Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Fond na ochranu vkladov – Dokáže chrániť úspory Slovákov?

Banky Marek Mittaš 07.12.2017 | 00:00 0 Komentárov

Z úst niektorých finančných agentov zaznievajú slová, že Fond na ochranu vkladov nedokáže garantovať vyplatenie všetkých krytých vkladov v bankách. Poplašné správy sa zvyknú opierať o informáciu, že zdroje fondu predstavujú len zlomok všetkých vkladov. V skutočnosti však ide o účelové a nepravdivé zavádzanie.

Fond chráni vklady do 100 tisíc eur

Fond na ochranu vkladov zabezpečuje ochranu vkladov fyzických osôb uložených v slovenských bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré sú účastníkmi systému ochrany vkladov v SR. Martina Vráblik Solčányiová z Národnej banky Slovenska hovorí: „Banky, ktoré prijímajú vklady, sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť príspevky na tento účel do fondu. Banky sú povinné hradiť  vstupný, ročný a mimoriadny príspevok.“ Smernica Európskej únie presne stanovuje, aký podiel zo všetkých vkladov musí byť obsiahnutý vo fonde, aby ten bol v prípade potreby schopný funkčne nahradiť nedostupné vklady.

„Vlastné finančné zdroje systémov ochrany vkladov v členských štátoch Európskej únie majú k 3. júlu 2024 dosiahnuť minimálne cieľovú úroveň 0,8 percenta z hodnoty všetkých krytých vkladov. Fond na ochranu vkladov (FOV) určuje výšku príspevkov pre jednotlivé banky tak, aby k tomuto dátumu suma finančných prostriedkov vo fonde dosiahla minimálne cieľovú úroveň,“ vysvetľuje Rudolf Šujan, predseda prezídia fondu. „Ku koncu septembra tohto roku vlastné finančné zdroje FOV predstavovali 205,42 mil. eur a  hodnota všetkých krytých vkladov 31,82 mld. eur. Vlastné zdroje fondu tak predstavujú podiel 0,65 percenta, pričom požadovanú cieľovú úroveň 0,8 percenta v roku 2024 naplníme,“ dodáva.

To, že zo všetkých bankových vkladov predstavuje zábezpeka vo fonde len necelé percento, je fakt, ktorým sa snažia niektorí neseriózni finanční agenti podkopať dôveru v spoľahlivosť tejto ochrany. Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra, však vysvetľuje: „Názory niektorých agentov, že množstvo peňazí vo fonde by malo kopírovať množstvo chránených vkladov, je čistý nezmysel. Z ich strany ide zrejme o predajný argument pri ponuke alternatívneho spôsobu investovania. Informácie je nutné starostlivo triediť a rozmýšľať, čo k podávaniu takýchto informácií autorov motivuje.“

Nejde o prvý finančný „hoax“

Nedostatočné krytie zaistených vkladov však nie je prvou poplašnou informáciou, ktorá mala podkopať dôveru k systému ochrany vkladov. Miroslav Kriak, oblastný riaditeľ spoločnosti Fincentrum hovorí: „Už v roku 2009 som sa stretol s poradcom, ktorý mi zbytočnosť FOV zdôvodňoval tým, že nevytvára žiadne rezervy a ešte stále vypláca klientov Devín banky. Tento „fakt“ stál na hlinených nohách a bolo jednoduché si overiť, že ukončenie obdobia vyplácania klientov Devín banky nastalo v novembri 2004.“

Podobne je na tom aj príbeh, že pri porovnaní objemu vkladov v bankách s výškou nazbieraných príspevkov vo fonde je nemožné vyplatiť klientov. Ak chceme tento fakt vyvrátiť, je nutné pozrieť sa do histórie.

„Najvýznamnejšiu úlohu zohral FOV na prelome milénií, keď v priebehu rokov 1999 až 2001 nastal krach štyroch bánk. Skončili AG Banka, a.s., Slovenská kreditná banka, a.s., Dopravná banka, a.s., Devín banka, a.s. Objem príspevkov bánk vo FOV bol vtedy pár miliardách slovenských korún, suma vyplatených nedostupných vkladov sa priblížila k cifre 20 miliárd,“ hovorí Kriak.

To, ako vyplácanie prebiehalo, a ako bolo možné tento „zázrak“ zrealizovať približuje R. Šujan: „Finančné prostriedky pre vyplácanie náhrad zabezpečoval FOV v tom čase z vlastných zdrojov vytvorených príspevkami bánk, ktorých výška v decembri 1999 bola 2,26 mld. Sk. Tieto zdroje postačovali v plnej miere len na vyplácanie náhrad vkladateľom AG Banky. Ďalšie zdroje boli získané formou mimoriadneho príspevku od bánk v roku 2000 vo výške 795 mil. Sk. Najväčšia časť finančných prostriedkov bola zabezpečená formou úverov od Národnej banky Slovenska, a to postupne 2,97 mld. Sk (pri Slovenskej kreditnej banke), 2,3 mld. Sk (pri Dopravnej banke) a 11,65 mld. Sk (pri Devín banke).“

Fond vtedy dokázal uspokojiť všetkých klientov. Nie je preto dôvod sa obávať, že by v súčasnosti garantovať chránené vklady nedokázal. Navyše, ako hovorí M. Kriak: „Situácia na našom domácom trhu dnes vyzerá výrazne odlišne ako v roku 2000. Banky nevlastnia privatizéri a osoby dosadené víťazom volieb, kapitálová primeranosť je pod drobnohľadom a podiel zlyhaných úverov vo väčšine bánk neprevyšuje tri percentá.“

Ďalším ochranným prvkom je dozor Národnej banky Slovenska. „Ak NBS zistí porušenie zákona zo strany fondu, môže ako opatrenie na nápravu navrhnúť odvolanie členov orgánov fondu, ktorí by boli zodpovední za zistené nedostatky. Orgán fondu alebo osoba, ktorá ich vymenovala alebo zvolila, je povinná návrhu vyhovieť bez zbytočného odkladu,“ ozrejmuje M. V. Solčányiová.

Ako funguje vyplácanie z Fondu na ochranu vkladov

Podľa zákona o ochrane vkladov, ak nie je banka schopná vyplácať vklady počas 48 hodín, musí túto skutočnosť oznámiť najneskôr nasledujúci pracovný deň národnej banke a Fondu na ochranu vkladov. NBS do troch pracovných dní vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady a na scénu nastupuje fond. „Po oznámení NBS o vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady FOV do piatich dní oznámi začiatok, termín, miesto a spôsob vyplácania náhrad. Vyplácanie by bolo realizované prostredníctvom vyplácajúcej banky,” približuje R. Šujan.

Fond by v takom prípade o spôsobe a termínoch vyplácania náhrad informoval verejnosť prostredníctvom médií, internetovej stránky, samotnej insolventnej a aj vyplácajúcej banky.

V súčasnosti je fond podľa zákona o ochrane vkladov povinný náhrady povinný vyplatiť do 20 dní. Táto lehota sa bude postupne skracovať, až od januára 2024 budú musieť všetci poškodení klienti dostať svoje peniaze už do siedmych pracovných dní.

„Fond je v prechodnom období do konca roku 2023 povinný zabezpečiť, aby mali vkladatelia do piatich pracovných dní po podaní žiadosti o časť náhrady vyplatenú aspoň časť náhrady najmenej do výšky stanovenej zákonom,“ vysvetľuje. R. Šujan.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *