Nedeľa 27. septembra. Meniny má Cyprián

Kríza nastavila finančnému správaniu domácností kruté zrkadlo

Dobré roky charakterizované rastom priemernej mzdy a poklesom nezamestnanosti veľká časť domácnosti nevyužila. Kríza ich tak zastihla nepripravené. Poučia sa do budúcnosti?

Finančná kríza preverila finančnú pripravenosť Slovákov. Kým na začiatku krízy nemalo dosť peňazí na vykrytie jednomesačných výdavkov 16 percent domácností, aktuálne počet nezabezpečených domácností vzrástol na 21 percent. Až 49 percent domácností dnes má úspory len na maximálne tri mesiace.

Je to neutešená situácia. Kríze pritom predchádzalo relatívne dlhé obdobie dobrých rokoch. Za posledných päť rokov vzrástla napríklad priemerná mzda na Slovensku o takmer 30 percent. Životná úroveň sa preto zlepšovala. Miera nezamestnanosti klesla koncom minulého roka na historické minimum 5,6 percenta. Kríza tak odhalila, že zhruba polovica domácností nebola na horšie časy dostatočne pripravená.

Nedostatočné rezervy

„Správne finančne zabezpečený človek má vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov, poistil sa voči nepredvídateľným situáciám, svoj majetok chráni pred infláciou a pripravuje sa na dôchodok. Uplynulé mesiace potvrdili, že práve títo ľudia zvládali následky pandémie lepšie ako ostatní,“ hovorí Michal Orlovský, zodpovedný za správu majetku klientov v Slovenskej sporiteľni.

Veľká časť Slovákov pritom už niekedy podobnú situáciu zažila. Až 70 percent z nich v prieskume Slovenskej sporiteľne uviedlo, že na ich bankovom účte už niekedy v minulosti zasvietila nula. U 52 percent sa to stalo dokonca niekoľko krát.

Tvrdá lekcia do budúcnosti

Nádej však zomiera posledná, takže aj táto kríza môže slúžiť viacerým ako tvrdá lekcia. V prieskume 84 percent oslovených súhlasilo s tvrdením, že po uplynutí krízy si začnú vytvárať väčšiu finančnú rezervu. Pandémia tak mení naše správanie. Takmer všetci dnes tvrdia, že si svoje financie chcú strážiť viac. Deväť z desiatich opýtaných potvrdilo, že plánujú vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky a až 72 percent zvažuje hľadať viac zdrojov príjmu.

Situácia sa však bude pravdepodobne zlepšovať len pomaly. Až 31 percent oslovených totiž očakáva po pandémii zhoršenie svojich osobných financií. Počet ľudí s nestabilným príjmom sa pravdepodobne zdvojnásobí a vzrastie závislosť na štátnych dávkach. Potrvá to teda dlhší čas, kým si budú môcť tí, ktorí na krízu doplatili najviac, začať vytvárať nové rezervy.

Zvyšná skupina však má šancu poučiť sa z chýb skôr. Tí, ktorí neprišli o zdroj príjmov, môžu začať oveľa aktívnejšie pristupovať k osobnému rozpočtu s cieľom zbaviť sa zbytočných výdavkov a začať viac šetriť.

Príjmové očakávania

Na otázku, aký mesačný príjem je dostatočný, odpovedali v prieskume jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom postačuje tisíc eur, tridsiatnici by potrebovali aspoň dve tisíc eur.

Štyridsiatnici viac prepočítavali podľa členov domácnosti. Optimum má relatívne široké rozpätie medzi 800 – 1 500 eur na jedného člena rodiny. Niektorým päťdesiatnikom by postačovalo aj 900 eur mesačne.

Prieskum zrealizovala Slovenská sporiteľňa spolu so  svojimi  partnermi,  agentúrami  WAVEMAKER  a ZARAGUZA prostredníctvom online dotazníkov začiatkom  mája  2020 na vzorke 1022  respondentov  v reprezentatívnom rozložení  populácie  SR  vo  veku  15-60  rokov  s  navýšeným  podielom mladších  respondentov  do  tridsiatich  rokov.

Obmedzila kríza váš rodinný/osobný rozpočet?

View Results

Loading ... Loading ...

Jedna odpoveď na “Kríza nastavila finančnému správaniu domácností kruté zrkadlo”

  1. ivan.nek píše:

    Po každej kríze príde vytriezvenie. Takže aj táto pravdepodobne vráti ľudí viac do reality. Platy nejdú vždy len hore a nezamestnanosť nemusí len klesať. Je treba začať šetriť a myslieť na horšie časy. Múdry sa poučí…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial