Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Grécko je na ceste z eurozóny

Každý by si mal povinne prečítať názor hlavného ekonóma Citigroup Willem Buiter vo Financial Times. Článok je krátky a výstižný: stále nie sú známe podmienky pre zotrvanie Grécka v eurozóne a návšteva A. Merkelovej v Grécku bola predpokladom pre jeho odchod zo skupiny.

Článku vo FT (strana 24: Euro môže zachrániť už len hlboká reštrukturalizácia dlhu) predchádzal výrok švédskeho ministra financií Andersa Borga, že  Grécko je na ceste z eurozóny. Jeho názory majú váhu, pretože je zďaleka najpragmatickejším ministrom financií na svete. A práve to potvrdzuje ďalšie problémy okolo Grécka, nulové pokroky v rokovaniach medzi ním a sporivou severnou Európou a Nemeckom a tiež nezodpovedné správanie skupiny problémových krajín Club Med na čele s M. Montim a F. Hollandom.

A čo si myslím o gréckom odchode ja? Nedávne odloženie politického záväzku v rámci Európskej únie je problematické (prečítajte si názory nemeckej, holandskej a fínskej opozície). Navyše Európa potrebuje, aby sa do celej situácie vložil súkromný sektor (PSI čiže private sector involvement, viac informácií nájdete na Wikipedii).

Zásadnú úlohu v makroekonomickej situácii v Európe teraz budú mať nemecké voľby (konajúce sa v septembri 2013) a tiež totálna apatia, ktorú vyvolala diskusia o tzv. fiškálnych multiplikátoroch. Ich nesprávny výpočet, ktorý vykonal Medzinárodný menový fond a ponechal európske centrálne banky „plávať na otvorenom mori dlhovej krízy bez kormidla“.

Hoci sa Európska komisia pokúša nájsť kompromis v politike preťahovania a predstierania aplikovanej na Grécko, Angela Merkelová robí všetko pre svoje znovuzvolenie. Podľa teórie hier pritom potrebuje byť skôr proti EÚ, ako sa spoliehať na SPD a jej kandidáta na kancelára Steinbrücka. (SPD totiž na začiatku tohto leta začala vyjadrovať svoju podporu fiškálnej únii). 

Merkelová sa môže priblížiť svojim voličom a vytvoriť svoju vlastnú podobu únijnej platformy len tým, že ponúkne nejakú alternatívu. To je však čím ďalej ťažšie v prostredí tesne previazanej politiky EÚ, ktorá zakladá svoju existenciu na silnejšom záväzku zo strany Nemecka.

Voľby však budú pre politikov vždy prioritou, a preto by pre Merkelovú bolo najlepšie, keby sa rámus okolo únijnej krízy do Nemecka príliš nešíril.

Navyše ďalšie odďaľovanie gréckeho problému všetko len zhoršuje. Grécko totiž nerešpektovalo žiadne pravidlá a na rovnakú cestu sa vydalo aj Španielsko, ktorého štrukturálny deficit každým mesiacom narastá. Deficit vo výške troch percent HDP je zďaleka nereálny a z Grécka bude pravdepodobne po tom, čo ho misia zo severu vydá napospas osudu, exemplárny prípad.

Pri tom všetkom ale nezabúdajte ani nepodceňujte to, že kríza nakoniec zaklopala na dvere aj bohatým Severanom. Tento problém zrejme rýchlo naberie na obrátkach, pretože Nemecko, Holandsko a Dánsko budú radšej chrániť rast svojej ekonomiky a svoje pracovné miesta, ako riešiť dlhy niekoho iného. Hrozí tak, že medzi severom a juhom pribudnú neprekonateľné rozdiely a naopak sa potlačí túžba po federalizácii únie. Európa tak bude mať čo robiť, aby sa zrovnala sama so sebou.

A sú tu aj iné vážne hrozby: ekonomický (nie) rast vo Francúzsku, blížiaca sa politická nestabilita v Taliansku kvôli nadchádzajúcim jarným voľbám a dokonca aj možnosť, že Veľká Británia pristúpi k hlasovaniu o EÚ.

Očakávam, že do konca roka 2013 vyzve viacero vlád svojich voličov, aby povedali, čo si o celej Európskej únii a záväzkom k nej myslia. Nemecko už o tom začalo uvažovať a príliš pozadu nie sú ani Fínsko, Dánsko a Veľká Británia. Stáva sa z toho trend? S blížiacim sa odchodom Grécka z eurozóny sa totiž politici budú snažiť vyhnúť zodpovednosti a na miesto toho sa obrátia priamo na svojich voličov.

Ale prečo takto politici nepostupovali už vtedy, keď budovali európsky palác bez základov?

Je potrebné, aby politici za svoje činy niesli zodpovednosť. A jediný spôsob, ako to docieliť, je zavedenie maximálnych štrukturálnych deficitov vo výške povedzme jedného percenta HDP. To zoberie centrálnym plánovačom z rúk bianco šeky a voliči budú môcť mať svoje slovo.

Ekonómovia už dávno dokázali, že dlh presahujúci 85 HDP si vyberie svoju daň na raste ekonomiky. Nie je konečne čas na rešpektovanie zákonov ekonómie?

Autor je hlavný ekonóm Saxo Bank, fotokoláž Investujeme.sk z podkladov sxc.hu.
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *