Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Koľko zarábajú? VÚB 440 miliónov, Orange 585 miliónov eur

Faktúra za deficit verejných financií príde aj do bánk. Podľa premiéra Roberta Fica súčasný bankový odvod nestačí, s finančným sektorom chce hľadať dohodu, ako získať do rozpočtu viac peňazí. Už pred voľbami šéf SMERu tvrdil, že vysoké zisky bánk treba viac zdaniť. Či však banky naozaj zarábajú priveľa, je otázne. Pre porovnanie – najziskovejšia slovenská banka VÚB vykázala v rokoch 2008–2010 čistý zisk 440 miliónov eur, mobilný operátor Orange až 585 miliónov.

Po stretnutí s guvernérom NBS zvolil včera Robert Fico zmierlivejší tón ako pred voľbami. Zdôraznil, že nechce  ísť cestou autoritatívnych rozhodnutí, ale má záujem dohodnúť sa s bankovým a finančným sektorom na tom, ako a v akom časovom horizonte sa bude spolupodieľať na konsolidácii verejných financií. Premiér očakáva od centrálnej banky odborné pripomienky a upozornenia na prípadné negatívne dôsledky.

NBS sa pritom ozvala už proti bankovému odvodu vo výške 0,4% vybraných pasív, ktorý presadila vláda Ivety Radičovej. Bankový odvod označila NBS za špecifické riziko, ktoré by sa mohlo negatívne prejaviť na ziskovosti bánk a následne aj na ich schopnosti posilňovať kapitálovú pozíciu.

Proti „bankovej dani“ v súčasnej podobe vystúpili aj analytici samotného ministerstva financií. Inštitút finančnej politiky MF považuje za rozumnejšie rozpočtový deficit riešiť zoštátnením Fondu na ochranu vkladov, aby sa 0,2% z poistených vkladov fyzických osôb stali príjmom štátneho rozpočtu a štát by následne ručil za vklady. Tento návrh zrejme získa aj podporu samotného bankového sektora.

Zarábajú banky naozaj priveľa?

Kým sa politici budú radiť, aké zaťaženie bankový sektor unesie, položme si otázku, či sú zisky bánk naozaj horibilné. Porovnajme ich napríklad s telekomunikačným sektorom, ktorý má podobne vysoký stupeň penetrácie v retailom i korporátnom segmente. V oboch prípadoch ide o služby, ktorých užívanie síce nie je povinné, ale nájde sa len malá časť populácie, ktorá takéto služby naozaj nevyužíva. Oba sektory sú navyše mimoriadne špecifické, čo sa týka nákladov: nákup technológií a budovanie sietí na jednej strane a kapitálová primeranosť a opravné položky k zlyhaným úverom na druhej strane.

Keďže najväčší mobilný operátor Orange v tlačovej správe o hospodárskych výsledkoch nezverejnil zisk za rok 2011, budeme najväčšie spoločnosti z oboch sektorov porovnávať za roky 2008 až 2010. Zameriame sa na výkonnosť trojice najväčších bánk (Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka), ktoré sa na celkovom čistom zisku bankového sektora v roku 2010 (503,8 milióna eur podľa NBS) podieľali 78%. Telekomunikačný sektor zastupujú v našom porovnávaní spoločnosti Orange a Slovak Telekom (T-Com a T-Mobile), ktoré reprezentujú 82,8% výnosov telekomunikačného sektora (podľa výročnej správy spoločnosti Orange, údaje o čistom zisku sektora neboli k dispozícií). 

Čistý zisk a vlastné imanie vybraných spoločností (v mil. eur)

Spoločnosť / obdobie

vlastné imanie

čistý zisk

Orange 2010

371

186

Orange 2009

384

200

Orange 2008

383

199

Orange 08–10*

379

585/195

Slovak telekom 2010

1666

120,9

Slovak telekom 2009

1678

145,5

Slovak telekom 2008

1901

117,1

Slovak telekom 08–10*

1748

384/128

SLSP 2010

929

150

SLSP 2009

782

30

SLSP 2008

802

142

SLSP 08–10*

838

322/107

VÚB 2010

1043

150,3

VÚB 2009

986

146

VÚB 2008

838

144

VÚB 08–10*

956

440/147

Tatra banka 2010

850

94,2

Tatra banka 2009

808

94,9

Tatra banka 2008

662

131

Tatra banka 08–10*

773

320/107

Telekom. sektor 08–10*

2128

968,5/323

Bank. sektor 08–10*

2567

1082/361

*) vlastné imanie predstavuje priemer za tri sledované roky, čistý zisk je vyjadrený ako súčet čistých ziskov/ priemer čistého zisku za sledované obdobie 2008–2010.

Zdroj: Výročné správy jednotlivých inštitúcií, údaje v mil. eur.

Trojica najväčších bánk vykázala v rokoch 2008 až 2010 čistý zisk 1,08 miliardy eur (361 mil. ročne) a dvojica telekomunikačných operátorov 0,97 miliardy (323 mil. ročne). Banky však na porovnateľný výsledok potrebovali viac vlastného kapitálu. Ich vlastné imanie bolo v priemere na úrovni 2,6 miliardy, kým operátorom stačilo vlastné imanie vo výške 2,1 miliardy. Pomer čistého zisku k vlastnému imaniu (ROE) za tri roky tak hovorí v prospech telekomunikačných operátorov (15,2% proti 14,1%), ktorí sú efektívnejší a tým zároveň ziskovejší.  

Porovnávanie výsledkov jednotlivých spoločnosti vychádza ešte viac v neprospech bánk, ktoré nedosahujú vysokú výkonnosť oligopolného telekomunikačného sektora. Najvyšší čistý zisk dosiahla za tri sledované roky spoločnosť Orange (585 miliónov eur), za ňou je VÚB (440 miliónov), tretí je Slovak Telekom (384 miliónov), štvrtá Slovenská sporiteľňa (322 miliónov) a piata Tatra banka (320 miliónov).

Ak porovnávame telekomunikačný a bankový sektor, môže byť zaujímavé pozrieť sa ešte na jeden ukazovateľ –  na výdavky na reklamu. Medzi desiatimi najväčšími zadávateľmi reklamy boli v roku 2010 všetci traja mobilní operátori, ale len jedna banka. Nepomerne vyššie náklady na reklamu v prípade mobilných operátorov si môžeme vysvetliť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je predpoklad, že v prostredí nedokonalej konkurencie uprednostňujú mobilní operátori masívnu propagáciu pred cenovou vojnou, čo je zjavne v neprospech klientov. 

Výdavky na reklamu platia v konečnom dôsledku spotrebitelia. Ak si teda telekomunikačný sektor môže pri porovnateľnom zisku dovoliť výrazne viac reklamy, znamená to, že túto nákladovú položku dokáže oveľa lepšie skryť v cene.

Výdavky na reklamu (v mil. eur)

Poradie

Spoločnosť

suma

1

Slovak Telekom

45,5

2

Orange

36,2

7

Telefónica O2

12,3

8

Slovenská sporiteľňa

12,1

 

Zdroj: TNS Slovakia, údaje v mil. eur.

Porovnanie komunikačného a bankového sektora potvrdzuje, že zaťaženie bánk sektorovou daňou sa dá len ťažko obhájiť vysokou ziskovosťou. Štát síce má povinnosť bojovať proti deficitu verejných financií, ale nemal byť to robiť len na úkor jedného sektora. Najmä ak ten sektor prenesie vyššie zaťaženie na konečných spotrebiteľov. Dávnejší návrh „bankám zakážeme vyššie dane preniesť do poplatkov“, by zrejme vyvolal úsmev aj u autora Utópie Thomasa Moora.

Zhrnuté a podčiarknuté, týmto jednoduchým porovnaním sme nechceli povedať, že je lepšie zaviesť sektorovú daň na telekomunikačných operátorov, ale naopak, vyhnúť sa nesystémovým opatreniam a nerobiť obetného baránka zo zdravého sektora, ktorého primárnou úlohou je distribúcia kapitálu a následná podpora podnikania i spotreby. Najmä ak sme si ukázali, že jeho ziskovať rozhodne nie je najvyššia.      

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

3 odpovede na “Koľko zarábajú? VÚB 440 miliónov, Orange 585 miliónov eur”

  1. jozo píše:

    Zaujimavy clanok, ale je napisany z pohladu bankara. Napriklad u operatorov zabudate na to, ze oni su vlastne zdanovany opodstatne viac ako banky – za licencie, pravidelne rocne platby za frekvencie atd. Navyse, od nich stat tento rok ziska dalsie miliardy, ak spravi aukciu na nove sirokopasmove siete. Takze bolo by zaujimave vidiet toto porovnanie aj v tomto svetle.

    • L. Kacalka píše:

      Dakujem za nazor, urcite by som sa nenazyval bankarom, aj ked je pravda, ze do financneho sektora vidim viac ako do telekomunikacneho.

      Pri bankach sa tiez objavuje zatazenie – poplatky NBS za dohlad, aktualny odvod 0,4% z vybranych pasiv, co znamena, ze z kazdeho eura, ktore si podnikatel ulozi v banke, ziska stat 0,4 eura a podobne.

      Ale mate pravdu, podrobnejsi pohlad by urcite stal za to.

      Mojim cielom nebolo povedat, nech radsej platia operatori, ale nech stat nerobi z fungujuceho sektora obetneho baranka.

  2. palo píše:

    0,4% je pri 1Eure 0,004Eur a nie 0,4Eur.
    Ak by to bolo 0,4Eur potom je to 40%

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *