Pondelok 24. septembra. Meniny má Ľuboš, Ľubor

Kto je vzorom pre mládež? Podnikateľ

Asi väčšina z nás sa už v živote stretla s otázkou typu „Kto je váš vzor?“ alebo „Koho v živote obdivujete?“. Pre mnohých z nás sú životným vzorom rodičia, pre mládež sú ním často známe tváre zo showbiznisu. Ale aj zaujímavý podnikateľský nápad a rozbehnutie vlastného biznisu sú mnohokrát predmetom obdivu. Úspešní biznismeni sa tak stávajú vzorom nielen pre dospelákov, ale aj pre mládež, ktorú môže ich úspech motivovať. Práve preto nás zaujal prieskum inštitútu Gallup, ktorý respondentom položil otázku, či sú podnikatelia dobrým vzorom pre mladých ľudí.

Kladná odpoveď na túto otázku zaznela z úst nielen mnohých Európanov, ale aj našincov. Vyše polovica Slovákov si totiž myslí, že podnikatelia riadiaci svoj vlastný úspešný biznis sú dobrým vzorom pre našu mládež. Opačný názor zastáva 29 % našich obyvateľov a vyjadriť sa nevedela necelá pätina Slovákov.

Nové členské krajiny únie sa umiestnili zväčša v spodnej časti európskeho rebríčka, nakoľko podiel obyvateľov považujúcich biznismenov za vzor pre mládež je nižší ako vo vyspelých ekonomikách. Na chvoste európskeho rebríčka sa nachádzajú Grécko a Chorvátsko, kde si len vyše tretina obyvateľov myslí, že mladí ľudia by mali podnikateľov obdivovať. Naopak vo Veľkej Británii považuje ľudí riadiacich svoj vlastný biznis za správny vzor pre mládež až 83 % obyvateľov, vďaka čomu je krajina lídrom európskeho rebríčka.

Spomedzi krajín V4 je najvyšší podiel ľudí, ktorí považujú podnikateľov za dobrý vzor pre mladých, na Slovensku a v Maďarsku (52 %). V Poľsku takýto názor zastáva 49 percent občanov a v Českej republike dokonca len 39 percent.

S tvrdením Slovákov, že mládež by mala nachádzať svoj vzor v úspešných biznismenoch je však v miernom rozpore skutočnosť, že Slováci sa do podnikania príliš nehrnú. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu Eurobarometer 354 by totiž iba tretina Slovákov pred statusom zamestnanca uprednostnila vlastnú podnikateľskú dráhu.

Z čoho majú Slováci pri myšlienke na vlastný biznis najväčší strach? Najväčšie obavy vzbudzuje riziko bankrotu (37 % opýtaných). Rovná tretina respondentov sa obáva nepravidelného príjmu a zo straty vlastného majetku má strach 29 percent opýtaných. Naopak, pre tých odvážnejších je na vlastnej podnikateľskej dráhe najväčším lákadlom osobná nezávislosť [56 % Slovákov]. Pre 27 percent našincov je motiváciou sloboda v rozhodovaní „kde a kedy budem pracovať“ a vidina vyššieho zárobku láka na podnikateľskú dráhu viac ako pätinu Slovákov.

Mladí, vzdelaní a napriek tomu nezamestnaní. Aj takto by sa dala charakterizovať dnešná mládež vo veku do 24 rokov, spomedzi ktorých je bez práce zhruba každý tretí mladý človek. A práve najlepšia situácia nie je ani v skupine ľudí vo veku od 25 do 29 rokov, z ktorých je nezamestnaná takmer pätina a v skupine vo veku 30 až 34 rokov, kde nemá prácu približne každý siedmy Slovák.

V najťažšej situácii sa ale nachádzajú absolventi stredných a vysokých škôl, ktorým chýbajú prax, skúsenosti a pracovné návyky. Pre niektorých mladých Slovákov môže byť riešením ich problémov s hľadaním práce aj rozbehnutie vlastného biznisu. Samozrejme, že v tomto prípade len chuť a odhodlanie nestačia. K povinnej výbave budúceho úspešného podnikateľa určite patrí zaujímavý podnikateľský nápad či odvaha postaviť sa problémom zoči – voči. Dôležitú úlohu pritom môže zohrať vzor v podobe konkrétneho biznismena, ktorý bude mladého človeka motivovať v tom, čím chce v živote byť a čo chce dosiahnuť.

Sú podnikatelia dobrým vzorom pre mládež?

[podiel obyvateľov v %]

krajina

áno

nie

neviem

V. Británia

83

14

3

Írsko

82

14

4

Švédsko

81

9

10

Fínsko

81

14

5

Rakúsko

79

14

7

Luxembursko

78

12

11

Dánsko

77

14

9

Nemecko

71

22

7

Holandsko

71

20

9

Belgicko

69

17

14

Lotyšsko

67

18

15

Portugalsko

67

23

11

Španielsko

66

24

10

Francúzsko

66

23

11

Malta

62

20

18

Estónsko

58

20

22

Litva

56

24

19

Slovensko

52

29

19

Taliansko

52

41

7

Maďarsko

52

30

19

Bulharsko

52

25

24

Poľsko

49

26

26

Slovinsko

49

44

6

Cyprus

47

40

13

Rumunsko

40

37

22

ČR

39

41

20

Chorvátsko

35

41

23

Grécko

34

54

12

Zdroj: Poštová banka podľa inštitútu Gallup, 2013

Autorka je analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *