Sobota 25. novembra. Meniny má Katarína

Investorský zemepis: Rusko ťahajú komodity a oživenie vnútorného dopytu

Ruská federácia je rozlohou najväčší demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády, ktorý sa rozkladá na ploche 17 miliónov kilometrov štvorcových na dvoch svetadieloch – Európe a Ázii. Podľa aktuálneho sčítania žije v Rusku 141,9 milióna obyvateľov, avšak vzhľadom k obrovskej rozlohe, ktorú pretína až 9 časových pásiem, je hustota obyvateľstva len 8,3 obyvateľa na km2. Podiel ekonomicky činného obyvateľstva predstavuje 53,7%. Demografická krivka však v posledných rokoch klesá, zväčšuje sa sociálna nerovnováha a narastajú regionálne rozdiely.

Rusko a krízy v 90-tych rokoch

Po rozpade ZSSR sa hospodárstvo dostalo do vážnych problémov, čoho hlavným, nie však jediným dôvodom bolo prebratie dlhu všetkých socialistických republík, ktorého výška sa odhaduje na 80 miliárd dolárov. Riešenie videli v reformách hospodárstva vo forme rozsiahlej privatizácie štátnych podnikov, od ktorej očakávali „naplnenie regálov“ a dosiahnutie vyrovnania úrovne cien s trhovým dopytom. Vybrali si cestu kupónovej privatizácie, keď každý občan mohol kúpiť časť spoločnosti, v ktorej pracoval. Pre vysokú mieru korupcie však väčšina kupónov skončila v rukách „privilegovaných osôb“. Takto vďaka privatizácii skončilo viac ako 110 tisíc podnikov. Čerstvo privatizované monopolné podniky prudko zvýšili cenu svojej produkcie. V roku 1992 sa ceny spotrebného tovaru zvýšili viac ako 30-násobne. Životná úroveň obyvateľstva sa znížila skoro o polovicu. Ceny sa stali nedostupnými pre bežných ľudí, čo následne viedlo k rapídnemu zníženiu produkcie (o viac ako 20 percent ročne) a následne aj k odlivu špecialistov do zahraničia.

Zníženie produkcie malo tiež dopad na nezamestnanosť, ktorá v roku 1993 dosiahla 13 percent, v niektorých regiónoch však až 40 percent. Prehĺbila sa sociálna diferenciácia obyvateľstva, keď 3 až 5 percent tvorila vyššia trieda, 15 percent stredná trieda a 80 percent nižšia trieda, z toho až 40 percent obyvateľstva žilo pod hranicou chudoby. Takáto situácia viedla k sociálnym nepokojom v krajine, ktoré vyústili až do občianskej vojny v Gruzínsku, ktorá trvala do roku 1994. Táto kríza plynule prešla do finančnej krízy v roku 1997, ktorá bola pokračovaním ázijskej finančnej krízy. V Rusku sa prehĺbila z dôvodu nesprávnej hospodárskej a finančnej politiky vtedajšej vládnej garnitúry, čo v spojení so zlou daňovou disciplínou firiem, ktoré odvádzali do systému malé, respektíve žiadne prostriedky, spôsobilo deficit v rozpočte, ktorý sa síce dal kompenzovať zahraničnými zdrojmi získanými predajom vládnych dlhopisov, čoskoro však tieto prostriedky začali splácať staršie dlhy, pričom úroková miera stále rástla. Rusku sa darilo zvládať túto situáciu vďaka vývozu ropy a zemného plynu, keď však v rokoch 1997 a 1998 začal prudký prepad cien čierneho zlata, dostalo sa ruské hospodárstvo do červených čísel. Matematika vtedajšieho rozpočtu bola podľa Sergeja Kirilenka, vtedajšieho premiéra, jednoduchá – z vývozu ropy získali okolo 23 miliárd rubľov, na nákladoch však museli vyplácať okolo 25 miliárd rubľov a v súvislosti so splácaním vyššie spomenutých dlhopisov ďalších 30 miliárd rubľov, ktorých úročenie navyše vtedy dosahovalo 100 percent.

Sociálna situácia pripomínala roky 1992 až 1994, keď v roku 2000 žilo pod hranicou chudoby 41 percent obyvateľstva. Situácia viedla až k vyhláseniu „defaultu“ z dôvodu neschopnosti krajiny splácať svoje finančné záväzky voči veriteľom, napriek tomu, že sa podarilo zastaviť pokles HDP a niektoré sektory hospodárstva začali prejavovať známky oživenia. Vtedajšia garnitúra prezidenta Putina prišla k záveru, že najviac peňazí z Ruska uniká prostredníctvom vývozu ropy. Vyrátali, že mesačne tento odliv financií predstavuje asi 1.5 miliardy dolárov. Odvtedy začal „lov“ na oligarchov, vlastniacich obrovské ropné spoločnosti (napr. Michail Chodorkovskij).

Rusko a súčasná finančná kríza

Súčasná finančná kríza začala v Rusku v máji 2008 zastavením rastu a postupným prepadom ruského akciového trhu, a to z dvoch dôvodov – prepadu ceny ropy, na ktorej bolo exportne zamerané hospodárstvo závislé, vojnový konflikt v Južnom Osetsku, Ďalším špecifikom finančnej krízy v Rusku bola obrovská vonkajšia zadlženosť ruských firiem, ktorá dosahovala 527 miliárd dolárov, ktorú ešte viac prehĺbil spomenutý prepad cien. Ruská burza sa prepadla o viac ako 70 percent a stratila okolo 900 miliárd dolárov zo svojej kapitalizácie.

Celkový prepad ruského hospodárstva predstavoval takmer 8 percent, bol najväčší spomedzi krajín G8 a trval až do 30 decembra 2009. Vtedy premiér Putin oznámil koniec aktívneho prepadu ruskej ekonomiky, stabilizovanej vďaka úspešným protikrízovým a stimulačným krokom ruskej vlády – rekapitalizácia priamej podpory (11.1 miliardy USD), rekapitalizácia poisťovní (6.7 miliardy USD), rekapitalizácia bánk (2.5 miliardy USD), rekapitalizácia agentúr poskytujúcich úvery na bývanie (2 miliardy USD), zníženie daňového zaťaženia (7.3 miliardy USD), fiškálne podpory výrobcov (9 miliárd USD).

Rok 2010

Od roku 2010 môžeme pozorovať oživenie ruskej ekonomiky, a to predovšetkým z dôvodu rastu cien ropy a farebných kovov na svetových trhoch, spomalenia inflácie a oživenie vnútorného dopytu, podporeného stabilizáciou na trhu práce a následným rastom reálnych príjmov obyvateľstva. Priemyselná výroba vzrástla v roku 2010 o 6.3 percenta oproti roku 2009 a samotné HDP vzrástlo o 4 percentá. Začal sa stabilizovať aj prílev zahraničných investícií do Ruska, ktorý sa v roku 2009 prepadol o 48 percent. V roku 2010 sa stabilizoval aj trh práce na súčasnú mieru nezamestnanosti na úrovni 7.2 percenta z 8.2 percenta na konci roka 2009. Zníženie nezamestnanosti malo vplyv aj na kúpischopnosť obyvateľstva, čo zvýšilo maloobchodné tržby o 8.7 percenta. Inflácia ku koncu roka 2010 dosiahla úroveň 8.8 percenta.

Plánované investície Ruska

Doprava – v roku 2008 bola prijatá Dopravná stratégia RF do roku 2030, ktorá ráta s vytvorením jednotného dopravného priestoru a jeho integráciou do medzinárodných dopravných systémov, zvýšením bezpečnosti a ekológie dopravy, modernizáciou a rastom konkurencieschopnosti. Do roku 2015 ráta s výstavbou 14 tisíc km nových ciest, pričom v tomto roku plánujú investovať 50 miliárd dolárov. Energetika – stratégia schválená vládou platí do roku 2030, pričom by sa mal znížiť podiel energetického sektoru na HDP zo súčasných 30 percent na 18 percent. Export surovín by sa mal znížiť z 19 na 5 percent a podiel energetických vývozov zo súčasných 61 na 34 percent.

Obnoviteľné zdroje energie – do roku 2030 by mali dosiahnuť kapacitu 80 – 100 miliárd kWh zo súčasných 8.5 miliardy kWh. Ekonomický a sociálny rozvoj – stratégia do roku 2020 počíta s modernizáciou jednotlivých sfér ruskej ekonomiky a odbúraním administratívnych a technických bariér v priemysle, bankovníctve, vnútornom obchode, farmácii, regiónoch, investičnom prostredí a technických predpisoch. Plánuje liberalizáciu vybraných oblastí podnikania, inovácie a privatizáciu štátnych podnikov.

IPO a Rusko

Ku koncu roku 2010 bolo celkovo vo svete uskutočnených 1634 primárnych úpisov, čo predstavuje nárast oproti roku 2009 o 112 percent. Objem uskutočnených úpisov za rok 2010 dosiahol hodnotu 282.72 miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 147 percent. Štáty zoskupenia BRIC sa na celkovom množstve primárnych úpisov podieľali množstvom 422 v celkovej hodnote 85.7 miliárd dolárov. Najviac sa ich uskutočnilo v Číne (343) s objemom viac ako 70 miliárd dolárov, nasledovala India (63) s objemom cez 9 miliárd dolárov a Brazília (11) s objemom takmer 6 miliárd dolárov. Najmenej primárnych úpisov sa uskutočnilo v Rusku (5) s celkovým objemom 524.5 miliónov dolárov.

Od roku 2000 vstúpilo na Ruskú burzu 29 spoločností, ktoré upísali svoje akcie v celkovej hodnote 6.06 miliárd dolárov. Najväčší podiel na primárnych úpisoch má sektor verejných služieb s objemom 2.18 miliardy dolárov, nasledovaný sektormi necyklickej spotreby s objemom 1.67 miliardy dolárov a cyklickej spotreby s takmer 870 miliónmi dolárov.

Index MICEX

MICEX Index je kapitálovo vážený index, ktorý zahŕňa 30 najlikvidnejších spoločností upísaných na ruskej burze. Index vznikol 28. Septembra 1997 a začal na úvodnej hodnote 100 bodov. Od svojho vzniku po maximum dosiahnuté v máji 2008, index MICEX posilnil o 1890 percent, priemerné ročné tempo rastu predstavuje viac ako 32 percent. Od polovice roku 2008 začal prudký prepad, ktorý trval do októbra 2008 a index počas tohto obdobia stratil viac ako 78.5 percenta. Od tohto dna však dokázal index posilniť o 240 percent, čo predstavuje v priemere 72 percent ročne. Trhová kapitalizácia všetkých spoločností zahrnutých do tohto indexu predstavuje sumu 6.88 biliónov rubľov (cca. 206 miliárd USD) a P/E indexu je na úrovni 9.36.

Market vectors Russia ETF

RSX Market vectors Russia ETF je fond obchodovaný od 30.4.2007 v USA na New Yorkskej burze (NYSE). Obsahuje 43 najlikvidnejších spoločností na ruskom akciovom trhu. Cieľom Market vectors Russia ETF je čo najpresnejšie kopírovať výkonnosť, cenu a zisk DAXglobal Russia+ Index-u. Trhová kapitalizácia fondu je na úrovni 2.94 miliardy dolárov. Sektorové rozdelenie fondu je nasledovné – ropné spoločnosti 32.5 percenta, banky 14.2 percenta, oceliari 13.85 percenta, ťažobné spoločnosti 10.65 percenta, energetika 8.65 percenta a telekomunikácie 8.36 percenta. Index obsahuje primárne ruské spoločnosti, z ktorých najznámejšie sú Gazprom, Sberbank, Lukoil, Norilsk Nickel a iné.

Gazprom OAO

Spoločnosť Gazprom je najväčším producentom zemného plynu na svete a zároveň najväčšou spoločnosťou v Ruskej Federácii. Vznikla v roku 1989 transformáciou Ministerstva plynárenského priemyslu na akciovú spoločnosť. Neskôr bola z časti sprivatizovaná, no majoritný podiel si v nej ponechala Ruská vláda. V roku 2008 spoločnosť vyprodukovala 549.7 miliárd m3 zemného plynu, čo predstavuje 17 percent celosvetovej ťažby. Okrem toho vyťažila 32 milión ton ropy a 10.9 miliónov ton skvapalneného plynu. Celkové aktivity spoločnosti sa podieľajú na tvorbe ruského HDP približne 10 percentami. Najväčšia časť nálezisk spoločnosti sa nachádza v Obskom zálive v západnej Sibíri. V budúcnosti by sa však hlavným náleziskom plynu mala stať oblasť Jamalského polostrova. Spoločnosť Gazprom spravuje najväčšiu sieť plynovodov na svete s celkovou dĺžkou 158 200 kilometrov. Jej súčasťou sú viaceré dcérske spoločnosti pôsobiace v rôznych sektoroch zahŕňajúcich finančníctvo, médiá a leteckú dopravu. Okrem toho je spoločnosť majoritným akcionárom vo viacerých spoločnostiach.

Lukoil OAO

Lukoil je jednou z popredných svetových ropných a plynárenských spoločností. Hlavnou činnosťou spoločnosti je prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, výroba ropných a petrochemických výrobkov a ich uvádzanie na trh. Väčšina prieskumu a výrobnej činnosti spoločnosti sa nachádza v Rusku, a jej hlavné zdroje sú v západnej Sibíri. Lukoil vlastní moderné rafinérie, spracovateľne plynu a petrochemické závody v Rusku, východnej a západnej Európe, a v susedných krajinách. Výrobky spoločnosti sú uvádzané na trh v Rusku, východnej a západnej Európe, v susedných krajinách a USA. Lukoil je druhou najväčšou súkromnou ropnou spoločnosťou na svete v preukázateľných zásobách uhľovodíka. Spoločnosť má približne 1 percento svetových zásob ropy a 2.4 percenta svetovej produkcie ropy. Dominuje ruskému energetickému sektoru s 18.6 percentami celkovej ruskej produkcie ropy. Na začiatku roka 2010 obchodná sieť spoločnosti zahŕňala 26 krajín, vrátane Ruska, susedných krajín a európskych krajín a USA. Vlastní 199 tankovacích zariadení s celkovou kapacitou 3.13 milióna m3 a 6620 čerpacích staníc.

Sberbank of Russia

Sberbank Rossii je najväčšou bankou a sporiteľňou v Rusku a Východnej Európe s hlavným sídlom v Moskve. V skutočnosti je Sberbank v mnohých regiónoch jedinou finančnou inštitúciou poskytujúcou komplexné bankové služby. Táto banka je najstaršou finančnou inštitúciou v krajine a bola založená v roku 1841 v období Kankrinovských reforiem. Po hospodárskej kríze z roku 1998 banka znížila podiel ruských dlhopisov vo svojom portfóliu a preorientovala sa na investície do súkromného sektora, na základe čoho sa rozhodla výrazne investovať do koncernov ťažiacich ropu a zemný plyn. Tieto operácie jej v roku 1999 pomohli viac ako zdvojnásobiť svoje úverové portfólio. Majoritným akcionárom v spoločnosti je s podielom 60.25 percent Centrálna banka Ruskej federácie. Viac ako 20 percent akcií spoločnosti je v zahraničných rukách. Spoločnosť Sberbank Rosii má v súčasnosti viac ako 20 000 pobočiek a zamestnáva približne 242 000 zamestnancov.

MMC Norilsk Nickel OJSC

MMC Norilsk Nickel je spoločnosť zaoberajúca sa najmä ťažbou a hutníctvom niklu a paládia. Okrem týchto dvoch kovov však spoločnosť spracováva aj meď, platinu, zlato, kobalt, selén, telúr, rhódium, striebro a irídium. Podstatnú časť operácií má spoločnosť v oblasti Norilsk-Talnakh v severnom Rusku. Hlavné sídlo spoločnosti je v Moskve. Norilsk Nickel je svetovým lídrom v produkcií paládia, v prvej štvorke najväčších producentov platiny a v asociácií s dcérskou spoločnosťou Stillwater Mining v prvej desiatke najväčších producentov medi. Majoritnými akcionármi sú spoločnosti Interros a Rusal, ktoré vlastnia zhodne po viac ako 25 percent. V roku 2010 ponúkol Norilsk Nickel 12 miliárd dolárov za podiel spoločnosti Rusal, no tá túto ponuku odmietla. Spoločnosť vznikla v roku 1993, pričom od začiatku svojej existencie sa neúspešne vyrovnávala so zlou finančnou situáciou. Zisk začala spoločnosť vykazovať až po privatizácií v roku 1997. V roku 2003 prevzal Norilsk jediného amerického producenta paládia, spoločnosť Stillwater Mining Company, pričom v novembri roka 2010 ohlásila jej predaj.

Rosneft Oil Co.

Rosneft je integrovanou ropnou spoločnosťou vo vlastníctve vlády Ruskej federácie. Jej hlavné sídlo je v Moskve v blízkosti Kremľu. Spoločnosť sa stala ruským lídrom na poli ťažby a rafinácie ropy po tom, ako odkúpila pôvodný majetok ropného giganta, spoločnosti Jukos. Rosneft vykonáva aktivity v oblasti vyhľadávania a ťažby ropy. Jej hlavné náleziská sa nachádzajú na východoruskom polostrove Sachalin, Sibíry a v nížine Timan- Pechora. Okrem toho vlastní spoločnosť rafinérie v Tapuse pri Čiernom mori a v Kosmomolsku na rieke Amur.

Neskôr v roku 1995 bola spoločnosť transformovaná na verejnú akciovú spoločnosť. Na začiatku roku 2004 začala spoločnosť postupne získavať majetok ropnej spoločnosti Jukos. Koncom roka 2004 spoločnosť Rosneft prebrala menšiu ropnú spoločnosť Baikal Finance Group, ktorá sa len o pár dní skôr stala majiteľom kľúčovej dcérskej spoločnosti Jukosu, Juganskneftegaz. V roku 2012 plánuje spoločnosť vyťažiť 140 miliónov ton ropy a stať sa tak treťou najväčšou energetickou spoločnosťou na svete. Spoločnosť Rosneft vznikla v roku 1993.

Tatneft

Tatneft je ruská vertikálne integrovaná ropná a plynárenská spoločnosť s hlavným sídlom v meste Almetjevsk v Tatarstanskej republike. Je šiestou najväčšou ropnou spoločnosťou v Rusku. V súčasnosti zamestnáva po celom Rusku viac ako 70 000 zamestnancov. Graf: Profil: Rosneft je integrovanou ropnou spoločnosťou vo vlastníctve vlády Ruskej federácie. Jej hlavné sídlo je v Moskve v blízkosti Kremľu. Spoločnosť sa stala ruským lídrom na poli ťažby a rafinácie ropy po tom, ako odkúpila pôvodný majetok ropného giganta, spoločnosti Tatneft bol založený v roku 1950. Akcie spoločnosti sú obchodované na Moskovskej burze a jej ADR-ká na burzách vo Frankfurte a v Londýne.

Medzi hlavné aktivity spoločnosti patrí výskum ropných polí, ťažba, predaj a rafinácia ropných produktov a plynu, produkcia petrochemických produktov, ale aj bankové služby, ktoré spoločnosť poskytuje prostredníctvom svojich dcérskych spoločnosti Bank Zenit a Bank Devon- Credit. K 31. decembru 2007 mal Tatneft potvrdené rezervy na úrovni 862 miliónov ton ropy. Prevádzkoval 77 ropných polí vrátane svojho korunného klenotu, pola Romashkino s celkovou produkčnou kapacitou 25 milión ton ropy a 700 miliónov ton plynu ročne. K 1. júlu 2010 vlastnil Tatneft 626 čerpacích staníc v Rusku a na Ukrajine. Najväčším akcionárom spoločnosti je Tatarstanská republika s podielom 34 percent.

Uralkali

Uralkali kontroluje celý výrobný reťazec od ťažby a spracovania hnojiva potash až po jeho dodávku konečným spotrebiteľom. Uralkali je popredným svetovým výrobcom hnojiva potash s približne 9-percentným podielom na trhu. Kľúčovými trhmi pre spoločnosť sú Brazília, India, Čína, juhovýchodná Ázia, Rusko, USA a EU. Predaj produktov sprostredkováva cez spoločnosť Belarusian Potash Company (BPC), popredného vývozcu hnojiva potash na svete. Hlavným zdrojom je Verchnekamskoje pole pri meste Berezniki v Permskej oblasti, ktoré je druhé najväčšie na svete, čo sa týka zásob rudy. Medzi aktíva spoločnosti patria aj dve bane a 5 závodov na spracovávanie rudy a jeden závod na výrobu chloridu sodného. Rezervy spoločnosti dosahujú 3.5 miliardy ton rudy, pričom drží vlastnícke práva na oblasť Ust- Yayva na Verchnekamskom poli, ktorá obsahuje dokázateľné zásoby rudy na úrovni 1.3 miliardy ton. Spoločnosť bola založená v roku 1930 a v roku 1992 bola privatizovaná. Zastúpenie má v Moskve, Perme a Minsku.

Polyus Gold

Polyus Gold je ruská ťažobná a hutnícka spoločnosť primárne zameraná na produkciu zlata. Je najväčším producentom zlata v Ruskej Federácií a patrí aj k najväčším na svete. Spoločnosť prevádzkuje bane a rozvojovo-prieskumné projekty v 5 hlavných oblastiach ťažby v Rusku – Krasnojarsk, Irkutsk, Magadan, Amur a Sakcha a tiež v baniach v Kazachstane, Rumunsku a Kirgizsku. K 1 januáru 2010 činili rezervy spoločnosti 109.4 milióna m3 zlata. Polyus Gold bol vytvorený v roku 2006 ako výsledok spin-off z majetku MMC Norilsk Nickel. Polyus Gold vlastní 100 percent svojej dcérskej spoločnosti CJSC Polyus, ktorá drží podiely v týchto spoločnostiach: OJSC Lenzoloto (64.1 percent), ťažobnej spoločnosti LLC Lenskaya Gold, LZRK (100 percent), OJSC Matrosov (100 percent), OJSC Aldanzoloto Grk (100 percent), Južná OJSC-Verkhoyansk, SVMC (100 percent), OJSC Yakut (100 percent). Od augusta 2009 Polyus Gold drží 50.1 percentný podiel v KazakhGold Group Limited.

Autori sú analytici Capital Markets o. c. p., foto: sxc.hu.

Oplatí sa kopírovať stratégie úspešných investorov?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *