolár zosilnel voči košu hlavných svetových mien na najvyššie úrovne od mája 2017. Americká ekonomika sa síce spomaľuje a očakáva sa, že Fed bude ďalej znižovať úrokové sadzby, hospodárska situácia vo zvyšku sveta sa však zhoršuje ešte výraznejšie a tomu bude zodpovedať aj potreba ráznejších opatrení menovej politiky na čele s ECB.

Aj preto vzájomný výmenný kurz dolára voči euru klesol pod 110 dolárových centov na najnižšie úrovne od jari 2017, k čomu prispela tiež talianska vládna kríza, kde hrozili predčasné voľby. K dopytu po dolári ako po bezpečnom prístave prispieva aj rastúca neistota okolo obchodného sporu medzi Pekingom a Washingtonom.

Ešte viac ako doláru sa však v auguste darilo ďalším dvom menám, ktoré majú povesť úkrytu pred nečasom na trhoch – švajčiarskemu franku a japonskému jenu. Emerging meny vrátane stredoeuorópskych a meny veľkých exportérov komodít, ako napríklad rubeľ, kanadský dolár či nórska koruna, boli pre zhoršenie výhľadu svetovej ekonomiky a pre pokles cien priemyselných kovov či ropy pod tlakom.

Maďarský forint zoslabol voči euru dokonca na rekordné minimá. Britská libra sa držala v defenzíve, keď nový premiér Spojeného kráľovstva Boris Johnson neoblomne trval na odchode krajiny z EÚ 31. októbra bez ohľadu na to, či sa mu podarí dosiahnuť dohodu s Bruselom na úprave „rozvodovej“ zmluvy a na vypustení tzv. írskej poistky z nej, alebo nie. Neochota Bruselu ustúpiť mu a Johnsonova tvrdohlavosť tak zvyšujú pravdepodobnosť tvrdého brexitu.

Autor je analytik J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *