Pondelok 23. júla. Meniny má Oľga

Je ľudstvo nastavené na lacnú pracovnú silu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Bude sa výška minimálnej mzdy dohadovať v pohostinstvách? Euro hneď po tlačovke s vypnutým mikrofónom oslabilo a v piatok namiesto pokojného víkendu prišla nečakaná perlička. Tak to aspoň pomenovali analytici.

Počas týždňa to vyzeralo tak, že treba len útrpne prežiť a potom ešte dobre prežuť Draghiho tlačovku (POZOR! nevypadol vám zvuk, to len prezident ECB mal na začiatku nefunkčný mikrofón a jeho kolegovia z banky sa na tom očividne dobre pobavili) a finančné trhy sa môžu po tlačovke tešiť na vcelku pokojný a preddušičkový víkend. Ale nakoniec to vypálilo inak:

Čínska centrálna banka (PBoC) v piatok znížila úrokové sadzby už šiestykrát od minuloročného novembra a piatykrát v tomto roku v zúfalej snahe podporiť tamojšiu ekonomiku, ktorá sa potýka so slabým dopytom a neuveriteľným nadbytkom výrobných kapacít. Kľúčovú jednoročnú sadzbu znížila o 25 bázických bodov na 4,35 percenta a rovnako o 25 bodov znížila jednoročnú depozitnú sadzbu na jeden a pol percenta. Zároveň už po štvrtý raz v tomto roku zmiernila povinný podiel minimálnych rezerv pre komerčné banky, a to o pol percentuálneho bodu na úroveň 17,5 percenta.

PBoC teraz uskutočňuje najrazantnejší, alebo ak chcete – najagresívnejší cyklus uvoľňovania menovej politiky od globálnej finančnej krízy vypuknuvšej v roku 2008. Po tom, čo centrálni bankári v Pekingu oznámili v piatok zníženie úrokových sadzieb a zníženie kapitálových požiadaviek, trhy zareagovali pozitívne a najväčší dopad bolo cítiť v Európe: index DAX vzrástol o 2,88 percenta, Eurostoxx posilnil o 2,17 percenta. Kráľovský menový pár EURUSD oslabil a dostal sa až na hladinu 1,1. V rámci indexu DAX najviac posilnili akcie spoločností Merck (+6,5 percenta), Heidelberg Cement (+5,0) a Bayer (+4,3). Posilnil aj Volkswagen (+ 3,8). Big grin

Hľadal som vhodné slovo, ktorým by sa vystihol aktuálnu piatkovú situáciu, ale nakoniec mi pomohli analytici nadnárodnej investičnej spoločnosti X-Trade Brokers: “Už sme si mysleli, že nás čaká pokojný víkend, dorazila však nečakaná perlička. PBoC už piatykrát v tomto roku uvoľnila menovú politiku a prekvapila finančné trhy.”

Súhlasím s tým, že to bola nečakaná perlička. Ale z objektívneho hľadiska radšej nehovorímo perličke, ale o takej väčšej, poriadne väčšej perle. Vývoj čínskej ekonomiky, ktorá bojuje so spomaľovaním, je totiž v súčasnosti považovaný za hlavné riziko svetového rastu. A tak nie div, že krajinou čínskeho draka sa aktuálne zaoberajú vo svojich analýzach, reportoch a vyhláseniach všetky veľké centrálne banky (americký Fed, japonská BoJ či Draghiho ECB) a jej spomalenie patrí medzi hlavné dôvody pokračovania ich uvoľnených menových politík. Čo všetko je za tým, je na dlhšie rozprávanie a pre tých, ktorí pravidelne nesledujú portály Investujeme.cz a Investujeme.sk, sa to pokúsim v skratke (a azda aj nie celkom presne) objasniť zhruba takouto vetou:

Čína suverénne a dlhodobo patrí  k najväčším spotrebiteľom čierneho zlata, priemyselných kovov, napríklad hliníka a mnohých ďalších komodít a čo i len náznaky jej spomalenia vyvolávajú vo svete hrôzu a paniku… Zmateny

Rozvediem to a bližšie vysvetlím: Podľa minulotýždňových štatistík čínska ekonomika v 3. kvartáli medziročne vzrástla o 6,9 percenta, čo je viac než očakávali analytici (ich odhady boli v rozmedzí 6,6 až 6,8 percenta). Avšak tých 6,9 percenta je najnižší čínsky kvartálny rast od začiatku roka 2009 a jeden z najnižších od začiatku 90-tych rokov!

Len pre porovnanie: vlani čínska ekonomika rástla o 7,3 percenta, v druhom tohtoročnom kvartáli vzrástla o sedem a v treťom o spomínaných 6,9 percenta, ale ruku na srdce! Keby v niektorých európskych krajinách zaznamenali medziročný rast na takej úrovni ako v Číne, bol by to dôvod na nekonečné oslavy a ovácie. Príslušný premiér by celé mesiace hýril nadutými rečami a ľudia by ho volili aj v ďalších a ďalších voľbách. Čína je však najväčšou, presnejšie: druhou najväčšou ekonomikou sveta (podľa toho, aké kritériá si pre porovnanie zvolíme, čínski súdruhovia však trvajú na tom, že sú najväčší) a zároveň je krajina draka aj rozhodujúcim spotrebiteľom komodít. A keď sa tempo rastu tejto ekonomiky spomaľuje, mnohým na svete pribúdajú na čele vrásky s tým, že globálna ekonomika už nebude tak dobre fungovať…

Inak povedané, už sa nemusíme mať tak dobre ako doposiaľ… Nastvany

Producenti surovín po svete budú nútení ďalej znižovať svoje kapacity a budú prepúšťať, stúpne nezamestnanosť a natíska sa otázka: Je to začiatok alebo aspoň signál blížiacej sa novej svetovej krízy? Isté náznaky tu sú – prednedávnom na niektoré z nich upozornil aj publicista Petr Zámečník pod titulkom Akciové fondy: Začíná nová krize? zdôrazniac, že čínska neistota sa rozlieva do celého sveta a napríklad člen bankovej rady ČNB Pavel Řežábek minulý týždeň konštatoval, že cyklické správanie sa ekonomík je prirodzené a krízy prichádzajú vo vlnách. Problémom je podľa neho prostredie dlhodobo nízkych úrokových sadzieb, ale aj malá kooperatívnosť hospodárskych politík, pretrvávanie globálnych nerovnováh – naprieč svetovými regiónmi jestvujú prebytky a schodky bežného účtu platobnej bilancie. A problémom sú i geopolitické riziká.

Tlačenie peňazí ale nepomáha, len odsúva problémy do budúcna

Malta a drak: Keď centrálna banka hlasno rinčí…

Celý týždeň od samého začiatku sa niesol v očakávaní – trhy i analytici netrpezlivo čakali na štvrtkové zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB) na Malte, ako sa vyjadrí k inflácii/deflácii a či jej prezident Mario Draghi naznačí, že je pripravený začať ďalšiu vlnu monetárneho stimulu na podporu ekonomiky, keďže inflácia v eurozóne sa v septembri opäť dostala do záporného pásma (týka sa to 11 krajín, vrátane Slovenska – nízke ceny v obchodoch však nie sú zásluhou dobrotivej Ficovej vlády, ale padajúcich cien ropy vo svete). Smutny

Ale napriek tomu všetkému som miestami mal pocit, že eurosprávy z Malty boli vo svete financií mediálne prekričané správami z Pekingu o znížení úrokových sadzieb v krajine čínskeho draka.

ECB na svojom zasadnutí v súlade s očakávaniami ponechala základnú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 0,05 percenta a rovnako bezo zmeny zostali depozitná sadzba (mínus 0,20 percenta) i jednodňová refinančná sadzba (0,30 percenta). Prezident Draghi však na tlačovke naznačil, že banka by mohla predĺžiť a prípadne aj rozšíriť program nákupu dlhopisov a pokračovať v ňom aj po septembri 2016, čo pôvodne mal byť konečný termín.

Euro po tlačovke oslabilo (o 1,26 percenta) a dostalo sa na úroveň 1,1193 USD. Draghiho slová, že ak bude potrebné, ECB bude i naďalej pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní, spôsobili na trhoch veľkú eufóriu a európske akcie si to namierili nahor, keďže kvantitatívne uvoľňovanie im nahráva do karát.

Skutočnosť, že Draghi zdôraznil proti-inflačné riziká a ich kumuláciu, pričom naznačil, že v decembri bude na stole ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, na čo trhy zareagovali učebnicovo, hlavný ekonóm Poštovní spořitelny Jan Bureš okomentoval vtipne: ECB zatiaľ nič nemení, ale hlasno rinčí zbraňamiBig grin 

Pokles nemeckých dlhopisov vz. utečenci

Skupina expertov Organizácie Spojených národov (UN) zaoberajúcich sa právami utečencov vo svete vydala počas týždňa viaceré vyhlásenia, podľa ktorých používaním sily proti člnom na mori a inými podobnými mocenskými prostriedkami nie je možné zastaviť migračnú krízu v Európe ani odradiť prevádzačov. Preto vyzvala európske štáty, aby namiesto vojenského a policajného násilia otvorili svoje hranice. Ostrej kritike podrobili najmä kontroly člnov na otvorenom mori a zasahovanie proti nim tvrdou silou, ak je podozrenie, že slúžia na pašovanie migrantov. Takéto “kontroly” podľa expertov UN neraz končia smrťou (utopením) nevinných, často aj maličkých detí!

Európania by podľa expertov mali pre terajších utečencov a migrantov urobiť to isté, čo urobili v 50 a 60-tych rokoch minulého storočia, kedy do vyspelých európskych krajín prišli milióny Afričanov a Turkov, pričom „nikto nezomrel“ a „nebolo žiadne prevádzačstvo“ a nepožívali sa pri tom strelné zbrane, ktorými ozbrojení muži mieria na hlavu matky kŕmiacej svoje malé dieťa, ako sa to aktuálne zavše stáva najmä v Česku.

Experti uvádzajú aj iný pozitívny príklad, ako takmer pred 40 rokmi Spojené štáty a ďalšie krajiny zaviedli pre utečencov z Indočíny (napríklad z Vietnamu) rozsiahle a dlhodobé programy presídľovania. Ľudstvo je totiž  nastavené na migráciu a jediná možnosť, ako sa zbaviť prevádzačov je umožniť utečencom pohyb. V rámci plnenia úloh “kontrolovať hranice” európske štáty stratili kontrolu nad svojimi hranicami, pretože všetko je v rukách dobre organizovaných prevádzačských gangov, do ktorých sú zapletení aj mnohí úplatní európski policajti, vojaci a colníci. Cool

Európa bude podľa OSN čeliť masovej migrácii nie rok-dva, ale možno aj celé desaťročia. Preto by mala otvoriť hranice a prijať politických utečencov, ale aj ekonomických migrantov, keďže sú potrební ako lacné pracovné sily. Ľudstvo je nastavené na migráciu a lacnú pracovnú silu, zdôrazňujú experti OSN.

Česká ombudsmanka Anna Šabatová, ale aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn viackrát ostro kritizovali Českú republiku za bezohľadný prístup k utečencom a najmä k ich maličkým deťom. Český minister vnútra Milan Chovanec: ”Podmienky pre utečencov postupne zlepšujeme…” Mrkajici

Situácia s utečencami je napriek Chovancovým slovám veľmi zlá. A nielen v Česku, ale vo väčšine Európy. Predseda Európskej komisie (EC) Jean Claude Juncker zvolal na nedeľu 25. októbra mimoriadny summit k tejto horúcej téme. Hneď po jeho ohlásení výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov klesli v reakcii na vyzdvihovaný možný negatívny dopad utečeneckej krízy na Európu.

Priateľom prognostikom: Pozor, mám, len jeden krk!

Začiatkom týždňa prišli správy, že ruská ekonomika sa ďalej prepadá a v 3. kvartáli zaznamenala pokles o 4,3 percenta. Dôvodov tohto prepadu je viacero. Tými, o ktorých sa najviac píše vo svetových médiách, sú nízka cena ropy a dopad protiruských sankcií zo strany EÚ a Spojených štátov za napadnutie susednej Ukrajiny Ale treba k tomu podľa mňa prirátať aj ďalšie faktory – nekvalifikovanú pracovnú silu, nadmerné užívanie vodky a nepochopiteľnú absenciu investícií do moderných technológií, pravda, s jedinou výnimkou.

A tou sú zbrane a zbraňové systémy!

Podľa Svetovej banky (WB) by celkový pokles Ruska za tento rok mal dosiahnuť 3,8 percenta HDP , no v budúcom roku by sa ruská ekonomika mala pozviechať a dostať na úroveň roka 2014, kedy zaznamenala rast 0,6 percenta. Takisto by to vraj malo byť aj v roku 2017. Verím, že WB zamestnáva dobrých analytikov a prognostikov, ale ja na rozdiel od nich nie som až taký optimista. Ak by sa aj ruskej vláde podarilo zastaviť terajší prudký pád, v tom lepšom prípade môže tamojšia ekonomika skončiť na nule. Mám len jeden krk a dám si ho odrezať, ak by dosiahla 0,6 percentný rast! Okrem neskrývanej naivity dobromyseľnej Svetovej banky tomu totiž nič nenasvedčuje, ba práve naopak.Big grin

Minulý týždeň ma zaujalo vyhlásenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, podľa ktorého Rusko už buduje mnohopočetné vojenské základne v Arktíde a má v pláne vybudovať i ďalšie. „Nijako sa tým netajíme,” povedal pre ruské i svetové médiá a spresnil, že k jestvujúcim základniam na Novosibírskych ostrovoch a na ostrove Koteľnyj čoskoro pribudnú obrovské základne na Wrangelovom ostrove a na Šmidtovom myse, ale aj na Kurilských ostrovoch atď. “Na Novosibírskych ostrovoch máme takú veľkú základňu, akú sme nemali ani za čias Sovietskeho zväzu,“ uviedla slová ministra ruská tlačová agentúra Interfax.

Zaujala ma aj správa, podľa ktorej popularita ruského prezidenta Vladimira Putina neustále stúpa. Kým pred dvoma – troma rokmi bola na úrovni cca 50 – 60 percent, po napadnutí Ukrajiny a obsadení Krymu sa náhle zvýšila na 80 percent a po spustení ruských leteckých útokov v Sýrii sa údajne vyšplhala až takmer na 90 percent. Vrátim sa ale k Svetovej banke. Sťahovanie vojakov do novobudovaných základní v Arktíde a rastúca popularita Putina sú príliš slabými impulzmi pre rast hospodárstva. A tak ešte raz: Mám len jeden krk! Vyplazly jazyk

Kto určuje cenu práce? Opití chlapi v krčme?

Na tému utečencov a lacnej pracovnej sily možno pozerať aj inak než len z pohľadu EÚ summitu k utečeneckej kríze. V piatok podvečer som s kamarátom zašiel na obligátne dve deci vína. V pohostinstve bolo rušno a tak som sa započúval. Pri jednom stole sedela skupinka chlapov, ktorí sa rozprávali o utečencoch. Jeden z nich vraví: “Maďarský premiér Viktor Orbán, ten sa mi páči. To on zaviedol bariéry a strážené hranice! Často sledujem správy, ja po maďarsky nerozumiem, ale vždy mi ich žena prekladá. Aj minule hovoril, že do Európy nepríde milión utečencov, ale desiatky miliónov, možno aj sto miliónov a treba s tým rátať! Orbán, to je jediný správny chlap zo všetkých európskych politikov, ostatní sú len tajtrlíci – od Fica po Junckera.”

Ďalej som tú diskusiu nesledoval, jednak ma nezaujímala a jednak mám na utečeneckú krízu vlastný, trochu odlišný názor a už som ho v Týždňoch vo financiách prezentoval. Skôr ma zaujala hlasná diskusia už trochu podnapitých mužov pri stole na opačnom konci lokálu. Týkala sa totiž problematiky minimálnej mzdy. Smutny

Tú debatu trochu zostručním. “Ja nemám rád Fica, ani by som ho nikdy nevolil, ale jedno oceňujem, že nedovolí, aby podnikatelia ožobračovali ľudí a núti ich, aby im dali aspoň takú mzdu, že by mohli ako-tak prežiť,” hovoril jeden z mužov a vzápätí doplnil, ako skáče do svojho zamestnávateľa – podnikateľa a nebojí sa žiadať od neho viac peňazí. “Ja sa nemám prečo báť a hanbiť,” zdôraznil. “Táraš debiliny!” prerušil ho spolusediaci: “Tvoja žena robí na úrade práce a tam majú radové úradníčky veľmi nízke platy a furt plačeš, že tvoja Magda je stále v robote a málo zarobí!”

“No a?”

“Len to, že ani ona neskočí do svojho vedúceho a ani do Fica, však je štátna zamestnankyňa, mohla by, aby jej dali väčší plat. Ani ty za ňu nepôjdeš bojovať a skákať do jej nadriadených… Ale do podnikateľa, ktorý ti dáva prácu, si dovolíš!” Big grin

Potom sa diskusia trochu utíšila a tí chlapi sa na počudovanie zhodli v tom, že za také malé platy by mali k nám prísť pracovať utečenci. “Oni by to s radosťou zobrali,” zdôraznil jeden z nich.

Téma lacnej pracovnej sily a minimálnej mzdy je zdá sa, že večnou témou. Minulý týždeň sa jej venoval analytik UniCredit Banky Ľubomír Koršňák konštatujúc, že minimálna mzda je zdrojom nádejí, ale i pohoršenia. Proti nej sú nielen zamestnávatelia, ale aj ekonomickí analytici. Zaujímavá je aj klikacia anketa na našom portáli – aj keď nie je reprezentatívna a zatiaľ na ňu kliklo len veľmi málo ľudí, je do istej miery signifikantná. Viac ako polovica čitateľov si myslí, že inštitút minimálnej mzdy je hlúposť, ktorá zamestnávateľom zbytočne komplikuje život a že cenu práce i tak určuje dopyt a ponuka.

Každá iná možnosť, napríklad, že minimálnu mzdu direktívne nariadi sociálne cítiaca vláda, vydupú si ju odborári alebo sa na nej dohodnú opití chlapi v krčme, je totiž zlým riešením.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *