Streda 15. júla. Meniny má Henrich

Koronakríza vydesila domácnosti. Začali viac šetriť

Miera úspor domácností na Slovensku i vo svete sa pre koronakrízu zvýšila. Ľudia začali viac šetriť. Ide o dočasný jav, alebo kríza zmení správanie domácností na dlhší čas? Aké faktory na to budú vplývať?

Prečo je miera úspor domácností dôležitá

Spotreba domácností na Slovensku, podobne ako v celej EÚ, predstavuje z dopytovej stránky niečo vyše polovicu HDP. Ešte vyšší podiel na tvorbe hospodárskeho výkonu má spotreba domácností v USA, ďalšieho nášho dôležitého obchodného partnera.

Rozhodnutie o tom, akú časť príjmu domácnosti u nás, ale aj v zahraničí, spotrebujú a akú odložia bokom, tak priamo vplýva na významnú časť aktuálne tvorenej pridanej hodnoty v slovenskej ekonomike.

Tvorba úspor je zasa dôležitá z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu, ako aj z pohľadu bankového sektora, pre ktorý sú vklady domácností najstabilnejší zdroj financovania. Navyše, poplatky za spravovanie či sprostredkovanie spravovania podielových fondov prípadne dôchodkového sporenia či životného poistenia domácností sa stávajú dôležitou časťou celkových príjmov bankového sektora.

Aj preto je dôležité monitorovať to, či a ako sa správanie domácností v tejto oblasti v aktuálnej kríze mení. Ekonomický dopad akejkoľvek krízy do najväčšej miery závisí od toho, aký dopad bude mať na správanie domácností.

Domácnosti začali šetriť

Kvôli koronakríze domácnosti výrazne prehodnotili to, akú časť svojho príjmu minú na spotrebu a akú ušetria. S tým, ako kríza postupovala, sa stále viac domácností uskromňovalo. Podľa prieskumov spoločnosti ACTLY podiel domácností na Slovensku, ktoré začali cielene znižovať svoje výdavky na konci marca dosiahol 54 percent a v polovici apríla ich bolo až 64 percent.

Podobne sa v prieskumoch vyjadrili napríklad aj Francúzi, z ktorých viac ako polovica opýtaných uviedla, že koronakríza ich prinútila viac sporiť. Miera úspor rastie aj v Spojených štátoch. Z februárových osem percent vzrástla v marci na 13,1 percenta, čo bola najvyššia úroveň za ostatných viac ako 30 rokov.

Miera úspor v čase koronakrízy a nevyhnutného sociálneho odstupu rastie čiastočne preto, že domácnosti majú menej možností na utrácanie a čiastočne preto, že majú strach minúť celý svoj príjem pre neistotu ohľadom budúcnosti.

Ide o trvalý alebo len dočasný jav?

Otázkou teraz je, či sa miera úspor po odznení krízy vráti na predchádzajúce úrovne, alebo ostane na vyšších úrovniach po dlhšiu dobu. Bude to závisieť od toho, či kríza zmení správanie domácností len dočasne alebo natrvalo. Ak by išlo iba o dočasný vplyv, tak po kríze sa relatívne rýchlo vrátime nielen do predkrízového tempa rastu ekonomiky ale aj k pôvodnému sklonu k úsporám, resp. spotrebe.

Ak však pôjde skôr o pomalší a neúplný návrat do predkrízového stavu, tak výsledkom zrejme bude nižší potenciálny rast ekonomiky s vyšším rizikom nezamestnanosti a tým pravdepodobne aj vyššou tvorbou preventívnych úspor.

Akademické štúdie vychádzajúce z historických skúsenosti s pandémiami poukazujú na to, že prechod na preventívne sporenie je typickou črtou pandémií. Naznačujú teda na dlhotrvajúci posun v návykoch, ktorý bude zahŕňať aj permanentne vyššiu mieru úspor. Podobne uvažuje aj väčšina prakticky orientovaných ekonómov.

Oklieštenie spotrebiteľských výdavkov počas koronakrízy je také výrazné, že miera úspor pravdepodobne dosiahne v najbližších mesiacoch svoje historické maximá. Po odznení prvej vlny covid-19 a otvorení ekonomík sa však časť spotrebiteľov bude snažiť odložené nákupy realizovať. Miera úspor sa tak postupne začne znižovať. K predkrízovým úrovniam by sa však už nemala vrátiť úplne.

Ako sa miera úspor zmenila v rôznych krajinách

V Spojených štátoch by miera úspor podľa odhadov spoločnosti Markit mala dosiahnuť vrchol na úrovni 22 percent v druhom a treťom kvartáli aktuálneho roku. V priebehu budúceho roku prognóza počíta s poklesom na približne 15 percent. Nad desiatimi percentami by sa mala udržať až do konca roku 2022, čo sa s výnimkou krátkeho obdobia po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 až 2010 za ostatných tridsať rokov v USA nikdy nestalo.

V Európe smeruje miera úspor ešte vyššie. V eurozóne dosahovala 13 percent stabilne ešte pred vypuknutím covid-19 pandémie. A podľa odhadov poisťovne Allianz sa počas zastavenej ekonomiky mohla vyšplhať o ďalších 20 percentuálnych bodov. Potom by mala postupne klesať spolu s tým ako krajiny otvárajú svoje ekonomiky. Stále by však mala ostať o šesť percentuálnych bodov vyššie ako pred krízou a udržať sa nad 20 percentami až do konca roku 2020.

Na Slovensku bola miera úspor pred nástupom koronakrízy zhruba na úrovni desať percent, čo bola najvyššia úroveň v tomto miléniu. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií (IFP) z polovice apríla by kvôli dopadom koronakrízy mohla stúpnuť v roku 2020 na historické maximum 17,4 percent. Očakávaný pokles v ďalších rokoch by mal sa podľa IFP zastaviť na úrovni 12 percent, čo by bola stále výrazne vyššia miera ako pred pandémiou covid-19.

Ktoré faktory budú domácnosti zohľadňovať?

Samozrejme, nevieme do akej miery sa tieto predpovede naplnia. Veľkou neznámou je druhá, prípadne ďalšie vlny nákazy, ktoré by si vyžiadali opakované zastavenia ekonomickej aktivity. Tie by ovplyvnili nielen sklon k úsporám, ale výrazne okresali aj príjmy, z ktorých sa spotreba a úspory domácností realizujú a ovplyvnili by tak aj ďalšie kľúčové parametre:

1/ Bohatstvo

Kríza vplýva na hodnotu osobných finančných ale aj nefinančných aktív domácností. Akciové trhy zaznamenali po nástupe koronakrízy dramatický prepad. Medzičasom sa tento pokles výrazne zmiernil vďaka optimizmu investorov, ktorí veria v rýchle pokrízové oživenie globálnej ekonomiky. Ak by však prišla ďalšia vlna nákazy a nabúrala túto vieru, tak sa nedá vylúčiť ďalší a zrejme aj dlhšie trvajúci pokles finančných trhov, ktorý by znížil hodnotu finančných aktív domácností. Na ich obnovu by domácnosti museli zdroje dosporiť. Podobne ako po finančnej kríze z rokov 2008 až 2010.

Aktuálnu hodnotu by si zrejme neudržali ani reálne aktíva. NBS v najnovšej správe o finančnej stabilite uvádza, že údaje za apríl tohto roka už naznačujú mierny, no celoplošný pokles cien rezidenčných nehnuteľností. Ak sa tento trend potvrdí, prípadne by sa ešte prehĺbil v ďalších fázach koronakrízy, tak by domácnosti zaznamenali citeľne nižšie ohodnotenie svojho majetku. To by ich tiež mohlo prinútiť sporiť ešte viac ako doteraz.

2/ Dlh

Argument o zmene hodnoty majetku ale aj očakávaných príjmov domácností je obzvlášť dôležitý v domácnostiach, ktoré sa do veľkej miery spoliehajú na príjem z prenájmu investičných nehnuteľností. Sociálny odstup a zmrazenie cestovania stlačilo dopyt po krátkodobých prenájmoch a tým aj ich cenu.

Ak tieto nehnuteľné investičné aktíva domácnosti financujú na dlh, tak majú o dôvod viac prehodnotiť svoje výdavky a odložiť bokom z príjmu väčšiu časť ako doteraz. Okrem toho, neistota ohľadom budúcich príjmov núti prehodnotiť úroveň dlhu aj domácnosti, ktorým z príjmu odkrajujú splátky na obsluhu dlhu na nehnuteľnosť len pre vlastné bývanie.

Na Slovensku počas finančnej krízy tento „dlhový“ argument v prospech sporenia nehral príliš veľkú rolu, nakoľko zadlženie domácností bolo ešte pomerne nízke. Medzičasom však v pomere k príjmom zadlženie miestnych domácností stúplo dvojnásobne a teda v tejto kríze môže byť veľmi bolestivé.

Podľa údajov NBS už viac ako 150 tisíc domácností na Slovensku využilo možnosť úverového moratória a požiadalo o odklad splátok. To znamená, že zhruba desať percent zadlžených domácností očakáva v tejto kríze problém so splácaním dlhov. To je pomerne silný argument v prospech toho, že k dlhu budeme mať aj po odznení koronakrízy obozretnejší prístup.

Ak nie dobrovoľne, tak aj ďalším sprísnením regulatórnych opatrení. To tiež hovorí v prospech vyššej miery úspor, napríklad preto, lebo k úveru budeme musieť prispievať vyšším podielom vlastných nasporených peňazí.

3/ Prevencia

Teória predpovedá, že riziko nepredvídaného zníženia príjmu motivuje domácnosti sporiť viac. Ako sme spomenuli vyššie, skúsenosti s pandémiami vo svete napovedajú, že aj v koronakríze môžeme čakať podobné správanie. Obzvlášť vtedy, ak hrozí, že prvá vlna nákazy nebude jej poslednou. V prípade slovenských domácností preventívne zvýšenie tvorby úspor môže byť o to väčšie, o čo pomalšou sa javí implementácia vládnej „prvej pomoci“ na preklenutie likviditných problémov firiem, zamestnancov a živnostníkov, ktorí kvôli kríze prišli o príjem.

Preventívne zvýšenie finančných rezerv môžu do budúcnosti zvážiť domácnosti pracujúce v najviac postihnutých sektoroch obchodu, služieb a remesiel. Podľa analýzy NBS na tom tieto domácnosti boli z pohľadu výšky finančných rezerv pred touto krízou horšie ako v iných, koronakrízou menej postihnutých sektoroch ekonomiky.

4/ Fiškálne bremeno

Kríza do rozhodovania domácností o tom, akú časť príjmu usporiť, vstupuje aj nepriamo, cez verejné financie. Vlády, vrátane slovenskej, sa v boji s koronakrízou vo veľkom zadlžujú. To môže viesť niektoré domácnosti k zmene očakávaní ohľadom budúceho vyššieho daňového zaťaženia, ale aj nižších benefitov, ktoré budú od štátu dostávať, napríklad v zabezpečení na starobu. Oba tieto faktory (takzvaného Ricardiánskeho správania – pomenovaného podľa britského ekonóma Davida Ricarda) podporujú predpoklad, že úspory domácnosti ostanú trvalo vyššie ako pred krízou.

Samozrejme, výpočet premenných, ktoré vstupujú do rozhodovania domácností o úsporách nie je konečný. Chýbajú v ňom typické premenné súvisiace s demografiou, životným cyklom domácností a podobne. Faktom však je, že neistota, ktorá sprevádza aktuálnu krízu, podčiarkuje argumenty v prospech hromadenia úspor v najbližšom období.

Príležitosť pre banky a správcov majetku

Pre bankový sektor je to príležitosť, pretože väčšina z týchto „preventívnych úspor“ bude zrejme smerovať na ich účty. Najskôr vo forme bežných účtov, ktorými si domácnosti budú tvoriť likviditné rezervy pre prípad nepredvídaných výpadkov príjmov v prípade ďalších vĺn pandémie.

Neskôr bude dôležité podchytiť aj iné formy finančných rezerv a hlavne dlhodobých finančných aktív domácností, ktoré si pravdepodobne budú tvoriť vo vyššej miere ako pred krízou.

Autori sú ekonómovia VÚB banky.

Jedna odpoveď na “Koronakríza vydesila domácnosti. Začali viac šetriť”

  1. XY píše:

    Potvrdzuje sa staré známe pravidlo. Šetriť začíname až v zlých časoch. V dobrých časoch nikto na recesiu nemyslí. Takže aj kríza je na niečo dobrá. Aby nás dostala do reality a dala lekciu zodpovednosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *