Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

Julian Robertson – otec hedge fondov

Je považovaný za jedného z mentorov v odvetví hedge fondov, založil jeden z najúspešnejších a najväčších hedge fondov svojej doby – Tiger Management. Technologická bublina a neochota prispôsobiť sa väčšine mu ako investorovi takmer zlomili väz, ale stále patrí medzi najbohatších investorov, ktorým sa podarilo vychovať niekoľko úspešných manažérov hedge fondov.

Spoločnosť Tiger Management, založená Julianom Robertsonom, v posledných rokoch minulého storočia zaznamenala jazdu ako na horskej dráhe. V roku 1980, kedy bola založená, disponovala kapitálom osem miliónov dolárov. Na konci úspešnej éry, v roku 1998, kedy chcel každý bohatý investor ťažiť zo schopností „čarodejníka z Wall Street“, spravovala 23 miliárd dolárov a bola najväčším hedge fondom na svete. Už o dva roky na to však bol Robertson nútený kvôli zlým výsledkom a hromadnému úteku investorov fondy uzavrieť a vyplatiť zvyšných investorov.

Julian H. Robertson Jr. patrí medzi veteránov na investičnom bojisku. Narodil sa v roku 1932 v Severnej Karolíne, kde tiež v roku 1955 získal univerzitné vzdelanie. Po dvoch rokoch, ktoré strávil ako dôstojník v námorníctve, sa presunul do New Yorku, kde bol zamestnaný v brokerskej spoločnosti Kidder, Peabody&Co. Po dvadsaťročnej úspešnej kariére sa dostal až k šéfovaniu spoločnosti Webster Management Corporation (pobočka KP&Co). Po nejakom čase strávenom na Novom Zélande, ktorý mu veľa učaroval (dnes tam trávi veľa času a vlastní tri nehnuteľnosti), v roku 1980 založil vlastnú spoločnosť, v rámci ktorej riadil niekoľko hedge fondov – Tiger Management (jednotlivé podfondy nazval po mačkovitých šelmách, ako Tiger Fund, alebo Jaguar Fund a podobne).

Rýchly vzostup a ešte rýchlejší pád

Už po niekoľkých rokoch sa mu podarilo dokázať, že to nebol zlý nápad a jeho výsledky zaujali investorov. V roku 1996 už vo svojich fondoch spravoval viac ako 7,2 miliardy dolárov a investori sa do jeho fondov hrnuli vo veľkom, aj keď minimálna investícia potrebná pre vstup do fondov bola päť miliónov dolárov. Na vrchole, v roku 1998, spravovala jeho spoločnosť majetok vo výške 23 miliárd dolárov. Robertson bol hviezdou a jeho fondy zarábali desiatky percent ročne.

Začiatkom jeho konca ale bola paradoxne skutočnosť, že nepodľahol davu a nemienil sa podieľať na nezmyselnom šialenstve okolo technologických akcií. Či to bolo nešťastným výberom akcií, alebo prílišným riskovaním a stávkovaním všetkého na jednu kartu (v roku 1998 zaznamenal fond stratu dve miliardy, kvôli nepodarenej špekulácii na pokles japonského jenu), prípadne prílišným lipnutím na tradičnom prístupe k investovania, je dnes už asi jedno. V každom prípade sa Robertsonovi nedarilo dosahovať kladné výnosy práve v čase, keď akciové trhy dosahovali maximá, a ostatní investori sa niesli na vlne technologickej eufórie.

Nakoniec došlo k tomu, že majetok pod správou vo fondoch spoločnosti Tiger Management dva za roky klesol z 23 miliárd na šesť miliárd dolárov. Robertson sa po niekoľkých neúspešných rokoch rozhodol vyplatiť zostávajúcich investorov a fondy v roku 2000 uzavrieť. V liste investorom okrem iného napísal, že „v racionálnom prostredí naša stratégia funguje dobre. Ale na iracionálnym trhu, kde zisk a ocenenia majú menší význam ako kliknutie myšou a momentum nám, ako sme zistili, veľmi nepomôže.“

Mnohí jeho spolupracovníci mu vyčítali, že vládol príliš autokratickým spôsobom a mal výbušnú povahu. Pri investovaní sa riadil pravidlom, že keď našiel zaujímavú príležitosť, ktorej veril, bol ochotný na ňu staviť veľké množstvo prostriedkov. Najviac sa jeho štýl podobá stratégii long-short, pri ktorej fondy otvárajú dlhé pozície u akcií, ktoré považujú za podhodnotené a naopak shortujeme tie, ktoré sú podľa nich nadhodnotené. Podľa slov Robertsona je základom “ vybrať dve sto najlepších akcií, ktoré nakúpi a tiež dve sto najhorších titulov, pri ktorých špekuluje na pokles. Keď sa najhoršej dvojstovke darí lepšie, než tej najlepšej, je vhodné sa poobzerať po inom spôsobe podnikania.“ Klasické stratégie ale na euforických trhoch nefungovali a Robertson nebol schopný a ochotný sa novým podmienkam prispôsobiť.

Dobrý mentor

Okrem výberu akcií je Robertson známy tiež schopnosťou vyberať si schopných spolupracovníkov, z ktorých potom dokáže robiť schopných manažérov svojich vlastných fondov (hovorí sa im tiež „Tiger Cubs „). Po uzavretí svojich fondov Robertson nezanevrel na investovanie, a okrem pomoci a výchovy vlastných spolupracovníkov sa rozhodol pomáhať vybraným talentovaným manažérom, do ktorých fondov investoval svoje prostriedky, čim vlastne im poskytol peniaze pri zakladaní ich fondov (tým sa hovorí „Tiger Seeds“).

Dnes Robertson v rámci spoločnosti Tiger Management investuje len svoje vlastné prostriedky. Okrem toho investuje do spomínaných Tiger Seeds a v roku 2011 založil fond, ktorý je určený aj iným investorom a peniaze smeruje práve do šestice vybraných Tiger Seeds. To, že ani neúspech z konca deväťdesiatych rokov minulého storočia mu neubral nič z jeho schopností odhaľovať zaujímavé investičné príležitosti, dokazuje fakt, že v roku 2008 sa rozhodol špekulovať na pokles hodnoty cenných papierov naviazaných na nekvalitné hypotéky. Od začiatku roka 2009 vzrástol jeho majetok podľa magazínu Forbes z 1,3 miliárd na 3,1 miliárd dolárov v tohtoročnom septembri.

Jobs bol strašný človek

Jeho portfólio v súčasnosti tvorí 43 akcií v hodnote 653 miliónov dolárov. Najväčší podiel tvoria tituly z oblasti spotrebného tovaru (30,5 %). Cez desať percent predstavujú akcie z priemyslu (20,1 %), financií (16,9 %) a technológií (12,8 %). Menej než desatinu portfólia potom predstavujú akcie z odborov zdravotníctva (7,3 %), telekomunikácií (3,8 %), realít (3,1 %) a energetického sektora (2,3 %). Najväčšími novými prírastkami v portfóliu sú akcie spoločností eBay, Time Warner, brokerské spoločnosti E*Trade Financial, výrobca cereálií Post Holdings, alebo Delta Airlines.

Robertson tiež výrazne navýšil podiely spoločností Royal Caribbean Cruises a ratingovej agentúry Moodys. Viac ako tri percentá v jeho portfóliu potom predstavujú ešte akcie spoločností Digital Globe a Google. Posledne spomenutú mimochodom považuje za oveľa lepšiu firmu, ako konkurenta Apple. Jej akcie predal, pretože Steve Jobs bol podľa neho strašný človek, ktorý nemohol založiť spoločnosť, ktorá by mohla dobre fungovať v dlhom horizonte.

Julian Robertson je dôkazom, že aj veľmi dobrá výkonnosť v niekoľkých rokoch nemusí byť zárukou stálych a dlho udržateľných vysokých výnosov v budúcnosti. Na druhej strane je ale nutné poznamenať, že aj po zlom období strát a nedobrých výsledkov sa môže kvalitný investor opäť dostať na výslnie a napraviť svoju reputáciu. Jeho vplyv na odvetvie hedge fondov je určite nezanedbateľný a schopnosť, vďaka ktorej dokáže okrem akcií vyhľadávať (a následne im aj pomáhať) tiež talentovaných investorov, je ojedinelá.

Článok povodne vyššiel na sesterskej stránke investujeme.cz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *