Pondelok 23. novembra. Meniny má Klement

Je poistný trh napriek krachu Rapid life stále bezpečný?

Nedávne uvalenie nútenej správy na poisťovňu Rapid life a chabé vyhliadky na vyplatenie pohľadávok jej klientov, otvorili otázku dostatočnej stability slovenského poistného sektora. Šéfka poistnej asociácie SLASPO, J. Žáková, uznáva, že zlyhanie Rapid life sa negatívne odrazilo na reputácii odvetvia. No súčasná regulácia systémové zlyhanie podľa nej vylučuje.

Rapid life nesplnil kritériá

Od 1. januára minulého roku platí na slovenskom trhu platí nový systém regulácie poisťovní Solvency II. Ten upravuje činnosť poisťovní a zaisťovní a má zvýšiť bezpečnosť poistného trhu. „Nová regulácia, platná od roku 2016, zaviedla rizikovo orientovaný dohľad s dôrazom na systém riadenia rizík, efektívnu alokáciu kapitálu, tak, aby boli poisťovne schopné dodržať všetky svoje záväzky voči klientom. Požaduje krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vlastnými zdrojmi v priemere 230 percent,“ vysvetľuje Martina Vráblik Solčányiová z Národnej banky Slovenska.

Zároveň dodáva, že tu niekde sa začal aj koniec poisťovne Rapid life: „Poisťovňa prísnejší režim odmietla zaviesť, namiesto toho sa rozhodla využiť možnosť dobrovoľného ukončovania činnosti. No ostatné poisťovne na režim Solvency II prešli a poistný trh by mal byť preto stabilnejší. “Zopakovanie príbehu poisťovne Rapid life nie je možné,“ ubezpečuje M. Solčányiová.

Finančný sprostredkovateľ Peter Cmorej, si však myslí, že niektoré poisťovne ešte doplatia na kroky z minulosti: „Niektoré poisťovne ešte dobehne minulosť, keď predávali produkty s podivnými poistnými podmienkami, ktoré neboli v prospech klienta a dnes ich môžeme klasifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. Dnes je to už vo väčšine poisťovní minulosť a preto by ich to zásadne ohroziť nemalo. Očakávam však, že z trhu ešte odíde minimálne jedna poisťovňa, možno aj dve,“ myslí si.

Garančný fond – pre a proti

V súvislosti s tým, že Rapid life nemá dosť peňazí potrebných na odškodnenie jej klientov, sa vynorila otázka potreby zriadenia garančného fondu, ktorý by na poistnom trhu fungoval podobne ako Fond ochrany vkladov pri bankách. „V poisťovníctve garančný fond neexistuje, avšak o jeho zavedení sa diskutuje, tak na európskej, ako aj na národnej úrovni,“ hovorí M. Solčányiová.

Generálna riaditeľka SLASPO Jozefína Žáková však nesúhlasí: „Domnievam sa, že všetkým tým, ktorí volajú po vytvorení garančného fondu treba položiť otázku, či by dokázali občanom vysvetliť, že by sa mali fakticky poskladať na garančný fond, z ktorého by sa riešili problémy, ktoré spôsobia nezodpovední manažéri niektorej poisťovne. Som si istá, že verejnosť by takúto podporu morálneho hazardu odmietla.“

Nové pravidlá Solvency II by mali na ochranu pred negatívnymi javmi postačovať. Svedčí o tom aj neschopnosť zaviesť ich do praxe spoločnosťou Rapid life. Regulačné prostredie pre poisťovne sa neustále sprísňuje. Pre porovnanie, do konca roku 2015 boli poisťovne regulované zákonom o poisťovníctve, ktorý mal rozsah cca 60 strán. Od januára 2016 už platí nový zákon o poisťovníctve s rozsahom 300 strán. Navyše európske predpisy týkajúce sa poisťovní majú spolu dovedna cca tisíc strán. Výrazne sa zvýšil aj rozsah informácií, ktoré poisťovne musia predkladať NBS.

„Tvrdenie, že v poistnom sektore chýba garančná schéma je mýtus, ktorý je šírený politikmi, a žiaľ, aj médiami, s jednoduchou predstavou, že to je jediná cesta na zabezpečenie ochrany klientov pred krachom poisťovne. Z pohľadu klientov, akcionárov, aj dohľadu priniesla nová právna úprava vyššiu mieru ochrany pred možným krachom poisťovne. Zaviedla zároveň viac povinností a vyššiu mieru transparentnosti ohľadom riadenia rizík poisťovní,“ vysvetľuje J. Žáková.

Generálny riaditeľ UNIQA poisťovne Martin Žáček dodáva, že odvetvie tak celkom bez garančného fondu nie je ani dnes. „V Európe sa v poisťovníctve uplatňuje systém garančných fondov v oblasti povinného zmluvného poistenia áut. Jeho úlohou je hradiť škody spôsobené nepoistenými vozidlami, tak, aby sa bola obeť dopravnej nehody v každom prípade odškodnená. Vznik ďalších garančných schém nad tento rámec však nemá opodstatnenie,“ myslí si.

Pripravenosť poisťovní

„Naša spoločnosť, rovnako ako všetky ostatné v Európskej únii, podlieha od roku 2016 veľmi prísnej regulácii.  Vyhodnotenie plnenia týchto požiadaviek prebieha v pravidelných intervaloch. Disponibilný kapitál UNIQA poisťovne vypočítanú kapitálovú požiadavku výrazne prevyšuje. Znamená to, že naša spoločnosť je schopná splniť svoje záväzky aj v prípade extrémne negatívneho vývoja, či už ekonomiky ako celku, alebo jej segmentov, či zvládnuť situáciu veľkých poistných udalostí, respektíve následky prírodných katastrof,“ hovorí M. Žáček.

O schopnosti dodržiavať záväzky voči klientom presviedča aj ČSOB Poisťovňa. „V prvom rade je to vysoká hodnota vlastných zdrojov, ktorú poisťovňa drží. V druhom rade je to spolupráca s renomovanými zaisťovňami, čo znamená, že zaisťovne sa podieľajú na prípadných extrémnych škodách. Schopnosť poisťovne uhrádzať svoje záväzky zostane teda nezmenená aj v prípade vzniku extrémnych škôd. V neposlednom rade je to systém riadenia poisťovne, ktorý umožňuje jasnú identifikáciu, ocenenie a monitorovanie rizík. Vo väčšine prípadov naše interné pravidlá a postupy pri riadení rizika a tvorbe poistných rezerv prekračujú obozretnosť definovanú reguláciou,“ konštatuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB.

V pozore by mali byť samotní klienti

Napriek vysokej ochrane A. Jamborová upozorňuje, že pri zverení svojich prostriedkov by mali byť opatrní samotní klienti: „Najlepším spôsobom ochrany pre klientov je dobre si rozmyslieť, s kým uzatvárajú poistnú zmluvu.“

Ďalšou zárukou môže byť príslušnosť poisťovní pôsobiacich na Slovensku do nadnárodných koncernov. “Slovenský poistný sektor je špecifický tým, že iba dve poisťovne sú založené na Slovensku a so slovenským kapitálom. Ostatné sú dcérskymi spoločnosťami veľkých európskych poisťovní, respektíve finančných skupín. V rámci týchto materských spoločností prebieha veľmi prísny interný dohľad nad ich organizačnými jednotkami. Keď k tomu pridáme dohľad vykonávaný na národnej úrovni Národnou bankou Slovenska a na európskej úrovni  Európskym dohľadom nad poisťovníctvom (EIOPA), tak z toho vychádza, že dohľad je naozaj komplexný,“ uzatvára J. Žáková.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial