Streda 17. január. Meniny má Bohdana

GREXIT: Grécke odpočítavanie sa začalo

Grékom sa kráti čas do ďalších parlamentných volieb vypísaných na 17. júna po tom, ako sa grécke politické špičky nedokázali dohodnúť na zostavení vlády po májových voľbách. Rast preferencií antieurópskych strán, ktoré odmietajú pomoc od Trojky (Európska únia, MMF a ECB) a zároveň naznačujú neochotu Grékov splácať staré dlhy, posúva krajinu na okraj priepasti. Rovnako aj výsledok nových júnových volieb môže priniesť opäť patový scenár bez zostavenia proeurópskej vlády.

Európa chce jedine proeurópsku vládu jasne deklarujúcu ochotu Grékov postupovať v reformách a radikálnych fiškálnych rezoch, čo by teoreticky zabezpečilo Grékom prílev finančných prostriedkov. Gréci sú aktuálne asi najnenávidenejším národom v Európe, k čomu si dopomohli klamstvami a machináciami pred vstupom do eurozóny a súčasným postojom k riešeniu vlastných problémov. Ich absolútna benevolentnosť a nezodpovednosť k pravidlám a dohodám aktuálne otriasa súčasným nastavením a budúcnosťou eura. Je pravdepodobné, že ani prípadné víťazstvo proeurópskej gréckej vlády nezmení nič na konaní gréckych politikov, ktorí naďalej nebudú ochotní garantovať zmluvne dohodnuté podmienky.

Prvý grécky úver vo výške 109 mld. eur bol podmienený viacerými fiškálnymi škrtmi a privatizáciou štátneho majetku. Po takmer dvoch rokoch je zoznam zdrojov z privatizácie gréckeho štátneho majetku taký chudobný, že je škoda ho komentovať. Gréci sú národ historickej hrdosti ale finančnej negramotnosti. Ťažko inak nazvať súčasné politické manévre pred novými gréckymi parlamentnými voľbami, kde už i proeurópski politici začínajú hľadať extrémne možnosti vystúpenia Grécka z eurozóny – Grexit.

Prečítajte si

 

Vyhrážky sú už výsmechom politickej kultúry

Vyhrážky typu potreby pokračujúceho pumpovania finančných prostriedkov do Atén, aby sa zabezpečili potrebné proeuróspke nálady sú už výsmechom politickej kultúry. Niet sa čomu diviť, že v tomto politickom hnojisku narastá vplyv radikalizmu, ktorý môže naplno ukázať svoju silu práve v júnových voľbách. Zostavenie vlády z radikálov odmietajúcich zodpovednosť za platenie starých gréckych záväzkov prinesie do Európy opätovne dobu temna, ktorá tu panovala pred druhou svetovou vojnou. Gréci sa len vrátia k svojej politickej kultúre defaultu za posledných dvesto rokov. Niet sa prečo teda ani diviť, že európski politici sa snažia pripraviť plán B, pre prípadný výstup Grécka z eurozóny. Doteraz sa brala takáto myšlienka skôr ako kacírska, posledné dni však naznačujú, že Grécko je na čiernej listine a Európa hľadá a vidí budúcnosť už i bez Grécka. Tento krok musíme vnímať ako pozitívum, pretože i v prírode platí, že prežijú iba silní jedinci, aby sa dokázala budovať budúcnosť, v tomto prípade eura.

Európa nespí a preto sa niet čomu diviť, že na 21. a 22. júna je zvolané stretnutie premiérov eurozóny a ECOFINu (ministrov financií). Gréci po voľbách majú teda necelý týždeň pre jasnú odpoveď „ÁNO“ alebo „NIE“ Európe. Výsledok síce bude už 18. júna v ranných hodinách, kedy si matematicky spočítajú preferencie pro a antieurópskych gréckych politických strán. Poďme sa pozrieť na možnosti, ktoré Grékom vznikajú po júnových voľbách. Pri prípadnom víťazstve proeurópskych strán sa dá predikovať pokračujúci systém dotovania gréckej „čiernej diery“ bez jasného svetla na konci tunela. Gréci sa tak pri minimálnej produktivite a konkurencieschopnosti svojej ekonomiky stanú doživotným vazalom v podobe zdrojov z Európy. Eurozóna tak bude mať najdrahšieho domáceho maznáčika, ktorý bude výrazne odkrojovať z európskych finančných zdrojov. Očakávať návrat gréckej vlády na finančné trhy v horizonte desiatich resp. dvadsiatich rokov je utópia. Gréci si uvedomujú svoju neschopnosť splácania vlastných záväzkov a preto sami sa nebudú chcieť dostať na finančné trh a radšej budú hrať domáceho maznáčika eurozóne. Gréci sa stanú na desaťročia európskym experimentom nízkeho ekonomického rastu bez jasného výhľadu s vysokým dotovaním z Bruselu.

Gréci sú nevyhoditeľní

Zaujímavejšie sa to začína javiť pri prípadnom gréckom „NIE“ a víťazstve antieurópskeho gréckeho krídla vo voľbách. Grékov nemôžeme vyhodiť z eurozóny, pokiaľ o to sami nepožiadajú, skôr sa dajú vytlačiť z Európskej únie ako z eurozóny. Jenou z variant je odchod Grécka z Európskej únie a ponechanie si eura ako platidla. Toto riešenie je síce neštandardné, ale má niekoľko výhod i rizík. Gréci by sa síce odstrihli od zdrojov ECB a ich banky by trpeli výrazným deficitom euro likvidity, ale politici by sa vyhli riziku devalvácie gréckych úspor a prípadnej hrozbe občianskej vojny. Siahnutie na zdroje obyvateľstvu by znamenalo začiatok konca gréckej demokracie. Na druhej strane by Grécko muselo výrazne znížiť svoje výdaje a prispôsobiť ich reálnym zdrojom krytia, čo by znamenalo možnosť míňania iba objemu, ktorý si dokážu zadovážiť v euro mene. Týmto by sa muselo pristúpiť k odkladanej privatizácii a výrazným škrtom vo verejných výdajoch. Každé euro by obrazne v Grécku malo cenu zlata. Týmto spôsobom by sme videli potenciál presadenia aktuálne nemožných radikálnych fiškálnych škrtov, ale ekonomika Grécka by na tom bola dlhodobo ešte horšie ako pri prvom variante.

Do popredia sa ale tlačí posledný variant s názvom Grexit. Vystúpenie Grécka z eurozóny, čo by sme mohli vnímať ako politické rozhodnutie gréckeho defaultu. Nastal by proces prechodu (resp. návratu) ku gréckej drachme a silný tlak internej a externej devalvácie novej gréckej meny. Potiaľ to dáva zmysel, ale potom tieto vyhliadky smerujú možno ešte do tmavšieho tunela ako predchádzajúce varianty. Nechceme tu porovnávať kroky Argentíny a jej vývoj po defaulte, je to podľa nás neporovnateľné, pretože štruktúra argentínskej ekonomiky, jej proexportná sila, cenová hladina a produktivita práce sa s gréckymi ekonomickými atribútmi nedá porovnávať. Proste je to neporovnateľné a nikdy to asi nebude inak, Grécko sa týmto krokom vráti na úroveň po druhej svetovej vojne. Ani výrazná devalvácia ich meny nedokáže v súčasnej dobe podporiť grécky ekonomický odraz, pretože sme v dobe globálnej finančnej krízy a hospodárskeho prepadu spojeného s výrazným nárastom nacionalizmu a protekcionizmu. Zároveň nedôvera voči Grékom stúpne v Európe na maximálne možné úrovne a stane sa dlhodobou filozofiou odmietania všetkého gréckeho. Grécko by pod tlakom prehlbovania ekonomickej a spoločenskej krízy pri extrémnom raste cenovej hladiny (už dnes je v Grécku produkcia takmer na úrovni dlhoročných miním) pristúpilo k pripisovaniu núl na bankovkách, čím by smerovalo k úrovni afrického Zimbabwe.

Ani jedna cesta neprináša lepší potenciál pre Grékov a ich budúcnosť, preto i výsledok gréckych volieb môže priniesť výsledok, ktorý neočakáva nikto. Otázka techniky prechodu Grécka na novú menu nie je komplikovaná, viac komplikácii s týmto krokom by mohla mať ECB ako samotné Atény. Je to realizovateľné v priebehu niekoľkých hodín, pokiaľ sa to dôkladne pripraví. Centrálna banka predzásobí novou menou finančné inštitúcie, ktoré ju začnú dávať do obehu v presne stanovenom čase. Stačí si spomenúť na Slovensko, od pádu komunizmu sme zažili tri menové reformy bez toho aby sme si to poriadne všili (teda okrem poslednej prechodom na euro). Rizikom je tu skôr, či by v Grécku nefungoval duálny (paralelný) obeh, to znamená nová drachma a staré euro vzhľadom k riziku devalvácie a vysokej inflácie (Juhoslávia po rozpade). Štát by fungoval na drachme a ľudia by mali úspory v eure, čo by tlmilo riziko občianskej vojny.

Záverom by sme chceli záverom skonštatovať, že prípadný Grexit bude znamenať výraznú zmenu myslenia európskych politikov (primárne nemeckých), ktorí sa budú snažiť eliminovať všetky riziká v eurozóne (Portugalsko, Španielsko, Taliansko). Výsledkom tak môže byť nové menové zoskupenie, ktorého počet nemusí byť ani dvojciferný, pretože Nemecko tam bude potrebovať primárne iba svoje výrobné satelity a fiškálne zodpovedné krajiny.

Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách, ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *