Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. 

Znárodnenie súkromných korporácií nie je v poslednom čase príliš v móde, ale to neznamená, že táto praktika sa v budúcnosti neobnoví. Znárodnenia sú vo všeobecnosti spájané s revolúciou a vojnou a za týchto okolností sa uskutočnili bez nejakej náhrady súkromným vlastníkom. Ruská revolúcia napríklad vyústila v znárodnenie obrovskej časti vtedajšej ekonomiky bez akejkoľvek kompenzácie, niečo podobné sa odohralo aj na Kube. Počas Druhej svetovej vojny zas Nemci prebrali množstvo aktív v okupovaných krajinách, ktoré potom riadili cez tamojšie štátne orgány, alebo prešli priamo pod vlastníctvo Nemecka. Povedané inak, znárodnenie je časté pri zmene režimu, či už sa tá odohrá revolúciou alebo cudzím vpádom.

Znárodnenia sú takisto bežné počas kreácie režimov. Pád európskeho imperialistického systému po Druhej svetovej vojne znamenal vznik nových štátov, ktoré sa s vervou pustili do znárodňovania. Egyptské zmocnenie sa Suezského prieplavu v roku 1956 nám poskytuje dokonalý príklad. Jeho konfiškácia vyvolala konflikt medzi Anglickom, Francúzskom a Izraelom a znamenala zmenu v dynamike vývoja na Blízkom východe. V roku 1973, počas arabsko-izraelskej vojny, arabské krajiny nielenže zaviedli ropné embargo, ale tiež úplne, v niektorých prípadoch „iba“ čiastočne znárodnili aktíva západných ropných firiem. So skončením Druhej svetovej vojny, nárast moci ľavicových strán v Európe znamenal selektívne znárodnenia veľkých podnikov a sektorov v ekonomike. Tie boli urýchľované jednak ideológiou a tiež vnímaním, že zlyhanie elít po oboch svetových vojnách spravilo z Európy chudobný kontinent. Vojna a revolúcia sú najčastejšími príčinami znárodnenia, ale vidíme, že tie sa môžu odohrať aj pri menej extrémnych podmienkach.

Kríza, ktorá prepukla v roku 2008 znamenala kolaps dôvery vo finančnú elitu, nasledovaný krízou dôvery v politickú elitu za to, že nevyvodila pre finančníkov žiadnu zodpovednosť. Táto kríza vznikla v Spojených štátoch, zintenzívnila sa v Európe a teraz sa presúva aj do Číny. V krajných prípadoch sa takéto niečo môže skončiť revolúciou. Za menej dramatických okolností sa zmena režimu síce neodohrá, ale zmena v jeho správaní je markantná.

Jedným z výsledkov takéhoto druhu krízy je predefinovanie úlohy štátu a požiadavka ľudí, aby kontroloval aspoň určité sektory ekonomiky, čo sa niekedy skončí až znárodnením. Od pádu Sovietskeho zväzu predstavovala hlavný trend vo svete privatizácia, transformácia štátom vlastnených podnikov do súkromných rúk. V roku 2008 sa tento proces začal spochybňovať. Paradoxne, vnímané zlyhanie štátu v kontrolovaní finančnej elity sa môže zmeniť na požiadavku ešte intenzívnejšej štátnej kontroly, ktorú by však mala vykonávať iná politická strana, nie tá, čo predtým zlyhala. V určitom bode sa volanie po kontrole môže zmeniť na volanie po znárodnení.

Z globálneho hľadiska sa v takomto stave ešte nenachádzame a je otázne, či sa k nemu niekedy priblížime. Avšak posledný argentínsky krok, i keď musí byť vnímaný v kontexte tamojšej politickej kultúry, by nám mal pripomenúť, že vlny znárodňovania neboli v minulom storočí ničím neobvyklým a proces privatizácie, ktorý sme videli v posledných dvadsiatich rokoch, nemôže trvať naveky a v budúcnosti bude skôr nahradený myšlienkami zaoberajúcimi sa znárodnením. Podľa toho, aký bude vývoj vo svete, a najmä v Európe a v Číne, môže sa už onedlho ukázať, že prípad z Argentíny nebude ojedinelý.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – Stratfor.com. Ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *