Nedeľa 24. júna. Meniny má Ján

Koľko v skutočnosti platíme za preregulované finančné služby?

regulácia

Fakt, že finančné odvetvie je preregulované, nie je ničím nový. Je dobre známy dokonca pri pre byrokratov v Bruseli. Hlavným problémom všetkých tých smerníc, ako napríklad MiFID, IDD, či GDPR, však ani tak nie je devastačný efekt na malé a stredné firmy, ale veľmi škodlivý vplyv prejavujúci sa rastom cien pre koncových zákazníkov.

Z toho vyvstáva nádej. Nádej, že kruté úsilie regulátorov ustane, či sa dokonca otočí. A kým? No predsa bežnými ľuďmi, ktorí zistia, že celý tento cirkus je pre nich príliš drahý. Koľko v skutočnosti regulácia stojí a kde je bod zlomu? Pokúsim sa to zhrnúť.

Prvou skupinou sú explicitné náklady. Ide o priame platby finančných firiem, napríklad správcov fondov, za právnikov, administratívu, či nové compliance oddelenia. Česká transpozícia smernice IDD napríklad bola podľa jej tvorcov z pohľadu nákladov „absolútne adekvátna k ziskom odvetvia“.

No treba si uvedomiť, že zákon priniesol až 90 nových paragrafov!!! V skutočnosti tak musí byť spotrebiteľ pri podobnej legislatíve vždy v strehu, pretože to bude on, kto zaplatí vo forme poplatkov všetky zvýšené náklady.

Druhou skupinou sú implicitné náklady. Tie sú menej viditeľné. Ťažko vypočítateľné platby vyplývajú z nesprávneho fungovania trhu, k čomu dochádza vďaka prílišnej regulácii. Napríklad keď vzrastú fixné náklady a bariéry vstupu do odvetvia, napríklad v podobne certifikácie, či povinnosti neustáleho prispôsobovania sa legislatíve, malí a strední poskytovatelia služieb budú postupne vytláčaní z trhu.

Nie je to žiadne sci-fi. Vďaka aplikácii MiFID II k tomu napríklad dochádza v Nemecku. Čo potom urobia zostávajúci veľkí hráči? Áno, hádate správne. Zdvihnú ceny a svoje marže. V konečnom dôsledku to znamená vyššie ceny a poplatky pre zákazníkov.

Tak implicitné, ako aj explicitné náklady nie sú nikdy vypočítané v odhade nákladov a prínosov pri schvaľovaní danej legislatívy. Dochádza k tomu zámerne, pretože korektné ocenenie všetkých dopadov by určite zabránilo prijatiu takto kolosálnych regulácií.

V centre všetkého by mal byť spotrebiteľ. Je to teda on, kto by sa mal pýtať na cenu, ktorú za vynútenú ochranu musí zaplatiť. Často môžeme počuť argument, že poplatky nestúpnu, ale naopak klesnú. Dôvodom má byť konkurencia a technologické zmeny. Áno, niekedy skutočne klesajú, no bez regulácie by klesali ešte viac. Čím sa to dá podložiť? Najlepšie porovnaním dvoch služieb, jednej plne regulovanou, napríklad štandardnej taxi služby, a druhej bez regulácie, napríklad služby Uber.

Napríklad v Prahe je rozdiel medzi cenou za dopravou bežným taxíkom a vozidlom Uber až 35 až 50 percent v prospech minimálne regulovaného Uberu. Výsledkom je to, že občania pri cestách masívne uprednostňujú Uber pred drahším regulovanými taxíkmi.

Samozrejme, niekto by mohol namietať, že správu majetku, alebo životné poistenie, nemôžeme porovnávať s niečím takým ako preprava osôb. Áno, ale tento prípad nám dáva predstavu o tom, akú skutočnú cenu má „vyššie dobro“ nasilu vnútené reguláciou.

Vráťme sa ale späť k nádeji, ktorú som na začiatku tohto článku zmieňoval. Podľa môjho názoru tkvie vo vzdelávaní verejnosti o nákladoch, ktoré nevyplývajú zo skutočného biznisu, ale z regulačných iniciatív.

Ľudia sú citliví na cenu i pri tak štruktúrovaných produktov ako sú fondy. Dôkazom je stále väčšia popularita ETF fondov. Keď budú poskytovatelia služieb schopní vysvetliť spotrebiteľom, že ich peniaze sa mrhajú na neefektívnu administratívnu a byrokraciu, môže sa im podariť zvrátiť doterajších trend. Ja a moji kolegovia z Európskej federácie finančných poradcov a sprostredkovateľov veríme, že je to v našich silách.

Podpredseda Európskej federácie finančných poradcov a sprostredkovateľov FECIF, ktorej členom je na Slovensku spoločnosť Fincentrum

Jedna odpoveď na “Koľko v skutočnosti platíme za preregulované finančné služby?”

  1. Martin píše:

    Súhlasím. Len ľudia môžu dostať úradníkov do normálu. Aj tak tie všetky papiere pri podpise hypotéky nikto nečíta.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *