Sobota 15. decembra. Meniny má Ivica

Korporátne dlhopisy: vysoký úrok nie je zadarmo

korporátne dlhopisy

Na finančnom trhu vzrástla aktivita subjektov, ktoré verejnosti ponúkajú možnosť nákupu svojich dlhopisov. Prezentujú zaujímavý a „garantovaný“ úrok, no garancia v tomto druhu investície nie je spojená s istotou.

Ľudia často kupujú mačku vo vreci

Na slovenskom trhu sú dnes v ponuke desiatky dlhopisov v hodnote stoviek miliónov eur. Spoločnosti tak využívajú možnosť získať peniaze na investície lacnejšie ako na bankovom trhu. V skratke povedané, dlhopis je pôžička, ktorú si spoločnosť berie. Na to by mal potenciálny investor pamätať a firmu, ktorej požičiava, si dobre preveriť.

„Pred kúpou akéhokoľvek dlhopisu je potrebné, aby si investor urobil domáce úlohy v podobe analýzy. Aby posúdil finančné zdravie emitenta, schopnosť generovať hotovosť a z neho vyplývajúcu schopnosť splácať záväzky, jednoducho kreditnú analýzu, výhľad do budúcnosti, smerovanie sektora či ekonomiky ako takej,“ hovorí Stanislav Pánis z J&T Banky. Problémom je, že mnoho ľudí nie je odborníkmi na investovanie. Preto je možnosť obrátiť sa na svojho finančného poradcu, alebo privátneho bankára. Najhoršie je, ak sa človek nechá zlákať iba tým, že mu niekto sľubuje výnos päť, či desať percent a to je jediná informácia, ktorá mu postačuje.

„Nakupovať korporátne dlhopisy by mal len skúsený investor, ktorý vie čítať prospekt cenného papiera a vyzná sa vo finančných výkazoch emitenta,“ hovorí Martina Vráblik Solčányiová z Národnej banky Slovenska.

Ak sa totiž spoločnosť dostane do problémov a nebude schopná splatiť svoje „pôžičky“, môže človek prísť o celú investovanú sumu. „Ak si kúpite jeden dlhopis a jeho emitent bude mať problémy, tak máte veľký problém aj vy ako investor. Veľmi ľahko totiž môžete prísť o sto percent vášho vkladu,“ upozorňuje Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ Fincentra.

Banky na dlhopisy garanciu nedávajú

Klamlivú bezpečnosť pri nákupe korporátnych dlhopisov môže u klienta spôsobiť aj fakt, že mnoho dlhopisov slovenských a českých firiem ponúkajú banky. To však neznamená, že dlhopis je nejako garantovaný. „Banka nedáva žiadnu garanciu ani záruku spoľahlivosti a zo zákona ani dať nemôže,“ hovorí S. Pánis. No zároveň dodáva, že sama banka obvykle vyberá do svojho predajného portfólia subjekty, ktorým dôveruje. „V mnohých prípadoch naša banka sama na vlastný účet investuje do dlhopisov, ktoré ponúka aj samotným klientom, keďže je presvedčená o atraktivite investície.“

„Medzi dôležité parametre výberu emitenta, ktorého dlhopisy predávame, patria minimálny objem emisie, bonita, záväzok emitenta požiadať o prijatie dlhopisov na obchodovanie na regulovanom trhu a s tým súvisiace plnenie informačných povinností, transparentnosť a podobne,“ hovorí Róbert Herbec, vedúci tímu dlhových kapitálových trhov Slovenskej sporiteľne, o tom, ako si  banka vyberá firmy, ktorých cenné papiere predáva.

Podobne to funguje aj v investičných spoločnostiach. „Z emisií, ktoré aranžujeme, vyberáme do distribúcie také, ktoré prejdú našim „due diligence“ procesom. Snažíme sa odhadnúť, či emitent bude schopný emisiu priebežne splácať a či je schopný pri splatnosti splatiť majiteľom dlhopisu istinu. Dodatočnú garanciu alebo záruku spoľahlivosti nedávame. To, že dlhopis do distribúcie vyberieme je vyjadrením našej vysokej miery dôvery v splatenie emisie,“ hovorí Maroš Ďurik, CEO Across Private Investments.

Hoci banka aj investičná skupina majú v porovnaní s bežným človekom viac nástrojov, ako si overiť kvalitu firmy, ktorej dlhopisy predávajú, záruku na splatenie dať nemôžu. Ak vydávajú dlhopisy firmy, ktoré ich aj samé predávajú, celá fáza overovania je na klientovi a často je možnosť overiť si riziko prakticky nulová.

Zároveň platí, že dlhopisy českých a slovenských firiem majú ešte jedno špecifikum. „Asi všetky finančné inštitúcie, ktoré tieto dlhopisy ponúkajú ich v portfóliách investorov nepreceňujú na reálnu hodnotu. Spravidla ich oceňujú nákupnou cenou, ku ktorej sa na dennej báze pripočítava takzvaný alikvotný úrokový výnos, teda časť kupónu, ktorá k dlhopisu za každý deň prináleží. Investori potom nadobúdajú pocit, že korporátny dlhopis je ako termínovaný vklad a nie sú s ním spojené žiadne riziká, to však nie je pravda,“ vysvetľujem M. Ďurik.

Na čo si dať pozor pred investovaním do dlhopisu?

Ak existuje skupina ľudí, ktorí by mohli investovať do korporátnych dlhopisov, sú to skúsení investori, ochotní zniesť aj mieru rizika. Od toho potom závisí, koľko zo svojho portfólia do týchto produktov nalejú. „Korporátne dlhopisy sú určené pre klientov, ktorí majú záujem o vyššie zhodnotenie ako ponúkajú banky na stredno- a dlhodobých termínovaných vkladoch a zároveň sú ochotní zobrať zodpovednosť za investovanie svojich peňazí do vlastných rúk. Mali by do nich investovať takí, ktorí svoje peňažné prostriedky nebudú potrebovať v horizonte troch a viac rokov,“ vysvetľuje M. Ďurik.

Čo sa týka rizík, najkritickejším je kreditné riziko, teda to, či emitent dlhopis naozaj splatí. Svoju úlohu môže zohrávať aj mena, v ktorej je dlhopis vydaný. „Pokiaľ je v eurách, je všetko v poriadku (pre eurového investora), ak je však v dolároch, tak na jeho cenu v eurách vplýva aj kurz eura vo vzťahu k doláru. Ak dolár posilňuje, cena takéhoto dlhopisu v eurách rastie a naopak. Existujú tiež špecifické typy dlhopisov, ktoré sú vystavené ďalším typom rizík ako sú napríklad inflačné alebo konvertibilné dlhopisy,“ vymenúva M. Ďurik.

R. Herbec ešte dopĺňa: „Je vhodné sa vyvarovať investícií do dlhopisov, ktoré nie sú obchodované na regulovanom trhu, v prípade takým, pri ktorých nebol zostavený prospekt cenných papierov schválený regulátorom. Alebo tých, ktoré sľubujú neštandardné výnosy, no pri ich príprave ktorých neparticipovala banka alebo licencovaný obchodník s cennými papiermi.“ Výpočet rizík pritom nie je možné považovať za konečný.

Je teda na každom investorovi, či je ochotný riziká znášať a investovať čas do overenia klienta výmenou za úrok často len o niekoľko percent vyšší, ako ponúka alternatívna forma zhodnotenie s vyššou bezpečnosťou.

Bezpečnejšou alternatívou sú dlhopisové fondy

Ak investora predsa len lákajú dlhopisy a chce ich mať v portfóliu, voľbou môže byť aj dlhopisový fond. „Ak investujete do podielového fondu, kde sú dlhopisy od 300 a viac emitentov, tak problém jedného z emitentov pre vás nič vážneho neznamená. Navyše v podielových fondoch máte väčšinu dlhopisov reálne ocenených trhom, väčšina emitentov má pridelený rating a je omnoho ľahšie odhadnúť riziko, ktoré ako investor podstupujete,“ vysvetľuje J. Ilek.

„Netreba zabúdať na to, že vstupná investícia do dlhopisového fondu je spravidla nižšia ako individuálne vyskladané dlhopisové portfólio,“ upozorňuje M. Ďurik.

Vo všeobecnosti podielové fondy predstavujú pohodlný spôsob investovania na finančných trhoch pre ľudí, ktorí nie sú expertmi na investovanie, alebo pre tých, ktorí nemajú čas na pravidelnej báze sledovať trhy. „O zverené prostriedky sa totiž stará profesionálny portfólio manažér. Plusom podielových fondov je, že ponúkajú diverzifikáciu s nízkym vstupným kapitálom, rádovo už od desiatich, na rozdiel od priamej investície do dlhopisov, kde sa mnohokrát nominálna hodnota jedného pohybuje na úrovni 100 tisíc eur,“ dopĺňa výhody fondov S. Pánis.

V prípade nesplatenia dlhopisu tak hodnota fondu môže zakolísať, no určite nespadne na nulu, ako sa to môže stať, ak by bol zlyhaný investor vašim jediným koňom v investičnom záprahu.

Jedna odpoveď na “Korporátne dlhopisy: vysoký úrok nie je zadarmo”

  1. Miro píše:

    Korporátne dlhopisy slúžia napríklad na financovanie realitnej výstavby. Splatené tak pravdepodobne budú za podmienky, že realitný trh nezažije pád. Treba si položiť otázku, prečo si tieto veľké firmy nepoužívajú jednoducho v banke, ale musia si požičiavať od ľudí za 5 % ročne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *