Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Grécko musí reštrukturalizovať

Každá európska domácnosť prispieva na záchranu Grécka sumou 535 eur. Druhou záchranou krajiny sa táto suma takmer strojnásobí, tvrdí Open Europe. Každá diskusia ohľadom potenciálneho bankrotu alebo záchrany Grécka sa opiera o veľké negatívne následky pre európske krajiny. Avšak na rozdiel od bežného postoja, tie by automaticky nemali byť brané ako argument pre viac pomoci krajine.

Naopak, mali by sa chápať ako silná výzva k hľadaniu životaschopného dlhodobého riešenia krízy v eurozóne. Faktom je, že bez nájdenia takéhoto riešenia, všetky tieto krajiny ostanú ohrozené budúcimi krízami – pravdepodobne s oveľa väčšími stratami pre európskych daňových poplatníkov.

Krajiny sú ohrozené voči Grécku mnohými kanálmi (banky, euroval, bilaterálne pomoci, podiel v ECB). Nasledujúca tabuľka ukazuje expozíciu jednotlivých krajín voči Grécku:

Expozícia Nemecka (€83,76 miliárd) a Francúzska (€81,73 miliardy) ilustruje krátkodobé pohnútky týchto dvoch vlád odolať alebo aspoň odložiť reštrukturalizáciu (s cieľom ochrániť ich bankový sektor).

Aj napriek druhému bailoutu, stále očakávame, že krajina zbankrotuje najneskôr v roku 2014, keď sa minú peniaze v rámci druhého záchranného balíka. Ak zoberieme do úvahy obrovské množstvo dlhu, ktorého splatnosť sa blíži ku koncu, pokračujúci gigantický deficit a slabé rastové vyhliadky, nevidíme možnosť, ako by si Atény boli schopné požičať prostriedky za prijateľný úrok aj v roku 2014, resp. 2015. Existujú tri hlavné dôvody, prečo očakávame, že Grécko nakoniec zažije default.

Bailouty sú symptómom gréckej dlhovej pasce, v ktorej krajina ostáva zakliesnená. Aj keby sa Gréci rozhodli podstúpiť ťažké ekonomické reformy, bude trvať približne jednu celú dekádu, kým Gréci dosiahnu úrovne rastu, ktoré sú potrebné len na to, aby sa splatil úrok na štátny dlh (v súčasnosti platí Grécko na svoj dlh priemerný úrok vo výške 4,25%). Z dôvodu obsiahlych úsporných opatrení a vnútornej devalvácie, ktorá sa prejavuje znižovaním počtu pracovných miest a takisto znižovaním platov, je pravdepodobné, že Grécko sa bude musieť na istý čas vyrovnať s obmedzeným ekonomickým rastom, To v praxi znamená nižšie daňové výnosy pre štátnu pokladnicu, zatiaľ čo HDP sa bude Grécka sa bude aj naďalej znižovať. To rovnako znamená, že celkové množstvo dlhu a úrokových výdavkov sa zvýši v pomere k HDP, alebo daňovým výnosom.

Výpočty hovoriace o množstve finančnej pomoci pre Grécko sú väčšinou založené na optimistických predpokladoch – Grékom sa podarí znížiť deficit na vytýčené úrovne, privatizácia dosiahne dohodnutý rozsah a bude prebiehať rýchlym tempom, implementujú sa nevyhnutné úsporné opatrenia a reformy na trhu práce, ktoré naštartujú ekonomický rast aj napriek rastúcim politickým a sociálnym nepokojom na domácej scéne.

V prípade nesplnenia všetkých týchto cieľov a neobdržania platieb z prvého záchranného balíka, grécka „medzera“ financovania sa zvýši na približne €210 miliárd, čo znamená, že druhý bailout nebude dostatočný na pokrytie potrieb gréckeho financovania do roku 2014. To radikálne zvýši riziko gréckeho bankrotu.

A tak napriek všetkým pokusom je reštrukturalizácia nevyhnutná. Namiesto zakrývania si očí pred realitou, Grécko by malo začať s reštrukturalizáciou čo najskôr. Keďže je to náročná výzva, lídri EU by sa mali dohodnúť a umožniť reštrukturalizáciu a nie schvaľovať ďalšie pomocné balíčky. Pri otázke o gréckej reštrukturalizácii musí prebehnúť úprimná diskusia o (ne)zachovaní Grécka v eurozóne.

Reštrukturalizácia koniec koncov zredukuje dlhové bremeno a poskytne Grécku aspoň nejakú šancu vrátiť sa späť na chodník rozpočtovej udržateľnosti. Ak sa tak nestane, Grécko aj naďalej ostane uväznené v dlhovej pasci (bude priberať nový dlh len aby splatilo ten starý), alebo bude aj naďalej objektom dlhovej lavíny (rozdiel medzi úrokom plateným na súčasné množstvo vládneho dlhu a úrovňou nominálneho ekonomického rastu). Reštrukturalizácia by taktiež riešila problém morálneho hazardu a pomohla v rozdelení bolesti medzi investorov a daňových poplatníkov.

Veľa pozorovateľov poukazuje na veľkú expozíciu voči Grécku zo strany ostatných krajín EU ako na argument proti reštrukturalizácii. Avšak takéto tvrdenie je založené na nesprávnej premise, že bailouty poskytujú reálne riešenie. Pravda ja taká, že druhý grécky bailout iba zvýši ekonomické a politické náklady na udržanie eurozóny pokope.

I keď existuje niekoľko presvedčivých argumentov pre odloženie reštrukturalizácie do roku 2013/2014, kedy sa predpokladá existencia mechanizmov, ktoré by s takým niečím rátali, druhý bailout jasne zvyšuje celkové ekonomické náklady nevyhnutného bankrotu. Predpokladáme, že ak by sa dnes vykonal 50% haircut na grécky dlh, dlhové bremeno krajiny by sa dostalo približne na úroveň udržateľnosti (pomer dlhu k HDP by dosiahol zhruba 90%). V roku 2014 by musel dosiahnuť haircut až 70%, aby bol dlh k HDP na rovnakej úrovni. S týmito odhadmi súhlasia aj predstavitelia EU. Ich projekcia zaoberajúca sa odhadom gréckeho dlhu v najbližších rokoch ukazuje, že dlh krajiny sa môže ešte stále zvyšovať predtým ako dosiahne svoj potenciálny vrchol.

Náklady na reštrukturalizáciu sa budú pre daňových poplatníkov, na rozdiel od privátnych investorov, iba zvyšovať s tým ako pôžičky od EU, MMF a ECB nahradia tie, ktoré pochádzajú zo súkromného sektora. Do roku 2014 bude asi 64% gréckeho dlhu upísaného zahraničnými daňovými poplatníkmi cez EU, ECB a MMF. Povedané inak, každá domácnosť v eurozóne prispieva sumou €535 na grécky dlh – do roku 2014 sa aj s „pomocou“ druhého bailoutu toto číslo zvýši na ohromujúcich €1450 na jednu domácnosť. Ako by to nestačilo, existuje množstvo európskych bánk, ktoré sú z veľkej časti vlastnené daňovými poplatníkmi, a ktorých expozícia voči Grécku je významná (spomeňme napríklad belgicko-francúzsku Dexiu, alebo nemeckú HypoRealEstate). To robí z druhého záchranného balíka pre Grécko politicky veľmi vážny čin, pretože možné straty pre daňových poplatníkov sa radikálne zvyšujú.

Navyše, rozhodnutie založiť Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) v roku 2013 je krokom, ktorý oddiali celú záležitosť až na obdobie po nemeckých a francúzskych voľbách. Preto argument, že banky by mali byť v lepšom stave do roku 2013 nie je celkom dôveryhodný. Fakt, že Nemecko výrazným spôsobom tlačí na obmedzenie bankových regulácií v rámci Basel III naznačuje, že nemecké banky budú naďalej podkapitalizované a vystavené ekonomikám slabších členov eurozóny. Pravdou je, že banky mali dostatok času, aby sa rekapitalizovali, znížili svoj dlh, expozíciu voči Grécku a adekvátne sa pripravili na potenciálne straty . Bankám by preto už nemala byť viac poskytnutá ochrana pred stratami.

Schválenie ďalšieho bailoutu by predstavovalo dvojitý morálny hazard. Po prvé, znova by sa zachránila krajina, ktorá nielenže míňala viac ako si mohla dovoliť, ale taktiež nebola schopná vyriešiť svoje problémy aj napriek obrovskej externej pomoci. Po druhé, opäť raz by boli zachránení držitelia dlhopisov pred stratami plynúcimi z ich chybného rozhodnutia, zatiaľ čo daňoví poplatníci budú pokračovať v poskytovaní garancií, ktoré budú predlžovať životnosť nezdravých aktív a ďalej zvýšia expozíciu voči gréckej kríze v celej EU.

Autor je analytik TRIMBroker.

Vzdá sa niektorá z krajín eurozóny eura?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *