Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

História kreditnej krízy v USA

Dôvody pre vznik kreditnej krízy siahajú do minulého storočia. V roku 1999 začal prudko rásť index technologických akcií Nasdaq a vznikla tak bublina „dot.com“. Tá bola podporovaná najmä expanzívnou monetárnou politikou FEDu v podobe silného predzásobenia bánk likviditou, keďže na trhu sa šíril strach o kolaps pri prechode počítačových systémov do roku 2000.

V roku 2001 sa k problému výraznému prepadu akcií pridali teroristické útoky so septembra a USA hrozila väčšia ekonomická recesia.

Politická garnitúra sa rozhodla čeliť recesií výrazným znížením úrokových sadzieb. Dôvodom bol predpoklad, že znížením úrokových sadzieb sa zvýši záujem ekonomických subjektov si požičiavať a tak cez svoje zadlženie pomôžu ekonomickému rastu. 

Obdobie lacných peňazí

Roky 2002-2005 sú tak obdobím lacných peňazí, ktoré stimulovali k úverom a zvyšovaniu celkovej zadlženosti obyvateľstva.  Ekonomické subjekty sa začali v tomto období prudko zadlžovať , pričom celkové úvery komerčných bánk narástli za 5 rokov až o 85%.

Pri nízkych úrokových sadzbách nemajú spotrebitelia záujem šetriť, naopak sa snažia peniaze investovať do potenciálne zaujímavých aktív. Týmito aktívami sa stali takmer všetky finančné aktíva, ktoré začali pod vplyvom dopytu prudko rásť.

 
Rast cien nehnuteľností

Bežný spotrebiteľ sa do celého tohto kolotoča zapojil najmä cez trh nehnuteľností a to nákupom domov. Domy sa javili ako rozumná dlhodobá investícia, ktorá mohla byť lacno financovaná cez hypotekárny úver s nízkymi sadzbami.

Navyše s tým ako rástol dopyt po domoch, tak sa zvyšovala ich cena a ľudia začali špekulovať na ich ďalší rast. Už krátko po kúpe domu ho mohli čoskoro predať s veľkým ziskom,  ďalšie zadlžovanie sa preto bolo prirodzeným pokračovaním vývoja. Vznikala tak hypotekárna bublina.

Odviazanie rizika od úverov

Financovanie tejto bubliny sa stalo veľmi jednoduché s ich postupnou sekuritizáciu. Poskytovatelia hypoték nefinancovali tieto hypotéky priamo (ako u nás) ale hypotéky zlučovali do väčších objemov a pomocou investičných bánk z Wall Street ich následne predávali investorom ako cenný papier. Veľká časť z týchto hypoték mala označenie najbonitnejšieho cenného papiera AAA a bola kupovaná penzijnými fondmi a inými veľkými inštitucionálnymi investormi z celého sveta. Do financovania americkej hypotekárnej bubliny sa tak zapojil celý svet.

Odviazaním sprostredkovateľa od financovateľa hypotéky začali byť hypotéky poskytované takmer každému, kto prejavil záujem. Kvalita nových dlžníkov sa preto začala prudko znižovať.

Prvé problémy

Prvé problémy sa prejavili v auguste 2007 na trhu sekundárnych hypoték. Tie boli už vo svojom čase vysoko špekulatívne investície, ktoré vlastnili predovšetkým hedge fondy a iné rizikovo zamerané investičné inštitúcie. Prirodzené nesplácanie časti rizikových hypoték viedlo k poklesu hodnoty derivátov na hypotéky a hedge fondy začali dosahovať pri svojich investíciách na páku masívne straty. K tomu sa postupne pridával nezáujem spotrebiteľov o ďalšie kúpy domov, keďže úrokové sadzby od roku 2005 rástli a financovanie hypoték sa stalo zrazu drahým.

Pokles cien nehnuteľností

Prvé prepadnutia hypoték znamenali predaj vyvlastnených domov bankami a cena nehnuteľností sa tak začala otáčať smerom dolu. Špirála, ktorá sa tvorila niekoľko rokov, sa začal odvíjať. Množstvo dlžníkov zistilo, že pri poklese ceny domov ich aktíva (cena domu) začínajú byť menšie ako ich pasíva (hypotekárny úver). Domácnosti sa jednoducho ocitli „pod vodou“ a ani samotné predanie domu by im neposkytlo toľko financií, aby mohli svoje záväzky splatiť a postupne domy opúšťali.  Banky sa boli nútené zbavovať nadbytočných domov, čo opäť tlačilo na ich pokles. Domov však bolo obrovské množstvo, keď za 5 rokov realitného boomu sa postavilo asi 3-násobne viac domov ako bolo dovtedy bežné. Navyše americká ekonomika už od roku 2000 strácala na sile, keď takmer celý jej rast bol postavený práve na budovaní sektora nehnuteľností a na profitovaní z ich rastúcej hodnoty . Domácnosti si totiž oproti zvyšujúcej sa cene nehnuteľností mohli stále viac požičiavať vďaka rozvinutému trhu s cennými papiermi, čím mohli viac spotrebovávať  a naopak menej sporiť.

Miera úspor domácností klesala už od začiatku 80-tych rokov, no v roku 2005 dosiahla najnižšie úrovne vôbec.

Vedomie, že v prípade problémov je možné dom stále predať, poprípade refinancovať sa novým úverom, domácnostiam dodávala dôveru v žití nad svoje medze. 

Rast nedôvery a rizika

Hedge fondy špekulujúce na jednosmerný rast cien nehnuteľností dosiahli masívne straty a zatvorili vyplácanie podielov, prvými boli fondy BNP Paribas a Bear Stearns. Moderný finančný systém je v súčasnosti výrazne previazaný a straty väčšej finančnej inštitúcie sa prejavia v celom sektore. Postupne sa na trhu medzi inštitúciami začala budovať nedôvera.

Celý tento proces bol značne umocnený obrovskými pákovými pozíciami, kedy banky začali medzi sebou špekulatívne obchodovať deriváty, ktorých objem začal rásť nad všetky reálne medze. Deriváty násobia všetky zisky a straty a tak sa malé straty exponenciálne zväčšovali do gigantických rozmerov.

Straty z derivátov CDO (Collateral Debt Obligation) dosiahli také rozmery, že sa do problémov dostali najväčšie investičné banky. Šokom pre celý finančný svet sa stal krach spoločnosti Lehman Brothers a celý finančný systém sa ocitol na prahu kolapsu. K derivátom CDO sa však pridali aj deriváty CDS, ktoré mali slúžiť ako ochrana pred rizikom krachu finančných spoločností a ich hlavný upisovateľ, poisťovňa AIG bola nútená prejsť pod ochranné krídla štátu a bola de facto znárodnená.

Nedôvera na finančnom trhu a riziká akýchkoľvek úverov a pôžičiek znamenali extrémny rast úrokových medzibankových sadzieb a úverový trh kompletne zamrzol, čo sa označuje ako credit crunch. Na zabránenie celkového kolapsu systému vstúpil na trh opäť FED.

FED na trhu

Hovorí sa, že svetový finančný systém bol v októbri 2008 len niekoľko hodín od svojho totálneho kolapsu. FED musel na situáciu, ktorú svojim správaním zavinil, okamžite reagovať. Odhodlal sa k najväčšej a doteraz nevídanej pomoci pre finančný sektor. 

Išlo najmä o tieto kroky:

  • zníženie krátkodobej úrokovej sadzby na nulu
  • garanciu záväzkov finančných inštitúcií
  • nákup rizikových cenných papierov

Jednoducho povedané, FED vstúpil na trh a zaplavil ho takmer neobmedzeným množstvom peňazí.

K americkej centrálnej banke sa pridala aj vláda, ktorá začala rovnako garantovať súkromné záväzky dôležitých finančných inštitúcií, či priamo nakupovať podiely v komerčných bankách. Zdá sa tak pravdepodobné, že vládne inštitúcie zabránili krachu amerického finančného systému, avšak iba za cenu dlhov a garancií v objeme niekoľkých biliónov dolárov.

Autor je senior analytik CI Komodity.

Aký bol rok 2009 po finančnej stránke?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *