Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Katalánci sa policajným zásahom odradiť dať nemôžu

Referendum o nezávislosti Katalánska je aktuálne európskou politickou témou číslo jedna. Jej presahy môžu zasiahnuť aj ekonomiku. Po škótskom referende z roku 2014, ukrajinskej kríze trvajúcej už tri roky, či vlaňajšom hlasovaní o brexite, sa teraz pozornosť trhov aktuálne presúva na Pyrenejský polostrov – do Katalánska. Zdá sa, že Katalánci sa vzdať nemienia. Dokázali by však fungovať ako samostatný štát? 

Občania najbohatšieho španielskeho regiónu sa mali v nedeľu vysloviť o tom, či sa má ich, aj dnes sčasti autonómne, spoločenstvo osamostatniť úplne a vyhlásiť nezávislý štát, alebo zostať súčasťou Španielskeho kráľovstva. Myšlienky na nezávislosť zosilneli v Katalánsku najmä po roku 2010, kedy španielsky ústavný súd zrevidoval podmienky katalánskej autonómie a okrem iného v podstate poprel práva katalánskeho národa, či znemožnil prisudzovanie vyššej role katalánčine než španielčine.

Druhá rovina je ekonomická. Katalánci majú pocit, že na účasť v španielskej monarchii doplácajú a financujú centrálnu vládu.

Podobné referendum o nezávislosti regiónu zamietol v roku 2012 španielsky parlament a o dva roky na to síce bolo, po sérii komplikácií, referendum usporiadané, no len nezáväzné. Zakázal ho totiž španielsky ústavný súd. Tentoraz však mal byť plebiscit vyhlásený „naostro“, a to napriek tomu, že postoj ústavného súdu zostal aj naďalej negatívny.

Referendum sa tak konalo za veľmi špecifických podmienok – s odkazom na jeho protiústavnosť sa ho snažila centrálna vláda opäť zastaviť, a to vyústilo do násilností na civilistoch zo strany policajných zložiek. Bol okrem toho vydaný zatykač na niektorých politikov a policajné zložky sa snažili zablokovať volebné miestnosti, alebo aspoň skonfiškovať volebné urny.

Výsledkom je podľa posledných správ účasť asi 42 percent voličov, ktorí z 90 percent hlasovali za nezávislosť. A to aj napriek tomu, že podľa prieskumov by mali byť tábory zástancov a odporcov osamostnatnenia zhruba vyrovnané. Ľudia, ktorí súhlasia so súčasným statu quo, sa však  hlasovania pravdepodobne nezúčastnili.

Hrozba pre Španielsko

Hoci bolo referendum podľa španielskeho ústavného súdu protiústavné, samotným Kataláncom by sa len ťažko podarilo zmeniť španielsku ústavu. Rozhodli sa preto tento faktor ignorovať.

Ide o ďalšiu z myšlienok separatizmu v Európe s potenciálnym dopadom na celý kontinent. Išlo by o prvý rozpad členskej krajiny Európskej únie. Okrem špekulácií o tom, či by sa nový štát stal členom EÚ, ktoré sme už mohli vidieť v prípade škótskeho referenda, sa vynárajú otázky aj o stabilite Španielska.

Katalánsko totiž okrem kultúrnych dôvodov požaduje nezávislosť z čisto ekonomických dôvodov. Región predstavuje 6,3 percenta rozlohy Španielska a so svojim 7,5 miliónom obyvateľov tvorí približne 16 percenta populácie. Ekonomika produkuje zhruba pätinu španielskeho HDP a štvrtinu španielskeho exportu.

Ako bohatý región tak posiela centrálnej vláde podstatne viac peňazí, než koľko dostáva naspäť. Do spoločného rozpočtu posielala zhruba o desať miliárd eur ročne, čo je zhruba päť percent jeho HDP.

Región ako Katalánsko preto centrálna španielska vláda bytostne potrebuje. Hodí sa jej o to viac, že celá krajina zápasí s neutešenou ekonomickou situáciou. Zadlženie Španielska za posledných desať rokov vzrástlo kvôli kríze z 36 na sto percent HDP a nad vodou kráľovstvo, ako aj niektoré ďalšie krajiny, napríklad Taliansku, drží v posledných rokoch najmä kvantitatívne uvoľňovanie ECB. To Španielsku umožňuje financovať sa za extrémne nízke sadzby.

Prežilo by Katalánsko?

Otázku však možno položiť i opačne: ako by sa darilo Katalánsku, ak by sa osamostatnilo? „Neexistuje žiadna všeobecná poučka, ktorá by hovorila o tom, ako veľmi by bol nezávislý región ekonomicky životaschopný. Existujú však určité vlastnosti charakterizujúce úspešné rozvinuté ekonomiky. Ide zvyčajne vždy o diverzifikovanú a internacionalizovanú ekonomiku s vysokou produktivitou,“ hovorí makro stratég Saxo Bank Christopher DembikPokúsme sa niektoré z týchto kritérií uplatniť na Katalánsko.

Z pohľadu diverzifikácie je Katalánsko je tom veľmi dobre. Vykazuje oveľa viac vyváženejšiu štruktúru priemyslu, ako iné španielske regióny. Veľkosť primárneho sektora, ktorý priamo využíva prírodné zdroje, je relatívne nízka. Patrí sem poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a baníctvo. Jednoznačne dominantným odvetvím, podobne ako vo všetkých rozvinutých krajinách, sú preto služby. Stojí v tejto súvislosti za to spomenúť aj podiel hrubej pridanej hodnoty (GVA), ktorú tvorí priemysel. Tá je v porovnaní so Španielskom a zvyškom EÚ pomerne vysoká.

Po prudkom poklese ekonomiky medzi rokmi 2009 a 2013, ku ktorému došlo v dôsledku prasknutiu bubliny s nehnuteľnosťami, získal priemysel vďaka vývozu silný impulz a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je dnes v lepšej kondícii. Na rozdiel od mnohých iných regiónov, ktoré trpeli de-industrializáciou, zostáva priemysel v Katalánsku i naďalej kľúčovým pilierom hospodárstva.

Katalánsku sa v minulosti hovorilo aj ako „továreň Španielska“. Má totiž veľmi silný výrobný sektor. GVA priemyslu dosahuje približne 16,7 percent, kým španielsky priemer je len 13,4 percenta a priemer EÚ je 15,8 percenta (údaje sú z roku 2015). Navyše nerovnováha, ktorá viedla ku kríze, sa medzičasom odstránila, a najmä odvetvie stavebníctva sa konečne vrátilo na normálnu úroveň.

Ekonomická otvorenosť regiónu

Katalánska ekonomika je veľmi otvorená. Prebytok obchodnej bilancie v roku 2015 dosahoval 11,5 percenta HDP. Táto hospodárska otvorenosť, spolu s rozmachom stavebníctva, a členstvom v eurozóne, vysvetľuje tzv. ekonomický zázrak, ktorý sme mohli pozorovať v rokoch 1999 až 2008, a ktorý sa vyznačoval priemerným ročným rastom HDP vo výške 3,7 percenta.

Európska únia je prirodzene hlavnou destináciou vývozu. Tromi najdôležitejšími obchodnými partnermi sú: Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Katalánsko tiež úspešne pristúpilo k diverzifikácii obchodu, ktorá počas eurokrízy, posunula celý región dopredu. Výsledok je presvedčivý, pretože podiel vývozu do krajín mimo EÚ (najmä do Južnej Ameriky) sa z 27 percent v roku 2000 zvýšil do roku 2015 na 35 percent.

Produktivita vyššia ako v Nemecku

Toto kritériu patrí medzi najdôležitejšie. Priemerný ročný rast produktivity v Španielsku za posledné desaťročie bol vyšší ako v Nemecku (na úrovni 1,2% oproti 0,7%). Hoci produktivita, v dôsledku krízy, ktorú Španielsku priniesla robotizácia, vzrástla, má ešte krajina pred sebou ešte dlhú cestu, aby jej hospodársky rast bol založený najmä na inováciách a vedomostiach.

Tieto slová potvrdzuje aj zlé hodnotenie Španielska v štúdii PISA, ktorá meria matematickú, čitateľskú a prírodovednú gramotnosť 15 ročných žiakov v 72 krajinách. Napriek tomu je Katalánsko v rámci španielskych regiónov v tomto porovnaní najlepšie.

Región masívne investoval do svojich univerzít a do vytvárania silnej infraštruktúry vo výskume. Stále sa mu však nepodarilo vytvoriť si centrá (huby) ako v Nemecku, alebo vo Švédsku, kde univerzity a súkromný sektor spolupracujú na vývoji nových inovácií.

„V súkromnom sektore sa model rastu ešte stále príliš spolieha na pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou, najmä v sektore služieb, alebo v sektoroch spojených s cestovným ruchom. Majú nízku produktivitu a negatívne ovplyvnia potenciálny rast HDP v strednodobom a dlhodobom horizonte,“ upozorňuje Ch. Dembik.

Na základe zhodnotenia hospodárskej situácie v Katalánsku možno teda bez váhania povedať, že z hľadiska ekonomiky a nastavenia hospodárstva by región bol aj samostatne životaschopnou krajinou. Podmienkou by však bolo jeho členstvo v Európskej menovej únii (eurozóne). V rámci EÚ by nezávislé Katalánsko obsadilo v hypotetickom rebríčku 29 krajín 13. miesto.

„Bez ohľadu na to, či si zvolí cestu nezávislosti alebo zostane so Španielskom, bude však musieť Katalánsko na dosiahnutie ďalšieho hospodárskeho rastu ďalej investovať do ľudského kapitálu a vzdelávania, aby sa tak vyhlo návratu k svojim starému modelu ekonomiky založenej na nízkej mzde,“ konštatuje Ch. Dembik.

Európski politici sa držia bokom

Katalánci s priebehom nedeľného referenda a najmä policajnými zásahmi rozhodne spokojní nie sú. Už dnes (v utorok) má preto prebehnúť generálny štrajk. Zo spätného pohľadu by sa zo strany centrálnej vlády mohlo zdať ako vhodnejšie nechať referendum prebehnúť a jeho výsledky ignorovať s odkazom na neústavnosť, či hlavných predstaviteľov pozatýkať neskôr pri protestoch.

V kontexte španielskych skúseností s bojom o nezávislosť niektorých regiónov išlo zo strany Katalánska zatiaľ len o mierové prostriedky. Môžeme preto len dúfať, že obe strany nevyhrotia situáciu do stavu, v ktorom si Baskicko v minulosti aj s pomocou teroristickej organizácie ETA vydobylo rad ústupkov.

Európski politici boli v hodnotení referenda mimoriadne zmierliví. Jasná podpora neprišla od nikoho z nich. Kritiku si vyslúžil len zásah polície. Ak by sa teda Katalánci naozaj chceli dopracovať k samostatnosti, zdá sa, že by si museli prejsť ešte dlhú cestu. Nateraz európski lídri, ako aj prezident USA, komentujú katalánsku kríza, len ako vnútornú záležitosť Španielska.

Jedna odpoveď na “Katalánci sa policajným zásahom odradiť dať nemôžu”

  1. Martin píše:

    Držím Kataláncom palce. Každý národ by mal mať právo vládnuť si sám. Aj keby sa im nepodarilo vybojovať si vlastný štát, aspoň si posilnia svoje práva v Španielsku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *