Utorok 20. novembra. Meniny má Félix

Je euro na Slovensku úspešným príbehom alebo krokom vedľa?

EURO Peter Apolen 08.01.2014 | 00:00 0 Komentárov

Päť rokov po tom, čo Slovensko zaviedlo eura je časom na bilancovanie. Čo krajine euro prinieslo a čo naopak vzalo. Medzi najväčšie prínosy eura možno zaradiť menovú stabilitu, zníženie transakčných nákladov a vyššiu úverovú kredibilitu krajiny. Medzi negatíva odborníci radia stratu menovej samostatnosti a povinnosť platiť účty za nezodpovedné krajiny.

Výhodou, ktorá je širokej populácia najviac dostupná je odstránenie transakčných nákladov. Firmy ani občania tak nie sú vystavení kurzovým výkyvom, nemusia rátať s neznámou, ktorá môže vyšším alebo nižším kurzom ich zahraničné platby predražiť alebo naopak zlacniť. Netreba zároveň platiť poplatky za výmenu národnej meny.  Je to zvlášť dôležité pre malú krajinu ako Slovenskou, ktorá je obchodne závislá na exportných krajinách ako Nemecko, Rakúsko alebo Francúzsko. Zdieľanie rovnakej meny zrovnoprávňuje ich trhy s domácimi.

Ďalšou výhodou je prevzatie zodpovednej fiškálnej politiky z Bruselu. Už pred prijatím eura muselo Slovensko spĺňa makroekonomické kritéria nazvané ako Mastrichtské. Predstavovali nároky na maximálny schodok verejných financií, limit verejného dlhu, kritériá inflácie a požiadavku kurzovej stability. Tlak na členov eurozóny vyvíja Brusel i teraz. Vďaka nim súčasná vláda v súčasnosti konsoliduje a jej prvoradým ekonomickým cieľom je dostať schodok verejných financií pod tri percentá. Je to dovozená ekonomická zodpovednosť, ktorú by slovenská exekutíva z vlastnej vôle asi len ťažko dodržiavala.

Benefitom prijatia eura sú aj lacné slovenské štátne dlhopisy. Tým, že je Slovensko členom nadnárodného menového celku, má u veriteľov väčšiu dôveru ako samostatná malá krajina. V októbri minulom roku si tak dokázala krajina požičať prostredníctvom päť ročných štátnych dlhopisov za doteraz najvýhodnejší úrok – 1,49 percenta. Znižuje to náklady na dlh krajiny, ktoré znášajú všetci občania.

Nevýhody

Pozitíva však majú i svoju druhú stranu mince. Daňou za stabilitu je strata menovej suverenity. Slovensko stratilo možnosť reagovať kurzom meny na ekonomickú situáciu. Tak ako Česká národná banka by i Národná banka Slovenska pravdepodobne dnes tlačila na nízky kurz slovenskej koruny, aby povzbudila domácich exportérov.

Nízky kurz by znevýhodňoval spotrebiteľov a uľahčoval postavenie slovenských firiem na zahraničných trhoch. Analytik X-Trade Brooker  Jaroslav Brychta pre Hospodárske noviny odhadol, že v prípade samostatnej slovenskej koruny by dnes bola lokálna mena o 30 percent slabšia ako v čase zavedenia eura. Tento nástroj podpory ekonomiky zavedením eura Slovensko stratilo. No J. Brychta namieta, že i keď okolité krajiny meny devalvovali, rýchlejší hospodársky rast ako Slovensko nedosiahli.

Ďalšou obeťou pre euro je povinnosť zachraňovať krajiny v problémoch. Slovensko je súčasťou dočasného a trvalého eurovalu.  Prispieva teda na pomoc krajín, ktoré nie sú schopné sami si požičať na finančných trhoch. Eurovaly poskytli už pomoc Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku a Cypru. „Netreba zatvárať oči ani pred odvrátenou stranou členstva Slovenska v eurozóne. Hlavnou nevýhodou je to, že sa SR musí podieľať na medzinárodných záchranných mechanizmoch, čím štátu vznikajú dodatočné náklady,“ hovorí bývalý splnomocnenec pre zavedenie eura Igor Barát. „Ide však o krátkodobý a dočasný jav. Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska prínosy eura jednoznačne prevažujú nad nevýhodami alebo nákladmi,“ dodáva. 

„Euro je primárne politický projekt či dokonca experiment s nejasným výsledkom, nástroj na unifikáciu Európy a upevnenie moci, kde bola jeho ekonomická výhodnosť až na druhej koľaji,“ uzatvára častou výčitkou eurokritikov analytik J&T Banky Stanislav Pánis negatíva spoločnej meny.

Slováci sú so zavedením eura spokojní

Viac ako polovica Slovákov vníma zavedenie eura ako prospešné pre slovenskú ekonomiku. Ešte vyšší podiel, takmer 70 % Slovákov, sa pozerá na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometer.

„Zavedenie eura našej ekonomike jednoznačne prospelo. Prijatím eura Slovensko ako vôbec prvý štát z bývalého východného bloku zavŕšilo všetky kľúčové integračné procesy do západných inštitúcií, a to len pár rokov potom, čo nás označovali za čiernu dieru, posielali rôzne demarše a vynechávali nás z prvých integračných vĺn,“ pripomenul I. Barát.

Dodáva, že euro stlmilo dopad krízy na krajinu. „Som presvedčený, že hlavne v čase krízy v roku 2009 nám euro poskytlo štít, za ktorý by sme mali byť vďační, lebo následky mohli byť oveľa horšie,“ súhlasí s bývalým splnomocnencom i minister financií Peter Kažimír, ktorý bol v čase zavádzania eura štátnym tajomníkom ministerstva. Ak by SR v roku 2009 neprijalo, nepodarilo by sa mu to pre krízu a zlé výsledky v nasledujúcich rokoch.

„Stabilita spoločnej európskej meny, aj keď za cenu zvýšených nákladov, prispela k prekonávaniu krízových javov. Úspory z kurzových rozdielov, z poplatkov za výmenu meny či z hedžovania meny, ako aj nižšie transakčné náklady sú výhody, ktoré už dnes považujeme za samozrejmosť,“ zdôraznil P. Kažimír.

Niektorí obyvatelia ešte stále pri bežných nákupoch prerátavajú eurové cenovky na slovenské koruny. Robí tak 40 % Slovákov. „V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave „eurokalkulačku“, je u nás spomedzi krajín eurozóny najvyšší,“ konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

V období zavádzania eura mali Slováci strach najmä z prudkého zdražovania. K tomu ale nedošlo, pretože rok 2009 bol krízovým rokom, keď inflácia celkovo klesala. Slovenskí obchodníci si to ale vynahradili v ďalších rokoch, keď rástli ceny najmä pri nižších položkách a službách, ktoré ale celkové číslo inflácie zohľadňuje len čiastkovo, takže štatistika toto zdraženie nezachytila.

Genéza

Slovensko prijalo Euro 1. januára 2009 ako 16. krajina. Po ňom to boli ešte dva štáty. Estónsko v roku 2011 a Lotyšsko tento rok. Euro vzniklo na začiatku roka 1999 ako zatiaľ len zúčtovacia mena v 11 štátov: Belgicku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Portugalsku, Taliansku a Fínsku. Virtuálnu menu nahradili reálne bankovky a mince v roku 2002. Grécko vstúpilo do eurozóny v roku 2001, Slovinsko v roku 2007 a o rok na to Cyprus a Malta.

Kľúčové udalosti v procese preberania Eura

6. júla 2005 Národný plán zavedenia eura v SR. Materiál definoval konkrétne úlohy pre legislatívu, bankový sektor, verejnú správu, samosprávu, komerčnú sféru a informovanosť

28. novembra 2005 – Slovensko vstúpilo do kurzového mechanizmu ERM II, tzv. čakárne na euro, v ktorom krajina musela zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny. Kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 38,4550 koruny za euro.

14. decembra 2005 – Splnomocnencom vlády pre zavedenie eura v SR sa stal Ivan Štefanec. Jeho úlohou bolo koordinovať a stimulovať práce na zavedení novej meny,

19. decembra 2006 – Po parlamentných voľbách nová vláda schválila na post splnomocnenca pre euro dovtedajšieho hovorcu Národnej banky Slovenska (NBS) Igora Baráta. Barát sa už predtým v centrálnej banke podieľal na príprave Národného plánu zavedenia eura.

17. marca 2007 – Došlo úprave stredového kurzu, tzv. centrálnej parity slovenskej koruny na žiadosť Slovenska. Stanovil sa nový kurz na úrovni 35,4424 koruny za euro, čo znamenalo posilnenie o 8,5 %.

12. decembra 2007 – Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o zavedení eura na Slovensku, tzv. generálny zákon.

4. januára 2008 – Na Slovensko sa začali zvážať eurobankovky, ktoré si NBS zapožičala z rakúskej Oesterreichische Nationalbank. Slovenské euromince sa razili v Mincovni Kremnica.

23. januára 2008 – Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR podpísala Vláda SR, predstavitelia zamestnávateľov, zamestnancov a samospráv.

30. januára 2008 – Európska komisia (EK) konštatovala v hodnotení slovenského konvergenčného plánu, že Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu.

7. marca 2008 – Prvá vlna reklamnej kampane zameranej na informovanie o súvislostiach a termínoch prechodu na spoločnú menu.

7. mája 2008 – EK odobrila vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Na základe hodnotenia plnenia kritérií odporučila členským krajinám EÚ, aby odsúhlasili zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.

28. mája 2008 – Druhá úprava stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na úrovni 30,1260 koruny za euro, čo znamenalo jej posilnenie o 17,64 %.

17. júna 2008 – Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009.

8. júla 2008 – Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,1260 SKK/EUR. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ v Bruseli. Slovensko tak splnilo posledný formálny krok na svojej ceste k zavedeniu eura 1. januára 2009. Po 30 dňoch po stanovení kurzu sa začalo povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb, ktoré trvalo až do polovice roka 2010.

19. augusta 2008 – Mincovňa Kremnica začala sériovú razbu slovenských euromincí.

1. decembra 2008 – Štyridsaťpäť kusov euromincí so slovenskými motívmi na rubovej strane obsahoval štartovací balíček, ktorý si mohli zakúpiť záujemcovia na všetkých poštách, v NBS aj komerčných bankách. Ich celková hodnota bola 16,60 eura alebo 500 Sk. Až do polnoci 31. decembra 2008 sa však tieto mince nesmeli používať na Slovensku ani v zahraničí.

2. decembra 2008 – Uskutočnil sa posledný prevoz eurobankoviek na Slovensko z Rakúskej centrálnej banky. Celkovo sa priviezlo na Slovensko 188 miliónov kusov eurobankoviek v celkovej hodnote viac ako 7 miliárd eur.

1. januára 2009 Vstup Slovenska do eurozóny.

17. januára 2009 – Skončilo sa obdobie duálneho obehu. Na Slovensku platí už len euro. Koruny sa vymieňali v komerčných bankách a v NBS.

30. júna 2010 – Na území SR sa skončilo duálne zobrazovanie cien v korunách aj eurách.

Zdroj časti nformácií: TASR, HN

Ako vnímate po piatich rokoch euro na Slovensku?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *