Stvrtok 21. marca. Meniny má Blahoslav

Finančné úspory Slovákov sú štvrté najnižšie v EÚ

Priemerný Európan má aktuálne nasporených takmer 69 900 eur, zatiaľ čo Slovák stále len takmer 13 300 eur. Za dva roky však rástol finančných majetok Slovákov o desať percent.

Minule sme sa venovali téme miera úspor domácnosti. Prirodzene z toho vyplýva otázka, aká je výška naakumulovaného bohatstva Slovákov. Najkomplexnejšie, medzinárodne porovnateľné údaje v tejto oblasti poskytuje prieskum zisťovania finančnej situácie a spotreby domácnosti, ktorý robí Národná banka Slovenska v spolupráci so Štatistickým úradom SR.

Tento prieskum je koordinovaný Európskou centrálnou bankou v rámci projektu HFCS (Household Finance and Consumption Survey). Najnovšie výsledky prieskumu, za rok 2017, budú zverejnené až v priebehu najbližších mesiacov. Teraz sa preto pozrieme na jednu špecifickú zložku bohatstva domácností, ktorou sú osobné finančné aktíva.

Keď sme sa tejto problematike venovali v roku 2017, na základe dát pokrývajúcich obdobie do konca roku 2016 sme dospeli k záveru, že slovenské domácnosti majú nasporených málo finančných aktív – zhruba len jednu pätinu z toho, čo priemerný Európan. Priemer objemu finančných aktív slovenských domácností je len 12 tisíc eur.

Potenciál rastu úspor

Hoci osobné finančné aktíva Slovákov nepretržite rástli, v pomere voči výške príjmov sa nachádzali v rámci eurozóny na chvoste. Prišli sme tak k záveru, že široký priestor pre dobiehanie európskeho štandardu vytvára solídny predpoklad na rast osobných finančných aktív, podľa namodelovaného vzťahu v priebehu nasledujúcich piatich rokov až o 50 percent.

Tento predpoklad podporili aj vtedy aktuálne očakávania rastu príjmov obyvateľstva a vývoja miery úspor. Aktuálne sú dostupné už dáta za koniec tretieho štvrťroku 2018, poďme sa preto pozrieť na skutočný vývoj osobných finančných aktív oproti očakávaniam a aktualizovať predpoklady na nasledujúce obdobie.

Výška osobných finančných aktív na obyvateľa vzrástla počas ostatných necelých dvoch rokov (od konca roku 2016 po tretí štvrťrok 2018) v priemere eurozóny o 3,8 percenta, zatiaľ čo na Slovensku vzrástla až o 9,8 percenta. Rast zaznamenali takmer všetky krajiny eurozóny s výnimkou Cypru, Holandska a Talianska. V prvých dvoch menovaných krajinách došlo k poklesu, v Taliansku k stagnácii. Obzvlášť Cyprus je špecifický prípad – tamojší bankový trh prešiel veľkou krízou, významná časť vkladov pochádza zo zahraničia.

Stále na chvoste európskeho rebríčka

Priemerný Európan má aktuálne nasporených takmer 69 900 eur, zatiaľ čo Slovák stále len takmer 13 300 eur. Hoci je teda percentuálny prírastok na Slovensku oveľa vyšší a relatívne dobiehame priemer eurozóny, v absolútnom vyjadrení predstavoval nárast osobných finančných aktív „len“ 1 180 eur oproti priemeru 2580 eur v eurozóne.

Na fakte, že sa Slováci nachádzajú v eurozóne na chvoste rebríčka porovnania výšky osobných finančných aktív sa nič nezmenilo. Medzera za krajinou v rebríčku hneď pred nami – Litvou, sa dokonca ešte zväčšila, o viac ako tisíc eur. Celkovo, pobaltské krajiny, ktoré sa nachádzajú v rebríčku na chvoste pred nami, zaznamenali percentuálne najväčšie prírastky, absolútne rádovo o dve až tri tisíc.

Finančné aktíva Slovákov stále zaostávajú za európskym štandardom – dosahujú zhruba 19 percent z priemeru eurozóny. Za ostatné takmer dva roky sme spravili posun z 18 percent. Tvoria iba 58 percent z českej úrovne. Pred dvomi rokmi to bolo lepšie – 61 percent. Za hlavné dôvody nízkej úrovne označujeme podpriemerný príjem, nízke celkové bohatstvo, vysoký podiel tých, čo vlastnia nehnuteľnosť v ktorej bývajú a zlú skúsenosť s privatizáciou z 90tych rokov, resp. nízke finančné vzdelanie.

Na druhej strane doposiaľ nebola dostatočne nastavená ani ponuka zo strany finančného sektora – absencia finančného vzdelávania, poradenstva, vysoké vstupné náklady voči investovaným peniazom.

Pri pohľade na osobné finančné aktíva za ostatné necelé dva roky sú zaujímavé najmä dve krajiny mimo Eurozóny – Česko a Veľká Británia. Ich finančným bohatstvom v eurovom vyjadrení výrazne zakývali kurzové pohyby. Zatiaľ čo Čechom v ich prospech, v Británii v neprospech domácnosti.

Čechom pomohlo zhodnotenie koruny

Percentuálny rast českých osobných finančných aktív bol porovnateľný s tými najrýchlejšími z pobaltských krajín. Ak ho však očistíme o vplyv kurzových rozdielov, rastom sa zaradia na úroveň porovnateľnú s regiónom V4. Posilnenie českej koruny v eurovom vyjadrení dodatočne navýšilo české osobné finančné aktíva o takmer tisíc eur.

Briti, hoci oslabenie libry bolo o niečo menšie než posilnenie českej koruny, prerobili kvôli kurzovým pohybom väčšiu čiastku než Česi získali, keďže ich finančné bohatstvo je oveľa vyššie – stratili zhruba 4800 eur. V eurovom vyjadrení tak zaznamenali najnepriaznivejší vývoj. Pri českej korune zohralo kľúčové úlohu opustenie kurzového záväzku Českej národnej banky, pri britskej libre rozhodnutie o opustení eurozóny.

Slovensko je v osobných finančných aktívach na obyvateľa stále suverénne na chvoste eurozóny. Platí teda, aj vzhľadom k vývoju za ostatné dva roky, náš pôvodný predpoklad, že do roka 2022, narastú osobné finančné aktíva Slovákov minimálne na hodnotu 18 tisíc, čo je o zhruba 35 percent viac ako ich aktuálna hodnota? Zatiaľ sa ukazuje, že áno.

V pôvodnom predpoklade sme odhadovali pre koniec roka 2018 výšku osobných finančných aktív na úrovni cca 13 700 eur, ku koncu tretieho štvrťroka dosahovali takmer 13 300 eur. Rozdiel oproti predpokladu by mal plne pokryť ešte záver roka. Ich ostatný vývoj je tak titulkovo plne v súlade s očakávaniami.

Miera úspor však bola v rokoch 2017 a 2018 o zhruba o pol až trištvrte bodu nižšia než sme predpokladali (presné údaje za rok 2018 ešte nie sú zverejnené). Nie je to ale zásadný rozdiel, ktorý navyše naplno kompenzoval vyšší než očakávaný rast miezd v ekonomike v roku 2018.

Veríme, že sa oba kľúčové determinanty vývoja úspor v nasledujúcom období zladia s pôvodnými odhadmi – rast miezd sa postupne zvoľní, miera úspor narastie. Osobné finančné aktíva sa tak modelovo približujú k štandardu Európskych krajín.

Analytický tím VÚB banky.

2 odpovede na “Finančné úspory Slovákov sú štvrté najnižšie v EÚ”

  1. Michal píše:

    Rozdiel medzi Slovenskom a Danskom je neskutocny. Studujem a pracujem v Dansku, cize viem o com hovorim. Samozrejme, ze su tu vyssie vyplaty, ale takisto su tu vyssie poplatky, hlavne za servis. Co sa tyka dani, je to jedna z najextremnejsich krajin na svete. Celkovo ked porovnam Slovensko a Dansko, tak stale je to ovela lahsie a rychlejsie nasporit v Dansku ako na Slovensku.
    Ak mate zaujem o dalsie blogy o financiach v anglictine, pozrite si https://houseofbanks.com/blog-posts/

  2. Peter Apolen píše:

    Ďakujeme za názor i za tip na ďalšie informácie k téme. 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *