Stvrtok 24. septembra. Meniny má Ľuboš, Ľubor

Je euro špinavou hračkou v rukách riňavých imperialistov? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Vo štvrtok podvečer som sa vybral na každoročnú obligátnu prechádzku po niektorých putikách a v jednej z nich som naďabil na to, čo som hľadal. Finančné trhy zasiahol útlm čínskeho priemyslu a následný pokles ropy nie je dobrou správou pre ruský rubeľ. Číňania ale plánujú chytiť druhý dych, lenže medveď. Ľadový!

Zlé správy z čínskeho spracovateľského priemyslu (ukazovateľ PMI podľa spoločnosti Caixin klesol kvôli slabému domácemu dopytu i slabšiemu exportu na 47,1 boda oproti očakávanej úrovni 48,2 a ide o najnižšiu hodnotu za posledných viac ako 6 rokov!) vyvolali na trhoch melanchóliu a beznádej. Vzrastajúce obavy, že globálny rast stráca tempo a Čína je len jedným z príkladov, spôsobili na akciových trhoch poriadne harakiri. Index S&P 500 v piatok prelomil psychologickú hranicu 2000 bodov a týždeň uzavrel na úrovni 1.970,89 boda.

V reakcii na zverejnené slabé čínske údaje akciový index Shanghai Composite zaznamenal okamžitý pád o 3 percentá (na 3.562 bodov) a týždeň uzavrel na hladine 3.507,74 boda.

Čierne zlato vz. strach zo spomalenia

Dáta z Číny oslabili aj ropný trh – koncom týždňa sa ceny čierneho zlata pobybovali slabo nad svojimi 6 a pol-ročnými minimami. Brent i WTI strácali po celý uplynulý týždeň. S severomoská Brent prišla počas týždňa o 6 percent a v piatok sa dokonca dostala až na hladinu 46,02 USD, zatiaľ čo americká ľahká WTI stratila za týždeň 4 percentá a v piatok sa síce len na veľmi krátko dostala až pod úroveň 40,00 USD (prvýkrát od roku 2009).

Ceny ropy tlačí nadol značný previs ponuky nad dopytom a rekordne vysoké úrovne zásob. Zdá sa mi však, že viac ako vysoké dodávky čierneho zlata (vrátane rekordnej ťažby v krajinách OPEC, ktoré nechcú prísť o svoj podiel na svetových trhoch) a rast zásob v Spojených štátoch na klesajúce ceny vplýva strach zo spomalenia čínskeho rastu, z poklesu aktivity v tamojšom spracovateľskom priemysle.

Obavy z čínskeho spomalenia a následného poklesu spotreby ropy u najväčšieho odberateľa vyvolali na minulotýždňových trhoch nieže strach, ale priam paniku a hystériu. BIGEXPERT konštatoval, že výrobné schopnosti čínskej ekonomiky ptavdepodobne už dosiahli svoje limity a konkurenčná výhoda v oblasti pracovných nákladov už nie je taká výrazná ako v minulosti.

O pád na finančných trhoch sa spolu s padajúcou ropou a údajmi z krajiny čínskeho draka pričinili špekulácie, resp. ďalšia neistota ohľadom očakávaného zvyšovania úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky (Fed). Zverejnenie zápisov tzv. Minutes neprinieslo pre obchodníkov ani len náznak možného termínu zvyšovania úrokov. Na počudovanie, horúce udalosti okolo Grécka a jeho záchrany (tretí balík, potrebná rekapitalizácia nelikvidných bánk, rezignácia premiéra Alexisa Tisprasa, rokovania o novej vláde, resp. predčasné voľby) nemali na svetové finančné trhy žiaden väčší vplyv.

Pád ropy v kombináciami s ekonomickými sankciami však naďalej prudko gniavi Rusko, na Putinovej neraz nasilu tvrdo vynucovanej popularite sa to zatiaľ neodráža, iba premiér Dmitrij Medvedev cez víkend uviedol, že ruská vláda a centrálna banka pripravujú opatrenia na podporu slabnúceho rubľa (RUB), a to v podobe zvýšeného predaja devíz na ruskom trhu. Medvedev spresnil, že vláda pomôže rubľu dodatočným prísunom zahraničných mien a že “už v najbližších dňoch začnú najväčší ruskí vývozcovia predaje devíz, čo ovplyvní kurz rubľa.”

Rubeľ tento týždeň stratil cca 5 percent a v piatok sa dostal na úroveň 69 rubľov za USD, čo je najnižšia úroveň ruskej meny od začiatku februára. Ruskú menu zrážajú na kolená nielen padajúce ceny ropy na svetových trhoch, ale aj prudký pokles ruskej ekonomiky, ktorá v 1. štvrťroku prehĺbila medziročný prepad na 4,6 percenta a bojuje s prvou hospodárskou recesiou od roku 2009. Ak k tomu prirátame silu sankcií ako odvetu za vojenské obsadenie suverénnych území Ukrajiny, má sa obyčajný ruský mužík na čo tešiť. Z moderných zbraní, ktorými sa Rusko hrdí, sa totiž nenaje.

Západné potraviny ako výplod zlého, zahnívajúceho kapitalizmu sa v Rusku naďalej hromadne ničia a tamojšie poľnohospodárstvo nie je schopné uživiť vlastné obyvateľstvo.

Do klubu najväčších až po 1. októbri!

Tak trochu som minulý týždeň nadobudol dojem, že ani výrazné oslabenie čínskej ekonomiky, ktoré tak náhle postrašilo svet a na trhoch vzbudilo paniku, nie je pre Číňanov prekážkou, ktorá by spomalila ich snaženie o to, aby sa čínsky jüan (CNY) dostal do klubu svetových mien. V jednom zo svojich predchádzajúcich komentárov som pod titulkom Bude mať Slováčisko zašité vo vankúši čínske jüany? písal o tom, že najvyšší čínski predstavitelia požiadali Medzinárodný menový fond (IMF), aby ich menu už od 1. januára 2016 zahrnul do koša svetových rezervných mien, v ktorom aktuálne sú USD, euro, britská libra a japonský jen.

Podľa nich by to odzrkadľovalo reálnu ekonomickú silu Číny ako druhej najväčšej ekonomiky sveta hneď po Spojených štátoch.

Dnes už ale vieme, že IMF na základe odporúčania tímu svojich odborníkov a poradcov rozhodol o tom, že jüan sa svetovou rezervnou menou môže stať najskôr až po 1.októbri budúceho roka.

Prekričí druhý dych samotár Ursus maritimus?

K Číne, ktorá bola po celý uplynulý týždeň hádam najsledovanejšou krajinou v odborných ekonomických a finančných časopisoch a portáloch po celom svete, ešte dve poznámky.

Tá prvá sa týka toho, že jeden z najvyšších predstaviteľov IMF Carlo Cottarelli zdôraznil, že terajšie oslabovanie čínskej ekonomiky a prepad čínskych akciových trhov nie je príznakom a ani predzvesťou žiadnej krízy a podľa jeho slov ide len o prejav nevyhnutnej adaptácie druhej najväčšej ekonomiky sveta. “Nie, netreba hovoriť o žiadnej kríze v Číne, akurát, že menová politika v krajine bola v minulých rokoch veľmi uvoľnená a teraz potrebuje adaptáciu,” zdôraznil Cottareli.

Jedným dychom ale pripustil, že to, čo kvôli Číne v posledných dňoch zažívajú svetové finančné trhy, je naozaj šok!

Druhá poznámka sa týka zámeru čínskej dopravnej spoločnosti Cosco, ktorá spolu s vládnymi orgánmi pripravuje rozsiahlu koncepciu hromadného využívania tzv. severnej (arktickej) námornej cesty, ktorá skracuje prepravnú vzdialenosť medzi Čínou a európskymi krajinami cca o 10 dní. ”Tento projekt ešte viac priblíži európske trhy k čínskym výrobcom a pomôže ešte viac rozvinúť obchodné vzťahy medzi Čínou a krajinami Európskej únie,” nechali sa počuť predstavitelia Cosca a oznámili, že ich lode už aj úspešne vykonali dve pokusné plavby. Ale chyba lávky! Zľakli sa, boja sa. Alebo aspoň majú trochu strach, čo už aj verejne viackrát pripustili.

Prečo? Lebo medveď… Tak sa zvykne hovorievať, ale v tomto prípade nejde o žiadneho láskavého maca. Ale o obávaného Medveďa bieleho, latinským názvom Ursus maritimus, ľudovo nazývaného aj ľadový či polárny medveď, ktorý žije zväčša samotárskym spôsobom života najmä v najsevernejších oblastiach Kanady, v Grónsku a v severných častiach Ázie a biologické vedy ho označujú za najväčšiu suchozemskú šelmu na svete.

Samozrejme, to len obrazne. Čínski námorníci majú totiž strach z iného medveďa – tzv. severná námorná cesta vedie pozdĺž ruských hraníc a Rusko je v Severnom ľadovom oceáne viac ako doma. Má tam nekontrolované množstvo vojenských základní a vzťahy medzi Čínou a Ruskom nie sú v hospodárskom, politickom a napokon ani vo vojenskom smere práve najlepšie…

Moja divá záľuba: Smradľavé euro alebo Treba písať pozývací list?

Mám takú šialenú záľubu – každoročne vždy v podvečer 20. augusta prechádzam viaceré pohostinské zariadenia a vždy mám šťastie, po niekoľkých pokusoch niekde naďabím na skupinku bývalých komunistov a chvíľu načúvam o čom sa rozprávajú.

Potom sa nebadane pridám a zakaždým sa to skončí veselo…

Tak tomu bolo aj minulý štvrtok, keď som s kamarátom obchádzal košické krčmy. V prvej nič, ani v druhej, ani v tretej… Až vo štvrtej sme natrafili na skupinku starých zadubencov, ktorí pri víne hlasno spomínali na staré zlaté časy, najmä na noc z 20. na 21. augusta 1968, kedy napadli slobodné Československo vojská Sovietskeho zväzu a ďalších spriatelených krajín, aby tankami, húfnicami a guľometmi u nás zadrhli posledný kúsok slobody a demokracie. (Tejto téme som sa na portáli Investujeme.sk venoval už viackrát. Napríklad aj v komentári napísanom pred rokom, kde uvádzam aj odkazy na ďalšie moje články a komentáre o ekonomických dopadoch krvavej augustovej noci, ktorá pretrhla Pražskú jar, teda symbolicky najdlhšiu jar v našich dejinách.) 

Skupinka pri stole to ešte aj po 47 rokoch interpretovala v duchu vtedajších straníckych dokumentov tak, že vojská spriatelených krajín prišli – citujem “pretrhnúť ten špinavý nános pravicového myslenia, ktorý sa snažili na náš pracujúci ľud navliecť nepriatelia socializmu financovaní americkým imperializmom.”

Doslova takto hovoril jeden z tej skupinky, no vtedy som bol ešte ticho. Potom spomínali na zosnulého Vasiľa Biľaka, aký to bol veľký človek, keď sa nebál pravicových kontrarevoluciárov a spolu s kolektívom oddaných súdruhov napísal pozývací list, ktorým do Československa pozvali vojská spriatelených krajín.

“Aj dnes by sa mali nájsť mladí odvážni, lebo my sme už starí, a mali by aj za nás starých napísať list súdruhovi Putinovi, nech sem príde a dá to u nás do poriadku, nech nám tu nastolí mier a slobodu a zbaví nás kapitalistického jarma Európskej únie a toho smradľavého špinavého eura, ktoré je len hračkou v rukách riňavých imperialistov,” zhruba toto bol obsah ďalšej časti ich rozhovoru.

Vtedy som už nevydržal a povedal som im, že len vďaka „riňavému“ euru a Európskej únii je Slovensko dnes tam kde je, teda že patrí medzi vyspelé krajiny a že je mi čudné, že práve Rusko, ktoré vojensky obsadzuje iné krajiny, by k nám malo prísť brániť slobodu a že po ekonomickej stránke smeruje Rusko na dno.

“Chlapi, vy sa nezamýšľate nad tým, že Rusko, ktoré má dvakrát toľko poľnohospodárskej pôdy ako Spojené štáty a štyrikrát nižšiu hustotu obyvateľstva (v Rusku cca 8, v USA 33 obyvateľov na kilometer štvorcový), sa nedokáže samo uživiť a je odkázané na dovoz potravín, kým Spojené štáty potraviny ešte vyvážajú?!” – snažil som sa argumentovať.

Jeden z nich, mohol byť tak o rok – dva starší odo mňa, to ani poriadne nedopočúval a hneď do mňa skočil: “Ten prejav ti kde napísali – v americkej ciajej?! Ty zasran, keď ja ti jednu zavalaším, tak sa zoserieš. Aké ty máš právo takto rozprávať?! Vieš koľko sovietskych vojakov padlo pri oslobodzovaní Československa v roku 1945?”

Ja som sa nedal, bol by som bojoval ďalej, ale kamarát sa bál, že by to mohlo zhustnúť a tak ma stiahol hneď do vedľajšej putiky.

Ale tam nesedeli žiadni zadubení komunisti. Škoda…

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial