Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Finančný poradca? Aký je rozdiel medzi ním a sprostredkovateľom

V minulosti sa všetci predajcovia finančných produktov hrdo titulovali ako finanční poradcovia. Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstvo však určil jasné hranice medzi týmito dvomi profesiami. Hoci termínom poradca stále operujú aj niektorí sprostredkovatelia, a najmä bankoví zamestnanci, pravda je taká, že NBS registruje len 11 poradcov a bezmála 30-tisíc finančných agentov.

Kto je kto a v čom sú rozdiely?

V čom teda spočívajú rozdiely medzi finančnými poradcami a sprostredkovateľmi? Podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je sprostredkovateľ agentom, ktorého činnosť  spočíva predovšetkým v uzatváraní zmlúv o poskytnutí finančných služieb. Pri tom je nutné zdôrazniť, že dôležitú úlohu v jeho činnosti hrá aj poskytovanie odbornej pomoci v otázke financií. Teda poradenstvo.

Hlavnou úlohou každého agenta je preskúmať finančné portfólio klienta, jeho zvyky, túžby a navrhnúť mu finančné produkty, ktoré čo najlepšie vyhovejú jeho potrebám a možnostiam. Za takúto činnosť však agentovi neprináleží žiadna odmena od klienta. Financie získava od finančnej inštitúcie v prípade, ak klient uzatvorí zmluvu. Finančný agent teda môže klientovi radiť, investovať do neho čas, vedomosti aj vlastné náklady, no bez uzatvorenia zmluvy vykonáva všetku činnosť bezplatne.

Aj pre tento problém Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra nepovažuje zákonnú úpravu za ideálnu. „Reguláciu v oblasti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva nepokladám za šťastnú. Množstvo činností, ktoré sprostredkovateľ/agent vykonáva totiž nemá, a podľa zákona a ani nesmie mať, od klienta zaplatené. A to aj napriek tomu, že danú prácu nemá zaplatenú ani finančnou inštitúciou vo forme provízie. Finančný agent by podľa môjho názoru mal mať možnosť práve v takýchto situáciách prijímať odplatu za svoje služby priamo od klienta,“ myslí si.

Zatiaľ však takáto možnosť na trhu neexistuje. Platbu od klienta má totiž povolenú len finančný poradca, ktorý však vykonáva len oblasť poradenstva a nemôže realizovať finančné sprostredkovanie. Otázkou zostáva, kde je miesto pre poradcov a keď pre finančných agentov. 

Viac svetla do problematiky vnáša Roman Krajčír Managing Director spoločnosti Promi Finance, s.r.o., ktorá je registrovaná v oblasti finančného poradenstva. „Od finančných agentov sa líšime tým, že našim klientom je firma, ktorá potrebuje úver na podnikanie, klientom sprostredkovateľov je fyzická osoba, ktorá potrebuje pôžičku na bývanie, alebo na spotrebu. Hlavným predmetom nášho poradenstva je teda aranžovanie firemných úverov,“ hovorí.

Rozdiel medzi poradcami je tak v orientácii buď na firemnú alebo na spotrebiteľskú klientelu. „Našimi klientmi sú predovšetkým výrobné podniky, developeri, obchodné firmy, exportéri a podobe,“ hovorí R. Krajčír. „Každá transakcia je iná, preto aj systém odmeňovania je nastavený individuálne, v závislosti od rizík a veľkosti transakcie,“ dodáva.

Poradca vyberá viac ako len vhodnú  pôžičku

Poradenstvo v oblasti správneho výberu produktov by však mohli pre podniky zabezpečovať aj vyspelejší finanční agenti. Poradenstvom preto zahŕňa viac činností. Ide o komplexná činnosť napríklad pri zabezpečení financovania podnikania. „V prvom rade pre klienta dokážeme odhadnúť, či jeho podnikateľský zámer má šancu na získanie úveru, alebo nie. Ak áno, pripravíme podnikateľský plán v štruktúre, ktorá je pre klienta najvýhodnejšia a mala by byť akceptovateľná v banke. Potom nasleduje celý proces tendrovania bánk, vyhodnocovania ponúk a vyjednávania až po schválenie úveru, podpis zmluvnej dokumentácie a načerpanie úveru,“ vymenúva R. Krajčír.

No v mnohých prípadoch finanční poradcovia zabezpečujú aj iné ako bankové financovanie. Oslovujú privátnych investorov, spracúvajú podklady, a vyjednávajú s nimi. Ide teda nielen o výber štandardných finančných produktov, ale aj o nastavenie komplexného financovania podnikania.

Kedy je lepší poradca a kedy agent

„Poradcu je lepšie osloviť v prípade, ak ide o neretailového klienta, napríklad priemyselný podnik so záujmom o financovanie prevádzkových alebo investičných potrieb, prípadne s potrebou rozsiahleho poistenia. Agenti sú ideálni v prípade retailového klienta, ktorému finančný produkt poskytuje finančná inštitúcia,“ uzatvára J. Beständig. 

Oddeliť poradcov od sprostredkovateľov sa na Slovensku podarilo bez váženejšej ujmy pre klientov. V Británii sa  však  po podobnom pokuse v roku 2013 prakticky zosypal trh finančného sprostredkovania. Ak dnes na Slovensku hovoríme o tom, že poradca je viac doma vo firemnej klientele a pôsobí viac ako audítor financií, pričom agent je pre retailovú klientelu, v Británii sa vďaka Retail Distribution Review (RDR) stali agenti poradcami, ktorí províziu nemôžu získavať od finančných inštitúcií, ale majú tak robiť od bežných klientov. Veľkú časť, najmä nízkopríjmových, spotrebiteľov to odstrihlo od služby poradenstva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *