Pondelok 26. októbra. Meniny má Demeter

Fond obnovy znamená dohodu medzi zadlženým juhom a šetrným severom

fond obnovy

Lídri členských krajín EÚ sa minulý týždeň dokázali dohodnúť na rekordnom balíku ekonomickej pomoci vo fonde obnovy. Dohoda sa však rodila v bolestiach.

Napätá politická situácia

Samotnému jednaniu na tému fond obnovy predchádzala séria neúspechov. Členské štáty týždeň predtým nenašli kompromis ohľadom spoločného prístupu k ťažbe a vojenským aktivitám Turecka v Stredozemnom mori. Podobne dopadla aj dohoda o reakcii na čínske intervencie na území Hong Kongu. Oba prípady vyžadovali zavedenie sankcií. Vzhľadom k súčasnej ekonomickej situácii Európy a významu Turecka a Čína pre starý kontinent si však návrhy nenašli dostatočnú podporu.

Do popredia sa tak ako hlavná priorita jednoznačne dostal ekonomický záujem. Očakával sa preto tvrdý boj aj pri vyjednávaní na tému fond obnovy určenom na riešenie ekonomických následkov.

Na dohode mali záujem všetky veľké krajiny

Posledné odhady Medzinárodného menového fondu jasne poukazujú na hĺbku ekonomického prepadu. MMF predpokladá pokles HDP eurozóny o 10,2 percenta. Mnoho členských štátov EÚ preto zasadalo k okrúhlemu stolu s ambíciou získať z fondu obnovy čo najväčšiu finančnú sumu. Medzi nimi figurovali najviac zasiahnuté ekonomiky ako Španielsko alebo Taliansko. Cieľ získať z európskych peňazí čo najviac malo aj Slovensko.

Záujem na rýchlom rozdelení prostriedkov z fondu mali aj najväčšie ekonomiky EÚ: Nemecko a Francúzsko. Nemecko bolo motivované samotnou zodpovednosťou, ktorú má ako predsedajúca krajina EÚ. Ďalším dôvodom jeho podpory je fakt, že krajina je v zahraničnom obchode výrazne previazaná s celou Európou, okrem iného práve s Talianskom. Sila jednotlivých štátov preto dáva podporu aj samotnému Nemecku.

Francúzsko je podľa odhadov organizácie OECD jednou zo štyroch ekonomík pravdepodobne najviac zasiahnutých koronavírusom. To ho rozhodne oprávňuje k nemalému čerpaniu prostriedkov. Prísun peňazí na juh Európy nepriamo pomôže podobne ako Nemecku aj Francúzsku. Jeho dvaja južní susedia Taliansko a Španielsko totiž predstavujú po Nemecku najvýznamnejších exportných partnerov Francúzov. Dôležitosť schválenia fondu obnovy okrem toho podčiarkuje aj nelepšiaca sa situácia, kedy sa na juhu krajiny v pohraničnom regióne Katalánska, ako aj v Bretónsku, začala nákaza opäť rýchlo šíriť.

Kto bol proti štedrým grantom

S opačným názorom bola v opozícii skupina tzv. „Šetrných krajín“. Ich cieľom bolo minúť čo najmenej a nezaťažovať rozpočet únie prehnane štedrým rozdeľovaním peňazí. Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru je Švédsko, Holandsko, Dánsko a Rakúsko. Ich cieľom bolo stlačiť celkovú hodnotu grantov vo fonde a okrem toho podmieniť čerpanie prostriedkov dodržiavaním stanovených reforiem a princípov.

Nesúhlasná pozícia týchto krajín je daná ich domácou situáciou. Celkovo sa totiž tešia z celkovo nízkeho zadlženia, čo im umožňuje v prípade potreby pohodlne si požičať. Navyše mnohé z krajín odporcov neprešli veľkou ekonomickou korekciou – poklesom. Napríklad také Dánsko síce utlmilo domáci dopyt reštriktívnymi opatreniami, jeho export sa ale mohol oprieť o silný vývoz potravín a liekov, o ktoré záujem zo zahraničia nebol nijako výrazne obmedzený.

Švédsko si zvolilo v období šírenia nákazy liberálny prístup a domáce subjekty zväzovalo čo najmenej. V dôsledku toho sa v krajine neočakáva až taký ekonomický prepad. Od konca júna sú už viditeľné náznaky opätovného rastu.

Dohoda sa rodila v bolestiach

V prvých troch dňoch rokovaní sa lídri krajín EÚ nedokázali zhodnúť na podobe nového fondu. Predseda Európskej rady Charles Michel tak musel chtiac či nechtiac postupne začať vychádzať v ústrety skupine „šetrných“. Fond obnovy v celkovej hodnote balíka 750 miliárd eur sa postupne presúval z dôrazu na granty v prospech úverov. Štvrtý deň sa kompromis ustálil celkovom pomere na 390 miliárd eur grantov ku 360 miliardám eur úverov. S tým vyjadrilo súhlas všetkých 27 krajín únie.

Rozpory sa urovnali aj pri metodike stanovenia nárokov na pomoc. Hľadala sa rovnováha medzi prihliadnutím na pokles HDP a na mieru nezamestnanosti za posledných päť rokov. Podľa výslednej dohody si 70 percent prostriedkov krajiny rozdelia na základe predkrízových ukazovateľov – napríklad priemernej nezamestnanosti za posledných päť rokov. Pôvodný návrh počítal až so stopercentnou váhou tohto kritéria. Podľa dohody sa zvyšných 30 percent prerozdelí na základe prepadu HDP spôsobeného s koronakrízou.

Slovensko dostane z fondu obnovy takmer toľko ako Česko

Na základe toho si Slovensko odnesie z fondu obnovy počas nasledujúcich troch rokov 7,5 mld. eur. Pre porovnanie susedné Česko z fondu dostane len 8,7 mld. eur.

Na dosiahnutie dohody citlivo reagovala aj európska mena. Euro sa voči doláru aktuálne obchoduje nad úrovňou 1,16, čo je najviac za takmer dva roky.

Schválenie fondu obnovy obsahuje aj dohodu o emisii spoločných európskych dlhopisov, ktorými bude podpora členským štátom financovaná. Úspech sa pravdepodobne preleje aj do optimizmu na európskych akciových trhoch.

Autor je investičný analytik spoločnosti Fincentrum & Swiss Life Select.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial