Streda 24. január. Meniny má Gejza

Keď dvaja klamú, nech sa aspoň dohodnú, aby nebol prúser! (Svet financií očami komentátora)

Trhy Brexit strávili a nateraz sa upokojili, no problémom sú vraj nadľudia. Prezradím, prečo kedysi legendárna jazzmanka daromne čaká na môj list, ale aj to, komu by som navrhol Nobelovu cenu, ak by som mal takú možnosť.

Očakávania, že japonská centrálna (BoJ) možno „začne zhadzovať peniaze z vrtuľníka“ a že americká centrálna (Fed) si pripraví pôdu na jesenné zvýšenie úrokových sadzieb, to boli hlavné témy uplynulého týždňa. Trhy však po celý týždeň poslušne čakali aj na piatkové zverejnenie záťažových testov európskych bánk.

Nakoniec prišlo sklamanie: Menový výbor BoJ len mierne rozšíril stimulačné opatrenia cestou navýšenia nákupu aktív od finančných inštitúcií. Úrokovú sadzbu na vklady, ktoré u nej majú komerčné banky, BoJ nechala na nezmenenej úrovni mínus 0,1 percenta a sklamala trhy, ktoré čakali, že príde s odvážnejšími krokmi a nielen kozmetickými úpravami.Big grin

Fed podľa všeobecných očakávaní úroky nezvýšil a jeho šéfka pani Janet Yellen len stručne uviedla, že krátkodobé riziká pre ekonomický výhľad sa zmenšili. Slovom, Fed žiadne blízke riziká nevidí a jedna z členiek menového výboru (FOMC) zdvihla ruku pre zvýšenie úrokových sadzieb.

Len pripomeniem, že Fed je v súčasnosti jedinou významnou centrálnou bankou na svete, ktorá sa snaží menové podmienky sprísňovať.

Uvidíme teda, čo bude na jeseň, hovorí klasik.

Dámy a páni, dividendy nebudú!

Výsledky záťažových testov európskych bánk v podstate neprekvapili, len umiestnenie niektorých bankových domov v rebríčku mierne zaskočilo. Aspoň teda mňa. A určite nie som sám! Len ostatní sú ticho a tvária sa múdro, že oni to vedeli. Alebo aspoň predpokladali. 

Výsledky: Už pár dní pred ich zverejnením vrabce po strechách čvirikali, že najhoršie dopadne talianska Monte dei Paschi di Siena, ktorá aktuálne je najstaršou bankou na svete (bez prerušenia funguje už 544 rokov!) a ktorej plán záchrany už medzičasom ECB schválila. Dôležitejšie ako tento fakt je podľa mňa to, že väčšina európskych bánk by obstála i za veľmi hlbokej recesie, ktorá by trvala celé tri roky. Niektoré však napriek tomu budú musieť posilniť kapitál a ich akcionári nebudú môcť v najbližších rokoch rátať s dividendami.Mrkajici

A to, čo ma zaskočilo je, že z 51 testovaných bánk sa v najhoršej štvrtine okrem spomínanej Monte dei Paschi di Siena ocitli aj známe a zvučné mená ako UniCredit, Société Générale, Deutsche Bank či Erste Group.

Pobrexitová Európa: Trhy sa upokojili, riziká zostávajú

Z výsledkov júnového britského referenda sa trhy rýchlo vystrábili. Rýchlejšie, než sme očakávali. Index volatility VIX, ktorý odzrkadľuje obavy investorov, už klesol a trhy sa upokojili vediac, že Brexit bude mať dlhodobé negatívne dopady, no zatiaľ nie je jasné v akom rozsahu.

Dopredu tu totiž nič nevymyslíš a tak sa čaká, v akom duchu sa budú viesť rokovania medzi EÚ a Britániou.Zmateny

Prvé postbrexitové čísla nateraz vyznievajú pre eurozónu dobre a podľa hlavného ekonóma Poštovní spořitelny Jana Bureša by prvotný psychologický šok nakoniec nemal mať na jadro eurozóny výraznejší dopad, v hre je však množstvo rizík a v postbrexitovej ére podľa neho platí, že podniky v eurozóne sú oveľa citlivejšie na politické riziká. Bureš tak upozorňuje na viacero blížiacich sa volieb, ktoré môžu posilniť odstredivé tendencie v EÚ a najmä na októbrové referendum o ústavných zmenách v Taliansku, ktoré ľahko môže vyústiť do predčasných volieb, v ktorých by zvíťazilo populistické protierópske Movimento 5 stelle (Hnutie 5 hviezd).  

Ďalším rizikom pre EÚ, aspoň podľa mňa sú pokračujúce odstredivé tendencie v samotnej Británii (Škótsko a Severné Írsko), ktoré chcú byť súčasťou jednotnej Európy.

Pobrexitová Európa: Klamú! Nevieš komu veriť…

V Európe ešte bude horúco. Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometer obyvatelia EÚ za najväčšie hrozby aktuálne považujú migráciu (je nebezpečná, ale životne nevyhnutná) a terorizmus. Tieto hrozby dokonca predčili aj zlú ekonomickú a sociálnu situáciu, ktorá v doterajších prieskumoch dominovala.

Pes je podľa mňa zakopaný v samotnom vnímaní EÚ, pričom mnoho ľudí akékoľvek neduhy a ťažkosti automaticky spája s EÚ a Bruselom. Ekonomický poradca českého ministra financií Babiša Aleš Michl si myslí, že myšlienka EÚ je geniálna – byť spoločne proti vojne a zároveň mať voľný pohyb osôb a kapitálu, ale problémom je Brusel, kde si myslia o sebe, že sú nadľudia.  

Dovolím si nesúhlasiť. Brusel je normálne mesto a jeho obyvatelia sú normálni ľudia! Problémom sú zástupcovia členských krajín a domáce politické strany, ktoré do orgánov EÚ posielajú svoje čierne ovce, aby sa ich zbavili. Typickým príkladom je slovenská vládna strana Smer-SD, ktorá do europarlamentu vyslala hlasných oponentov jej predsedu – Flašíkovú-Beňovú a Zalu, ktorí teraz vyzývajú vedenie strany (Fico, Kaliňák), aby jej neškodilo a po škandalóznych kauzách odstúpilo!Smejici se 

Politici – a nielen európski – radi klamú. Niekedy už nevieš komu veriť. Po tom, čo svetové médiá vytiahli na svetlo sveta, že islamskí terotisti vraždia zbraňami, ktoré sa k nim dostali aj zo Slovenska, minister zahraničia Miroslav Lajčák to poprel slovami, že Slovensko nevyváža zbrane do Egypta a to, čo predstavuje slovenský zbrojný export, sú časti, ktoré nezabíjajú a neútočia. Jeho šéf, premiér Fico po odhaleniach médií, že Slovensko po balkánskej trase vyviezlo útočné zbrane do krajín susediacich so Sýriou, odpovedal slovami, že zbraň je normálny biznisový produkt a keď nepredáme my, predá niekto iný.

Teta Beta z vedľajšieho paneláku vravieva, že keď dvaja klamú, nech sa medzi sebou radšej dohodnú, aby potom nebol v Bruseli prúser.Stydici se

Zvýšenie cien: Keď chýba objektívny záujem…

Z domácich lúk a hájov ma zaujala správa, že Slovenská pošta požaduje od regulačných orgánov zdvihnutie cien za listové zásielky. Návrh na zvýšenie je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a dôvodom preň má byť neustály pokles podaných listových zásielok, čo poštárom zvyšuje jednotkové náklady. Mám pocit, akoby najvyšší manažment nerátal s tým, že moderné komunikačné technológie budú postupne poštárom odoberať prácu a až teraz sa chytil za hlavu!Zmateny

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý spustil petíciu proti zdražovaniu poštových služieb. Jeho argumenty som svojimi vlastnými slovami prerozprával do troch bodov:

  • od posledného zvyšovania poštových cien (január 2015) bola na Slovensku nulová a v niektorých mesiacoch aj záporná inflácia a v najbližšom čase napriek enormnému úsiliu centrálnej banky (ECB) sa ju zvýšiť nepodarí 
  • zvýšenie poštovného by kruto postihlo starých ľudí, ale aj malých a stredných podnikateľov, ktorí vytvárajú hodnoty a od ktorých je sociálne cítiaci štát závislý ako malé bábätko od prsníka svojej matky 
  • podľa Beblavého vrcholový manažment Slovenskej pošty spolu so žiadosťou o zvýšenie nepredstavil žiadne racionalizačné opatrenia a ja k tomu dodávam, že z ekonomického hľadiska ani nemá o ne objektívny záujem. Prečo aj? Chýba mu k tomu motivácia… Veď všetko pôjde ďalej ako po starom a keď po čase nepôjde, štát zas dovolí zvýšiť poštovné.Vyplazly jazyk

Keďže sa aktuálne neblížia žiadne voľby, predpokladám, že „nezávislé regulačné orgány“ návrh na zvýšenie hravo schvália. Keďže si myslím, že vrcholový manažment namiesto toho, aby hýbal rozumom a hľadal riešenia, sa v plnej miere spoľahne na paternalizmus štátu, no a menej byrokratického aparátu s teplými miestečkami v štruktúrach Slovenskej pošty aj tak nebude, nuž podporujem Beblavého petíciu ako občan i ako komentátor. Zároveň som na strane radových zamestnancov pošty, ktorí drú za smiešne mzdy a zo zvýšenia poštovného nebudú mať ani väčší plat ani odmeny…

Je život len pohodlný gauč?

Asi pred dvoma mesiacmi, keď v TV správach hovorili o vtedy aktuálnom opätovnom vzplanutí bojov na rusko-ukrajinskom fronte, bojov, ktoré podľa oficiálnych údajov z obidvoch bojujúcich strán si za posledné dva roky vyžiadali cca 10 tisíc obetí, som sa cez otvorené okno započúval do rozhovoru troch psičkárok vo veku cca 40 rokov.

Rozprávali sa o politike a ja len veľmi stručne zhrniem obsah ich vtedajšej debaty, aspoň čo si tak zhruba pamätám:

Jedna z nich hovorila o tom, že Rusko je čoraz rozpínavejšie a strach z neho majú mnohé európske krajiny, najmä Litva, Lotyšsko a osobitne Poľsko, kde má rodinu. S príbuznými je v pravidelnom kontakte a ten strach z ruskej agresie cítiť podľa nej v Poľsku na každom kroku…A že je dobré, že sme v EÚ a NATO. Druhá psičkárka jej oponovala, že ani Európska únia nie je bez viny a tretia to zaklincovala slovami:

„V podstate je jedno, pod koho budeme patriť, či pod Ameriku, či pod Rusko ako dakedy bolo, či pod Brusel… My o tom aj tak nerozhodujeme! Rozhodnú za nás iní. Ide len o to, aby sme sa mali dobre!“

Na debatu tých troch psičkárok som si náhle spomenul, keď som teraz v noci zo soboty na nedeľu sledoval správy v médiách vrátane návštevy pápeža Františka v susednom Poľsku. Na vígílii v obci Brzegi, kde sa podľa svetových médií zišlo vyše jedného milióna mladých ľudí – veriacich i neveriacich, František zvýraznil myšlienku byť aktívni.

Prítomným odkázal, aby neboli peciválmi, lebo taký pecivál len hlivie a hrá počítačové hry a moderná doba (tablety, smartfóny, notebooky atď.) ho izoluje od ostatných ľudí.PÅ™ekvapený

Podľa Františka by mladí ľudia mali odtrhnúť oči od mobilov a počítačov a zapojiť sa do sociálneho aktivizmu a do politiky a vytvoriť spravodlivejší svet. Len samotná túžba po pohodlí podľa jeho slov totiž spôsobuje paralýzu: „Zamieňať si šťastie so sebauspokojivým spôsobom života, to pripravuje ľudí o schopnosť určovať ich vlastné osudy. Neprišli sme na tento svet, aby sme tu vegetovali,“ zdôraznil František a dodal, že život nie je len pohodlný gauč, na ktorý sa možno rozvaliť.

Pri pápežových slovách som si spomenul na tie tri ženy so psíkmi, najmä na jednu z nich, ktorá svoje spolubesedujúce presviedčala, že my o tom nerozhodujeme, pod koho budeme patriť. Rozhodnú za nás iní.

Prisámvačku, ten chlap by si naozaj zaslúžil Nobelovu cenu za mier! Dostal ju už kde-kto, ale ak by odo mňa záležalo, v prvom rade by ju naozaj mali udeliť pápežovi Františkovi. Ale na tomto mieste o tom zbytočne píšem.

Budem musieť poslať email do Nobelovej komisie nórskeho parlamentu. Alebo ešte lepšie, pošlem doporučený list a tak bude väčšia istota, že prihliadnu na môj návrh. Ale musím to stihnúť skôr, než Slovenská pošta zdvihne ceny poštovného!Smutny

Jazzmanka a „normalizátorka“ daromne čaká na môj list

Namiesto obligátnej pointy pripájam kedysi vychytenú odrhovačku v podaní Heleny Blehárovej. Táto vynikajúca československá speváčka začiatkom 60-tych rokov spievala s vtedy celkom neznámymi jazzovými kapelami a spievala veľmi dobre.

Neskôr začala spolupracovať s legendárnym Gustávom Bromom, s ktorým spolu robili muziku svetovej klasy! V 70-tych rokov, v časoch tzv. Husákovej normalizácie sa Helena Blehárova, žiaľ, naplno a celou svojou dušou zaradila do normalizačného, tzv. stredného prúdu československej muziky, spievala piesne slovenských autorov, síce angažované, rozumej: ideovo a politicky vyhovujúce, no nie práve najvyššej umeleckej úrovne.

Len vzácnou výnimkou bolo, keď naspievala cover verzie niektorých zahraničných hitov – okrem iných aj vtedy veľmi známu pieseň, ktorej slovenský textár Zoro Laurinc dal, myslím si, celkom rozumnú podobu: „Čakám týždeň, čakám rok, čakám aspoň na riadok. Napíš iba celkom malý oznam, kde si a kedy zas prídeš späť, ver mi, už sa nepoznám, tak mi aspoň slovo pošli hneď!“

Ale teraz po tom, čo Slovenská pošta avízovala zvýšenie cien za poštové zásielky, lebo ako monopol posvätený štátnym paternalizmom nedokáže sama zracionalizovať svoju činnosť, bude Helena Blehárová tých listov dostávať ešte menej. Darmo odo mňa čaká list, aspoň pár riadkov…Cool

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: Laura Furmaníková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *