Utorok 21. novembra. Meniny má Elvíra

Konvergenčná správa ECB: Estónsko má euro na dosah

Grécke problémy otvárajú otázku o budúcnosti eura a nahrávajú odporcom spoločnej meny starého kontinentu. Estónci sa však na negatívnou náladou nenechali strhnúť a už začínajú kupovať mešce, v ktorých bude od januára štrngať euro. Pobaltská krajina zvládla hospodársku krízu a podľa konvergenčnej správy ECB spĺňa kritériá na konverziu meny.

Vstup Estónska do eurozóny ešte musia odobriť predstavitelia členských krajín EÚ, to by však nemala byť prekážka. Problémom eurozóny totiž nie sú prípadní nováčikovia, ale stabilní nedisciplinovaní členovia z južnej Európy s nelichotivým označením PIIGS – prasatá (Grécko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko). Práve pre zvláštne hospodárenie týchto krajín plánuje Európska komisia už v budúcom kontrolovať, či rozpočtový schodok jednotlivých krajín nepresahuje povolené tri percentá. Na rozdiel od viacerých súčasných členov eurozóny, Estónsko problémy s plnením kritérií nemá.

Kritérium cenovej stability

Podľa konvergenčnej správy ECB zaznamenali pri kritériu cenovej stability požadovanú hodnotu inflácie (HICP) pod hranicou referenčnej hodnoty tri štáty: Česká republika, Estónsko a Lotyšsko. Inflácia v ostatných šiestich krajinách presiahla referenčnú hodnotu a najväčšie odchylky zaznamenali Rumunsko, Maďarsko a Poľsko.  

Podľa ECB sa pod vývoj inflácie vo väčšine hodnotených krajín sa v posledných rokoch podpísal najmä silný hospodársky rast a narastajúce makroekonomické nerovnováhy do roku 2008, po ktorých nasledovalo prudké hospodárske spomalenie a postupná korekcia nerovnováh. Infláciu významne ovplyvnili aj šoky na globálnych trhoch s komoditami.

Globálna finančná a hospodárska kríza relatívne výrazne ovplyvnila väčšinu krajín strednej a východnej Európy, keďže financovanie ich hospodárskej expanzie bolo v minulosti vo veľkej miere založené na cezhraničnom príleve kapitálu. Po zvýšení averzie voči riziku v tomto regióne a sprísnení úverových podmienok muselo dôjsť k výraznej korekcií makroekonomických nerovnováh v regióne. Mnohé ekonomiky v regióne boli vo veľkej miere orientované na vývoz, čo spôsobilo ich zraniteľnosť v prípade prudkého poklesu zahraničného dopytu.

Kritérium rozpočtovej disciplíny

Estónsku sa podarilo spoločne so Švédskom udržať aj kritérium rozpočtového schodku pod 3% HDP. Ostatné krajiny majú výnimku, vzťahuje sa na ne rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu. Nadmerný deficit musí Maďarsko upraviť v roku 2011, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko v roku 2012 a Česká republika v roku 2013.

Rozpočtová pozícia väčšiny hodnotených krajín sa v porovnaní s rokom 2008 celkovo prudko zhoršila, v dôsledku zhoršujúcich sa makroekonomických podmienok. Európska komisia predpovedá, že vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, zotrvá pomer deficitu k HDP v roku 2010 nad úrovňou referenčnej hodnoty 3 %. Rozpočtový deficit pod úrovňou 3 % HDP by malo v roku 2010 dosiahnuť iba Bulharsko, Estónsko a Švédsko.

Kritérium výmenných kurzov

Dôležitým kritériom pre prijatie eura je aspoň dvojročné zotrvanie krajiny v mechanizme ERM II , v ktorom sú v súčasnosti Estónsko, Lotyšsko a Litva. V hodnotenom období od 24. apríla 2008 do 23. apríla 2010 nebola devalvovaná ani jedna centrálna parita mien v ERM II. S estónskou korunou a litovským latsom sa obchodovalo na úrovni príslušnej centrálnej parity. Volatilita výmenného kurzu lotyšského latsu voči euru v rámci jednostranne stanoveného fluktuačného pásma ±1 % dosiahla vrchol v júli 2009, no neskôr opäť klesla.

Napriek neúčasti na mechanizme ERM II bola bulharská mena v rámci režimu menovej rady naviazaná na euro. Ostatné meny nezapojené do mechanizmu ERM II sa v hodnotenom období voči euru výrazne oslabili. Od konca roka 2008 do marca 2009 boli zaznamenávané tlaky na pokles týchto mien spôsobené zvýšenou mierou neistoty na globálnych finančných trhoch.

Kritérium dlhodobých úrokových mier 

Počas hodnoteného dvanásťmesačného obdobia od apríla 2009 do marca 2010 bola referenčná hodnota kritéria dlhodobých úrokových mier 6,0 %. Keďže za Estónsko nie je k dispozícii údaj o harmonizovanej dlhodobej úrokovej miere, táto hodnota sa vypočítala pripočítaním dvoch percentuálnych bodov k neváženému aritmetickému priemeru dlhodobých úrokových sadzieb dvoch ďalších krajín EÚ, prostredníctvom ktorých sa počítala referenčná hodnota kritéria cenovej stability a za ktoré bola k dispozícii harmonizovaná dlhodobá úroková miera, a to konkrétne Belgicka (3,8) % a Portugalska (4,2) %. V priebehu hodnoteného obdobia boli priemerné dlhodobé úrokové miery pod hranicou referenčnej hodnoty len v prípade Českej republiky a Švédska.

Text bol pripravený na základe
Konvergenčnej správy ECB.

Veríte tomu, že eurozóna sa rozpadne?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *