Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Je zodpovedné hospodárenie luxusom?

Rozšafné hospodárenie začalo. Len deň na to, ako Eurostat opticky znížil zadlženie Slovenska, Vláda SR oznámila, že dá cestovanie všetkých študentom a seniorom zadarmo. Účet za to vo výške najmenej 13 mil. eur zaplatia všetci pracujúci a inak zárobkovo činný. 

Kto sledoval nedeľné (19. októbra) vystúpenie Roberta Fica v televízii TA3 si mohol myslieť, že keď premiér hovorí o vlakoch zadarmo, patrí to do jeho tradičných siláckych vyjadrení. Predseda vlády zároveň povedal, že treba čakať na rozhodnutie Eurostatu, ktorý opticky zníži zadlženie Slovenska a vláda nebude zaťažená dlhovou brzdou.

R. Fico označil zákon o dlhovej brzde ako nezmyselný. Vysvetlil, že je veľa krajín, ktoré majú oveľa vyšší dlh ako 55 percent HDP, ktoré má dnes Slovensko. „Niektoré i sto percent,“ povedal. Dlhová brzda, ktorá predstavuje pre aktuálnu exekutívu sankčné mechanizmy, je podľa predsedu SMERu-SD nastavená príliš prísne. Premiér dokázal, že myslí svoje slová vážne krátko po tomto vyhlásení.

Áno, je veľa krajín, ktoré majú oveľa vyššie zadlženie. No sú to práve tie krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi vyvolali krízu eurozóny a ktoré museli medzinárodné inštitúcie zachraňovať pred bankrotom. Grécko má aktuálne zadlženie vo výške  175 percenta HDP: Nad sto percentami je ešte Belgicko, Írsko, Taliansko, Cyprus a Portugalsko. Naopak sú krajiny, ktoré majú zadlženie veľmi nízke.

Medzi ne patrí Estónsko (10,1%), Bulharsko (18,3) ale lepšie ako Slovensko je na tom i Česko (45,7%). Prečo sa premiér nechce inšpirovať nimi nevedno. Krajiny bývalého východného bloku mali všeobecne veľmi nízke dlhy, no len niektoré si dokázali túto výhodu udržať. Znamená to, že nemusia každoročne z rozpočtu časť peňazí vyčleniť na splácanie dlhov. Môžu sa viac zamerať na svoje aktuálne priority. Ak si i chcú náhodou požičať, darí sa im to za lepších podmienok ako aktívnejším dlžníkom. Medzi takéto krajiny patrilo i Slovensko. Ešte pred v roku 2008 malo zadlženie 28 percent HDP.

zadlzenie Medzinárodné inštitúcie ako MMF alebo ECB dlhodobo kritizujú krajiny za vysoký deficit a veľké dlhy. R. Fico je však vo svojej politike konzistentný. V krízovom roku 2008 financoval rôzne opatrenia, ako napríklad šrotovné na osobné automobily. Deficit verejných financií dosiahol následne osem percent HDP a zvyšoval sa i dlh krajiny. Nedostatok zdrojov sa napokon musel riešiť zvyšovaním sadzby dane z pridanej hodnoty.

Prečo vláda s výdavkami čakala? Rozpočet na budúci rok už je v parlamente. Ide ale len o nedovarenú verziu. Jej autori museli vychádzať z ešte starých čísel hrubého domáceho produktu a museli sa zmestiť do spomenutej 55 percentnej hranice dlhovej brzdy. Minister financií Peter Kažimír netajil, že rozpočet sa bude po nových číslach z Eurostatu meniť formou poslaneckých návrhov už v národnej rade. Nové vyššie HDP totiž zlepšuje pomerový ukazovateľ, v ktorého čitateli je dlh a v menovateli hrubý domáci produkt.

Ide o novú metodiku nazvanú ESA 2010. Doteraz sa používala ESA 95. Hrubý dlh verejnej správy Slovenska tak za minulý rok podľa novej metodiky dosiahol 54,6 percenta HDP a deficit verejných financií predstavoval 2,63 percenta HDP. Nad 55 percent nestúpne pravdepodobne ani tento rok. 

deficit

Zmenu spôsobilo viacero faktorov. Napríklad zaradenie niektorých subjektov do verejných financií. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, Eximbanku, verejné zdravotné poisťovne a Agentúru pre správu núdzových zásob ropy. Pri výpočte sa ďalej navyšovali investície, do ktorých už spadajú napríklad i výdavky na vedu a výskum a tiež na obranu. Nominálne to na hodnote HDP robí v priemere až 1,8 percenta ročne.

Napriek averzii vlády nie je jednoduché hladinu dlhovej brzdy zmeniť. Upravuje ju totiž ústavný zákon a na jeho zmenu treba trojpätinovú väčšinu poslancov Národnej rady SR.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *