Nedeľa 25. augusta. Meniny má Ľudovít

Hoci finančné trhy stúpajú a klesajú, za posledných 100 rokov zarobili priemerne 10 % ročne

Rasty a poklesy sú neoddeliteľnou súčasťou trhov. Nedokážu preto poskytnúť istotu, ktorú dávajú bankové vklady. V dlhodobom horizonte však akcie poskytujú desať percent ročne, čo je oveľa viac, ako ktorýkoľvek termínovaný vklad.

Inflácia má na celkovú výnosovosť investície významný vplyv. Cieľ ECB je v strednodobom horizonte dosahovať medziročný nárast cien blízko dvoch percent. Ceny na Slovensku, v porovnaní so západnou Európou, však rastú rýchlejšie vzhľadom na vyššiu mieru ekonomického rastu. Potvrdzujú to aj júlové údaje, podľa ktorých inflácia medziročne dosahuje 2,6 percenta.

Termínované vklady prerábajú

Poraziť infláciu sa dá len vyšším zhodnotením. „Pri pohľade na výšku eurových sadzieb je jasné, že bežné a termínované vklady v našich bankách to nedokážu. Vyše 35 mld. eur vkladov dosiahlo po odpočítaní inflácie v minulom roku reálne zhodnotenie mínus 1,8 percenta,“ konštatuje analytik spoločnosti Across Private Investments, Jakub Rosa.

Riešením sú finančné trhy. Americké akcie dokázali za uplynulých viac ako sto rokov doručiť zisk na úrovni zhruba desiatich percent ročne. A to aj po zohľadnení negatívnych vplyvov niekoľkých kríz. Vládne dlhopisy zarobili približne o polovicu menej, avšak aj ich výnos je výrazne nad infláciou.

Chýba istota

Na druhej strane je pravdou, že finančným trhom chýba oproti termínovaným vkladom garancia výnosu, čo môže konzervatívnych investorov odrádzať. Trhy klesajú a stúpajú. Sú citlivé na rôzne udalosti a správy, hoci i na každú správu amerického prezidenta Donalda Trumpa na sociálnej sieti Twitter.

Dokazuje to aj nasledovná štatistika. V časovom období od roku 1926 a 2017 dosiahol síce priemerný ročný výnos desať percent, no z pohľadu jednotlivých rokov bolo za toto obdobie len osem takých, počas ktorých sa výnos pohyboval v pásme osem až 12 percent. Zvyšok bol buď oveľa nižšie, alebo častejšie oveľa vyššie. Volatilita je tak neoddeliteľnou súčasťou akciového trhu. Trhy teda nerastú každým rokom, no z dlhodobej štatistiky vyplýva, že sedem z desiatich rokov je ziskových.

Rozkolísanosť trhov vidno len pri pohľade zblízka, teda v krátkom časom horizonte. Ak by sme sa na trhy pozerali v horizonte niekoľkých rokov, či dekád, trend je stúpajúci. Trh dokáže vklady nie len uchovať, ale na rozdiel od termínovaných účtov i slušne zhodnotiť. “Ak Slováci neprehodnotia svoje investičné zvyklosti, inflácia im bude aj naďalej ukrajovať zo ziskov,“ hovorí J. Rosa.

Tri investičné odporúčania:

1. Kroťte svoj entuziazmus počas dobrých časov. Zarábate a je to skvelé. Keď však akcie rastú, buďte pripravení, že budúcnosť bude pravdepodobne horšia ako nedávna minulosť. Investori žiaľ musia túto tvrdú lekciu dostať počas každého býčieho trhu. 

2. Buďte optimistom, keď sa veci vyvíjajú zle. Pokles trhov chystá príležitosti pre budúce zárobky. Ponúka možnosť kúpiť akcie za atraktívne ceny a položiť tak základy pre budúce výnosy.

3. K priemernému trhovému výnosu sa dopracujete jedine stratégiou “kúpiť a držať”. Keď predávate a kupujete príliš často, zarobíte s najväčšou pravdepodobnosťou menej. Poplatky a dane pohltia čas vašich výnosov, no najväčším problémom je neschopnosť kúpiť a predať v správnom čase. Jedna štúdia za druhou dokazuje, že je takmer nemožné, a to i pre profesionálov, poraziť priemerný výkon trhu.

12 odpovedí na “Hoci finančné trhy stúpajú a klesajú, za posledných 100 rokov zarobili priemerne 10 % ročne”

  1. Maro píše:

    Neviem z coho autor cerpal, chyba zdroj alebo potvrdenie tvrdenia. Je to tzv dokaz tvrdenim…

    Taktiez vyber obdobia je dolezity. Takze kratky vypocet aj s cislami: Dow Jones mal 3.9.1929 maximum 381 usd. Pri 5% rocnom vynose by mal po 90 rokoch 3.9.2019 hodnotu 30738 usd. Zatial nema ani 28000 usd.

    Ak chcem dat velmi optimisticke cislo pre ovce“investorov“ vyberiem si pociatocnu uroven po velkej krize napr 41 usd v roku 1932 . To je taktiez slabych 8% p.a., pricom je cislo silne ovplyvnene 90% padom od maxim v 1929 roku.

    Pan Apolen, viete exaktne dokazat z coho ste vychadzali pri tvrdeni priemernych 10% vynosoch?

    A sposob interpretacie „priemerneho 10% vynosu“ ma tiez zaujima.

    Bu mam 100 rocny rad vynoso/ teda % narastu/poklesu otvaracej a koncorocnej ceny/ a z toho spravim priemer, alebo mam pociatocnu hodnotu dow jones, resp. Ineho indexu, roky a extrapolujem percento rastu.

    Poznate este iny sposob vypoctu priemerneho vynosu?

  2. Maro píše:

    Dobry den,

    To co pisem je priemerny rocny vynos ziskany extrapolaciou zlozenym urocenim podla premennych stav na zaciatku obdobia, stav na konci obdobia a pocet obdobi. Ta investopedia je v principe to iste akurat neviem preco to priemeruju po 3,5, resp. 10 rokoch. Ja tvrdim ze ak mi vyjde zo vzorca 381usdx1,05^90=30738usd, je to to iste ako casovy rad 90 rokov rok 1=5%, 2=5%,…..,90=5%. Ak to spriemerujem je to stale rovnakych 5%p.a.. Ci to vypocitam ta, alebo onak. V praxi to mozu byt rozne cisla za kazgy rok, na systeme vypoctu sa nic nemeni.

    Preto nechapem ako mohlo vyjst 10% p.a., ked kontrolny vypocet dava inu hodnotu. Zial investopedia dala opat znamy „dokaz tvrdenim“, ved je to predsa Investopedia.

    Takze otazka je ako dokazete vase tvrdenie o 10% p.a. za 100 rokov inac ako odvolavkou na investopediu, ktora sa opat ani neodvolava na zdroj?

    Dakujem

    • Peter Apolen píše:

      Keď Vám teda nestačí dôvera relevatným zdrojom, jediný spôsob ako si to overiť je vypočet. Keď si dáte do radu ročné výnosy indexu S&P 500 od roku 1933 do roku 2019 (ja som to urobil) vyjde Vám priemerný ročný výnos 9,5 percenta. Stačí takto?
      Len ešte poznámka – ako píše investopedia, oni priemerovali pôvodný index S&P 90, takže výsledok sa oproti S&P 500 trochu líši.

  3. Maro píše:

    Pan Apolen, dakujem .
    Takze dali ste opat cislo-tvrdenie ze vam to vyslo 9,5%, bez hodnot, vysvetlenia. Ako som spominal statistiky sa casto upravuju ako to komu vyhovuje.Investopedia rata S&P90 zvlastnym sposobom, ked priemeruje 3,5,resp.10 rocne cykly…
    Vy ste si dali hodnotu S&P 500 v roku 1933 po velkej hosp. Krize. Preco nie rok 1929, ked do roku 1932 padol index o 90%. Asi nie koli tomu aby vyslo vyssie cislo..
    Ale k veci S&P500 k 1.7.1933 bol 11,23usd, maximum 2019 2.819,53usd. Za 86 rokov je to 6,65% napriek tomu ze ste ucelovo vybrali obdobie.
    Preco pouzivate demagogiu namiesto argumentov? Viete vobec pocitat, ked uvadzate , ze ste si vypocitali 9,5%? Ako ste k tomu cislu prisli?

    • Peter Apolen píše:

      Pan Maro, pouzil som aritmeticky priemer. Ten pocitame tak, ze scitame vsetky hodnoty a vydelime poctom merani… Takto mi vyslo, ze od roku 1933 bol „priemerny“ rocny vynos 9,5 percenta. Inak to uz vysvetlit neviem.
      Ak by som zohladnil udaje od roku 1926 vychadza to 7,7 percenta. Stale je to dvojnasobok toho, co tvrdite Vy. Rozdiel oproti 10 percentam, ktore uvadza investopedia, vznikol pravdepodobne tym, ze oni pocitali len s povodnym zlozenim indexu – teda 90 firmami.
      Otazkou je aj to, ci vypocte zohladnite aj reinvesticiu dividend. V taktom pripade je „priemerny“ rocny vynos od roku 1926 az 11,95 percenta.
      Ak by sa Vam nechcelo pracne nahadzovat udaje za jednotlive roky do excelu (s cim som si ja namahu dal), tu je celkom zaujimava kalkulacka… http://www.moneychimp.com/features/market_cagr.htm

  4. Maro píše:

    Pan Apolen
    Ked mate pociatocnu hodnotu, ktora rastie napr.86 rokov, nemozte scitavat hodnoty indexu a delit poctom merani. Podozrievam Vas, ze ste to nespocitali, lebo tak by Vam to urcite nevyslo. Napr v roku 1 je hodnota 10 na zaciatku, v roku 2 je 15, v roku 3 je 20. Scitam hodnoty 10+15+20=35/3=11,66. To je akoze co? Priemerny percentualny rast? Priemerny rast je cuduj sa svete je v tomto pripade 44% . 11,66 je priemerna hodnota 3 cisel 10,15 a 20.

    Mozno ste nespravne citali ten postup na investopedii, kde vysvetlovali ako vypocitat rast za obdobie v %. Je to (konecna hodnota-pociatocna hodnota)/pociatocna hodnota v percentach. To sa potom aritmeticky priemeruje, nie hodnoty indexu. Ak aritmeticky priemerujete rocne hodnoty indexu pocas 86 rokov, vznikne vam vysledok „priemerna hodnota indexu pocas 86 rokov“.
    Rast niecoho, kde pociatocna hodnota v dalsom obdobi = konecna hodnota v predchadzajucom sa pocita klasickym zlozenym urokom.https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Zlo%C5%BEen%C3%A9_%C3%BAro%C4%8Denie
    Tak som to vypocital ja a vyslo mi cislo 6,65% a odkryjem Vam aj vzorec 11,23usdx(1,0665^86)=cca 2.819, kde 11,23 je pociatocna hodnota indexu, 1,0665 je 106,65% na 86tu, co je mocnina poctu obdobi. V mojom case sa toto ucilo na zakladnej skole.
    Einstein povedal, ze zlozeny urok je osmy div sveta, pre mnohych ludi zrejme ano…

    Este k investopedii, pocitaju s 3,5,alebo 10 rocnymi obdobiami, ktore priemeruju. Nevysvetluju ako sa rozhodnu pre ten konkretny rok, ci ho daju do 3,5, alebo 10 rocneho priemeru. Z tychto cisel poto robia aritmeticky priemer, ktory je iny ako klasicky aritmeticky priemer za 86 obdobi.

    Ja pouzivam klasicke matematicke vzorce.

    • Peter Apolen píše:

      A problem with talking about average investment returns is that there is real ambiguity about what people mean by „average“. For example, if you had an investment that went up 100% one year and then came down 50% the next, you certainly wouldn’t say that you had an average return of 25% = (100% – 50%)/2, because your principal is back where it started: your real annualized gain is zero.

      In this example, the 25% is the simple average, or „arithmetic mean“. The zero percent that you really got is the „geometric mean“, also called the „annualized return“, or the CAGR for Compound Annual Growth Rate.

      Volatile investments are frequently stated in terms of the simple average

  5. Maro píše:

    To je dalsia blbost, robite z matematiky zahadu, pricom je jednoducha. Ak mam vynos 100% a potom sa dostanem na vychodziu hodnotu , bude vynos nasledovny: prvy rok je to (100-50)/50=100%, druhy rok (50-100)/100= -50%. Priemer je skutocne 25% a to moze byt dovodPRECO TO INVESTOPEDIA TAKTO DEBILNE RATA. AKCIE VYZERAJU POTOM ATRAKTIVNE A TISICE FINANCNYCH PORADCOV PAPAGAJUJU TIETO UDAJE.
    Ja pocitam so zlozenym urokom extrapolaciou, co je presne a realne. Zlozeny urok na horeuvedeny anglicky pripad je 50x(1,00^2l)=50, pricom 1,00 predstavuje 0% narast. 1^x je vzdy 1.Nechapem, preco tam miesaju geometriu…vysledok je priemerna miera urocenia vyjadrena v % p.a.

    Dakujem, pan Apolen za pekny priklad!

    Verim, ze sme sa pochopili, priemerny rast akcioveho trhu je podla vyberu obdobia(1929 versus1933) 5-6,65%. Pred zapocitanim poplatkov brokerovi, alebo spravcovi fondov. Cize pri malych postpnych investiciach moze byt cislo ovela horsie.

    Nebudeme cerpat z investopedie, pretoze ako ste ukazali hore, pouziva nesptavny vypocet!

  6. Jonatan píše:

    Pán Maro, číslo 10 % p.a. za posledných 90 rokov je správne, do výnosov ste zabudli započítat dividendy. Klasické indexy sú tzv. Price indexy, teda indexy, ktoré sú vypočítavané z cien akcii. Priemerný dividendovy výnos SP500 za posledných tuším 30 rokov predstavoval 2,5 % pa.

  7. Maro píše:

    Ok, dokazte to inak ako „dokaz tvrdenim“. Vidim , ze sme sa posunuli dalej, uz je to aj s dividendami a nie 100 rokov, ale 90.

    Ktory konkretny fond, etf, alebo index mal annual growth rate 10% p.a. za poslednych 90 rokov?

    A v clanku je 100 rokov, ci Vam uz viac vyhovuje startovacia hodnkta po krize 1932? Po 90% prepade?

    Ukazal som Vam ze priemerne vynosy na investopedii su nespravne oproti klasickemu zlozenemu uroku na zaklade prispevku o priemernom perc.raste. Prispevok uverejnil p.Apolen v anglictine ale hned ho radsej zmazal…

    • Jonatan píše:

      Pan Maro, vzdy to bolo s dividendami, teda ako total return. Pozrite si trebars tuto stranku, tam si to mozete vypocitat za lubovolne obdobie – https://dqydj.com/sp-500-return-calculator/. Ak ste presvedceny, ze na investopeadii su nespravne udaje, tak im napiste, nech Vam poslu metodiku. Dolezita je podstata clanku, ci je to 10,1 alebo 9,9 % nie je az tak dolezite. Takze co okrem cisiel (aj ked podla mojho nazoru su ok) je v tom clanku nespravne?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *