Pondelok 26. augusta. Meniny má Samuel

Je za nízku infláciu v eurozóne zodpovedná Mohamedova smrť v roku 632? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nemeckí dôchodcovia zúrivo pľujú na taliansku čižmu a volajú po návrate k milovanej marke. Odzneli názory, že centrálna banka musí pracovať nezávisle od politikov, no i tak sa jej nedarí priblížiť k inflačnému cieľu. Za všetkým sú nízke ceny ropy a za nimi aj náboženské rozbroje a otázka, či proroka má nasledovať obyčajný človek s grimasami. 

“To zase musíš písať o záporných úrokových sadzbách a nízkych cenách ropy?” – opýtala sa ma manželka, keď som začal pripravovať tento komentár. “Naozaj si myslíš, že je zle, keď kvôli nízkym cenám ropy a nízkej inflácii sú lacné potraviny v obchodoch? Normálni ľudia, zdôrazňujem: normálni ľudia, teda nie komentátori a analytici, to len vítajú…” 

Zamyslím sa a odpovedám: “Nízke ceny potravín aj mne dobre padnú, ale slabá inflácia brzdí rast ekonomiky.” Cool

Hneď som aj uviedol čerstvý údaj: Rast podnikateľskej aktivity v krajinách eurozóny sa v apríli nečakane spomalil, aj keď firmy v snahe o získanie nových zákaziek naďalej znižovali ceny – Index podnikateľskej aktivity z marcovej úrovne 53,1 bodu klesol v apríli na rovných 53 bodov, hoci trhy čakali terajší rast na úrovni 53,2.

“A nízke ceny ropy zasa zrážajú na kolená producentské krajiny,” vysvetľujem a dodávam, že “to je arabský svet, to je Rusko, ktorého svetlá budúcnosť i celá Putinova sláva padne na nízkych cenách ropy a tie gniavia aj Spojené štáty, kde síce mnohokultúrna ekonomika nie je na exporte ropy bytostne závislá, ale zato už päť týždňov po sebe tam klesá počet aktívnych ropných vrtov – minulý týždeň sa znížil o päť vrtov na celkový počet 343.”

Inak a jednoduchšie povedané, tie nízke ceny nemôžu mať dlhé trvanie. Príde globálna kríza a čím sú teraz nižšie ceny potravín v obchodoch, o to bude strmší pád! Nepatrí sa strašiť svetovou krízou, ale je jasné, že ona príde, lebo musí prísť, len nateraz nik nevie odhadnúť kedy presnePÅ™ekvapený

Útoky nabrali na sile!

Po tom, čo Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) podľa očakávaní trhov a všeobecného konsenzu ponechala vo štvrtok úrokové sadzby na nezmenenej úrovni, čo znamená základnú refinančnu sadzbu na hodnote nula percent a depozitnú sadzbu na mínus 0,40 percenta,  a rovnako nezmenila ani ďalšie stimulačné opatrenia, prezident Mario Draghi na následnej tlačovke obhajoval menovú politiku pred masívnymi útokmi z Nemecka.

Tie najmä v poslednom týždni totiž nadobudli neuveriteľnú intenzitu.

Čo gniavi nemeckého penzistu?

Mnohí Nemci sa hnevajú na Taliansko, že minulý rok, keď vypukla utečenecká kríza, včas nezasiahlo a nezabránilo prílevu migrantov z Afriky a Blízkeho východu do Európy, ale ich priam hnalo “ďalej na sever” a v poslednom čase majú poriadne naostrený zub na rodeného Rimana Maria Draghiho nazdávajúc sa, že ako šéf centrálnej banky robí všetko v neprospech Nemcov. Niektorí populistickí a extrémistickí politici sa tejto “skrivodlivosti” chytili a začali masívne pumpovať do dôchodcov svoje propagandistické heslá, že za všetko, čo dnes gniavi nemeckého penzistu môže – Talian. V médiách som si nemohol nevšimnúť nemeckých dôchodcov ako hrozia päsťami a zúrivo pľujú na taliansku zástavu a prosia Pána Boha, aby im vrátil nemeckú marku. Vtipné! Smutny

Témy sa napokon ujali aj známe mená, ktoré uviedli, že ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany ECB je neopodstatnené a nepotrebné. Tento názor v nemeckých médiách prezentoval aj Ralf Umlauf, ktorý pracuje ako ekonóm Landesbank Hessen-Thüringen (HELABA). Podľa jeho slov rastové vyhliadky v eurozóne sú slabé a ďalšie uvoľňovanie menovej politiky im nijako nenahráva, naopak škodí im a v ľuďoch zbytočne vyvoláva negatívne emócie a primitívne vášne, neraz aj s vulgárnym nacionalistickým podtextom.

Prezident Mario Draghi však na tlačovke obhajoval kroky banky. Miestami som ale nadobudol dojem, že nemecká tlač (a nielen tá bulvárna!) si namiesto jeho argumentov viac všímala jeho grimasy. Ale nič nie je čierno-biele, ani politika ECB, ani jej hlasná kritika z Nemecka. A už len za jarný folklór považujem vyjadrenia niektorých nemeckých populistov a nacionalistov, že politika ECB “programovo pomáha lenivým juhoeurópanom a ničí pracovité a vyspelé Nemecko.”

Hra na zlého chlapa

Iný a určite konštruktívnejší pohľad na vec vniesol nemecký minister hospodárstva a predseda sociálnej demokracie (SPD) Sigmar Gabriel, ktorý sa zastal šéfa ECB Maria Draghiho. Varoval nemeckých politikov pred kritikou centrálnej banky za jej rozsiahle uvoľňovanie menovej politiky a zároveň vyzval svojich kolegov v nemeckej vláde i ostatné európske kabinety, aby prijali opatrenia na podporu hospodárskeho rastu.

Ešte raz zopakujem, že Draghi je v Nemecku persona non grata a konzervatívci pani Angely Merkel ho brutálne kritizujú za nízke úrokové sadzby. Minister Gabriel sa naopak Draghiho otvorene zastal slovami, že hra “na zlého chlapa z ECB” sa v Nemecku musí konečne skončiť, pretože problémom stagnujúcej ekonomiky v eurozóne a zvlášť v Nemecku nie je Draghi a ECB, ale neochota vlád opustiť už zaaabehané programy úsporných opatrení a prísnych rozpočtových politík. Vlády by v terajšej etape mali využiť priaznivú finančnú situáciu na zníženie daní z príjmov, posilniť štátne výdavky a zvýšiť investície do infraštruktúry a vzdelávania.

Zaujal ma aj názor predsedu Euroskupiny a holandského ministra Jeroena Dijsselbloema, ktorý na margo stupňujúceho besnenia voči vedeniu ECB uviedol, že centrálna banka musí pracovať nezávisle od politických vplyvov. Big grin

Teší sa Slovač na eurá z neba?

Vrátim sa ešte k Draghimu, ktorý vo štvrtok fakticky priznal, že terajšie kroky zatiaľ nepriniesli priblíženie sa k vytúženému dvojpercentnému inflačnému cieľu a nevedia rozprúdiť ekonomiku. Preto sa treba pripraviť na dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb, ktoré podľa jeho slov zostanú na terajšej úrovni alebo ešte ešte klesnú. Banka je v prípade potreby pripravená ešte viac uvoľniť menovú politiku pre boj s nízkym rastom ekonomiky a slabou infláciou.

Na novinársku otázku, či centrálna banka uvažuje aj o tom, že by obišla komerčné banky a peniaze by priamo distribuovala domácnostiam, odpovedal, že o opatrení označovanom ako tzv. vrtuľníkové peniaze, sa v centrálnej banke nediskutuje, hoci ešte nedávno sám Draghi a jeho družina pripustili, že by to mohla byť jedna z možností… Vyplazly jazyk

Tému vrtuľníkových peňazí, ktorá v rozpore so zdravým rozumom nadchla laickú verejnosť (doslova citujem svojho suseda: “Nebolo by zlé, keby nám banka rozposlala každému na hlavu aspoň tisíc euráčov, hneď by sa nám lepšie žilo. My Slováci by sme hneď boli bohatší! V robote sme sa o tom rozprávali, všetci vraveli, že to privítajú.”), nebudem ďalej rozoberať.

Na portáloch Investujeme.cz a Investujeme.sk sme sa jej viackrát podrobne venovali. Napríklad analytik Saxo Bank Christopher Dembik konštatoval, že v čase, keď je eurozóna uviaznutá vo vodách minimálnej inflácie a slabého ekonomického rastu, je úplne normálne špekulovať aj o možnom zhadzovaní peňazí občanom eurozóny z helikoptéry, čo by znamenalo vytlačiť nové peniaze a dať ich priamo do rúk ľuďom a ja som zasa v jednom zo svojich predchádzajúcich komentárov argumentoval analýzou svetového dlhopisového fondu PIMCO, z ktorej vyplynulo, že ak sa v niektorej krajine napokon odhodlali distribuovať peniaze priamo do domácností, vždy to malo veľmi vážne dopady v podobe hyperinflácie.

Pravdou ale je, že Draghiho záporné úroky naďalej poškodzujú veriteľov a nahrávajú dlžníkom. Pritiahnuté za vlasy – v dobe záporných sadzieb, keď veriteľ platí za to, že niekomu požičia, nie je totiž jasné, kto má komu platiť za sex, či nadržaný Jano Mare alebo Mara Janovi. Nastvany

Hoci s tými pôžičkami, veriteľmi a dlžníkmi je to všelijako – aktuálny prieskum spoločnosti KRUK totiž ukázal, že až 20 percent zadlžených osôb, ktoré majú problémy so splácaním svojich záväzkov, si na svoje meno požičali peniaze pre niekoho iného

Nevyužitá šanca?

Nosnou témou tohto komentára sú opatrenia ECB a ostrý útok na jej vedenie. Ako komentátor si myslím, že terajšie opatrenia európskej centrálnej i ďalších centrálnych bánk neprinášajú vytúžené ovocie a môj osobný názor je taký, že túžobne očakávanej inflácii najmä v eurozóne, ale i inde by viac pomohla rastúca cena čierneho zlata. Tá mala šancu na stretnutí viacerých producentských krajín v katarskej Dauhe v nedeľu 17. apríla, ale ju nevyužila. Napriek túžbam a proklamáciám Ruska sa producenti – z kartelu OPEC i mimo neho – na zmrazení ťažby nedohodli. Téma bola počas týždňa zo všetkých strán miliónkrát rozobratá, nebudem sa k nej vracať.

Ceny ropy reagovali počas týždňa nielen na nedohodu v Katare, ale aj na štrajk v Kuvajte i na správy o znižovaní počtu ropných vrtov v Spojených štátoch. Týždenné obchodovanie uzavrela ropa takto: severomorská zmes Brent – 45,11 USD, americká ľahká ropa WTI – 43,73 USD.

Náboženské rozpory a cenová vojna namiesto pointy

A  na záver len dve poznámky:

Tá prvá je o tom, že mnohí analytici si myslia, že za nedohodou ropných producentov, o ktorú sa postaral rozpor medzi Iránom a Saudskou Arábiou, je aj nezmieriteľný postoj medzi dvomi hlavnými vetvami islamu – medzi Sunnitmi a Šiitmi. Len spresním, že k rozkolu medzi nimi došlo veľmi dávno, a to hneď po smrti proroka Mohameda v roku 632, kedy veriaci museli zahorúca riešiť problém Mohamedovho následníctva. Časť veriacich (Šiiti) trvala na tom, aby Mohamedovým nástupcom bol jeho zať a duchovný syn Ali. Väčšina moslimov (dnes označovaných ako Sunniti) však požadovala, aby nástupcom bol obyčajný človek, obyčajný muž Abu Bakr. Rozpor medzi týmito vetvami trvá dodnes a deptá nielen arabský, ale celý svet.

Osobne si myslím, že všetky náboženské rozpory (kresťanské, islamské, židovské a neviem aké) sú riadna sviňa! Smutny

Druhá poznámka sa týka nenáboženských záležitostí. Po tom, čo sa v Katare Irán a Saudská Arábia nedohodli na zmrazení produkcie, Irán minulý týždeň naplno vytiahol do boja a vyhlásil svetovú cenovú vojnu. Prvýkrát od roku 2009 začal ázijským odberateľom predávať ropu lacnejšie ako Saudská Arábia.  Klasik z TV seriálu by povedal: To nemdopadne dobre! Smejici se

Dlho som rozmýšľal, aký hit vybrať namiesto pointy, aby priliehavo vyjadril atmosféru uplynulých dní. Kdesi hlboko v podvedomí mi znela pieseň Total Eclipse of the Heart (Úplné zatmenie srdca) v podaní legendárnej Bonnie Tyler. Pieseň je z roku 1983, ale na rozdiel od renomovanej britskej speváčky s nenapodobniteľným chrapľavým hlasom si nemyslím, že počas týždňa šlo len o totálne zatmenie srdca.

Išlo aj o totálne zatmenia mozgov. Nastvany

Ilustračný obrázok v záhlaví článku – fotomomentka z vystúpenia prezidenta ECB Maria Draghiho s jeho typickými grimasami, na ktorých sa teraz hojne zabávajú nemecké médiá a ktoré obleteli svet. Foto: Reuters, zdroj: Süddeutsche Zeitung

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *