Pondelok 16. septembra. Meniny má Ľudmila

Komu je jasné, čo si vlastne D. Trump od obchodnej vojny sľubuje?

Makroekonomika Redakcia 28.08.2019 | 00:00 1 Komentár

Obchodná vojna sa roztáča na vyššie obrátky. Obe strany sa trestajú navzájom. D. Trump chce vrátiť pracovné miesta do USA. Tam pritom už nie je žiadna voľná pracovná sila.

Odveta za odvetu

Nové clá na čínsky tovar nie sú v hre ešte ani mesiac a už je na stole čínska odveta. Peking prišiel s clami na tovar z USA za 75 miliárd dolárov, ktoré zahŕňajú dovoz áut, poľnohospodárskych výrobkov alebo ropy. A nebol by to prezident Trump, aby nezabudol reagovať. Vyzval americké firmy, aby sa Číne vyhýbali a „nariadil im“ hľadať alternatívy k výrobe v Číne, ideálne doma v Spojených štátov.

Akým spôsobom to však chce urobiť, a aký by to malo vplyv na ziskovosť amerických spoločností, už neuviedol. Následne ešte oznámil úpravu cieľ o ďalších päť percent. Niektoré tarify tak dosahujú viac ako až 30 percent.

Clami by tak mal byť zaťažený dovoz tovaru za zhruba 550 miliárd dolárov. Paradoxne, zatiaľ čo americký prezident ľutuje, že clá na čínsky tovar nie sú ešte vyššie, nezabúda zdôrazňovať, že sa rád vráti k rokovaciemu stolu, o čo namiesto ďalšieho prehlbovania sporov prejavil záujem aj čínsky vicepremiér,.

Všetky predchádzajúce rokovania však zatiaľ zlyhali a D. Trump sa snaží prinútiť Čínu zmeniť obchodné praktiky násilím, čo vedie k tomu, že globálny obchod dostáva silno na frak. Navyše nie je ešte stále zrejmé, čo vlastne chcú USA dosiahnuť s ohľadom na to, že likvidácia globálnych obchodných vzťahov by Spojeným štátom len ťažko pomohla.

Obchodná bilancia a americký sen

Americký prezident zdôrazňuje, že chce obnoviť americký sen a blahobyt, do čoho zakomponoval ochranu pracovných miest a elimináciu deficitu obchodnej bilancie. Ak sa pozrieme na politicky významný cieľ – boj za pracovné miesta, stojí predovšetkým za úvahu, o aké pracovné miesta ide.

Americká ekonomika je totiž podľa ekonómov v stave plnej zamestnanosti a presun ďalších podnikov späť do USA by zbytočne predražoval výrobu, zvyšoval ceny pre spotrebiteľov a tým teda znižoval americký blahobyt, čo by samozrejme podkopalo americký spotrebiteľský model.

Samotný deficit v bilaterálnom obchode s Čínou sa síce javí ako vysoký, avšak čo by Američania mali so zarobenými peniazmi robiť, než nakupovať v zahraničí, keď sú „dobré časy“ a americká vláda ekonomiku navyše stimuluje peniazmi z rozpočtu s biliónovým schodkom. Americký prezident sa rozhodol deficit vo vzájomnom obchode s Čínou riešiť clami, avšak len nimi samotnými sa proti dovozu ťažko bojuje, ak zároveń dochádza k zmene menového kurzu, ktorý dopady ciel vývozcom kompenzuje.

Aj kurz čínskej meny preto vyvolal nevôľu americkej strany, a Číne sa dostalo označenie za menového manipulátora. Podľa posledných údajov sa čínsky jüan dokonca dostal na 11-ročné minimum a vďaka tomuto poklesu zostáva pre spotrebiteľov čínsky tovar aj s uvalenými clami naďalej atraktívny.

Tlak na Fed sa stupňuje

Prezident D. Trump by zrejme za ideálne považoval, aby na situáciu na menovom trhu reagovala aj centrálna banka. Pravidelne preto kritizuje Fed za slabú podporu amerických záujmov, teda podporu D. Trumpa v jeho obchodnej vojne. Fed sa však bráni svojou neutralitou.

Ešte pred nedávnou slovnou prestrelkou medzi Čínou a Spojenými štátmi sa šéf Fedu snažil trhy upokojiť holubičou rétorikou, keď oznámil pripravenosť Fedu zasiahnuť, ak bude potrebné. Zároveň však nenaznačil, že by mal v pláne ďalšie znižovanie sadzieb. Trhy tak nezostali dlho pokojné, keď ich oznámenie o ďalších clách a následná kritika zo strany amerického prezidenta zrazili rýchlo k zemi.

Možno predpokladať, že J. Powell by zníženie sadzieb nenaznačil ani pri tvrdšom tlaku D. Trumpa. Neistota v globálnom obchode sa už mala zo strany Fedu brať ako štandard a nie je kvôli tomu dôvod plytvať menovo politickými nástrojmi.

Bude po Číne na rade Európa?

Mať za partnera v rokovaní amerického prezidenta je teda mimoriadne nezávideniahodné. Raz ľutuje, že clá nie sú ešte vyššie, druhýkrát nabáda k rokovaniam. Možno predpokladať, že jediný výsledok, ktorý by akceptoval, by bolo kompletné podriadenie sa americkým podmienkam. To si však Peking nemôže dovoliť. Byť porazený je ťažké, a to aj bez očakávania, že prímerie bude trvať len tak dlho, než sa nájde ďalšia zámienka na rozdúchanie nového sporu.

Ešte donedávna pritom „odveta za odvetu“ nebola súčasťou stratégie Číny. Jej obľúbenou taktikou bolo sľúbiť niečo, z čoho sa budú skladať účty oveľa neskôr a za iných podmienok. Okopírovať od USA sa však zrejme dá aj stratégia eskalácie sporov.

Takáto situácia je navyše nebezpečná aj pre Európu. Nielenže jej exportní giganti trpia súčasnou nervozitou v globálnom obchode, ale hrozí im, že americký prezident bude potrebovať otvoriť nový front a napríklad taká digitálna daň by mohla byť horúcim kandidátom na odvetu.

Analytický tím Fincentra ČR.

Jedna odpoveď na “Komu je jasné, čo si vlastne D. Trump od obchodnej vojny sľubuje?”

  1. pomstitel píše:

    Trump sa odhalil na poslednej konferencii G7. Robiť dobrého a zlého policajta v jednej osobe – to je jeho stratégia. Otvorene to priznal.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *