Stvrtok 26. novembra. Meniny má Kornel

Ktoré najdôležitejšie zmeny čakajú slovenský dôchodkový systém

Penzia Martin Stolár 23.11.2020 | 00:00 0 Komentárov

Dôchodkový systém na Slovensku má ďaleko od ideálneho. Súčasná vláda preto zaradila jeho reformu medzi priority. Chystajú sa zásadné zmeny v dôchodkoch.

1/ Zmrazenie minimálnych dôchodkov

Minulá vláda naviazala minimálne dôchodky na 33 percent priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tento krok zásadne oslabil zásluhovosť dôchodkov, keďže rovnaký minimálny dôchodok mal človek s hrubou mzdou vyše 900 eur a aj ten, ktorý platil odvody z malého, napríklad stoeurového úväzku. „Takto nastavený minimálny dôchodok rástol rýchlejšie ako zásluhové starobné a invalidné dôchodky, čo bolo absolútne nefér. Zmrazenie je prvý krok, po ktorom musí prísť rovnaká valorizácia pre všetky dôchodky,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik.

Okrem sa do 30 rokov dôchodkového poistenia započítavalo aj obdobie, počas ktorého si človek platil odvody z akéhokoľvek vymeriavaceho základu. Išlo o ďalšiu nespravodlivosť, keď boli do rovnakej pozície postavení tí, ktorí si platia odvody z čiastkových úväzkov, ako aj tí, ktorí ich platia z plného úväzku.

Po novom sa budú do rokov sporenia počítať len tie roky dôchodkového poistenia, keď mal človek priemerný osobný mzdový bod najmenej 24,1 percent priemernej mzdy. Inak povedané, len pri odvodoch z platu aspoň vo výške štvrtiny priemernej mzdy spred dvoch rokov (244 eur podľa roku 2018) sa daný rok započíta do 30 rokov dôchodkového poistenia, ktoré sú podmienkou priznania minimálneho dôchodku. Zmrazí sa aj rast sumy minimálneho dôchodku. Zmeny začnú platiť už od januára budúceho roku.

2/ Zruší sa fixný vek odchodu dôchodku

Aktuálne zastropovanie veku odchodu do dôchodku v 64 rokoch je vzhľadom na neustále rastúci vek dožitia finančne neudržateľné. Zároveň nie je spravodlivé voči ľuďom, ktorí už sú na dôchodku, keďže noví dôchodcovia by strávili na penzii oveľa dlhší čas. Dôchodkový vek by preto mala určovať stredná dĺžka života.

Zároveň sa plánuje tzv. individuálny dôchodkový strop po 40 rokoch. Má ísť o ekvivalent k dnešnému predčasnému dôchodku, avšak nastavený bez zásadného krátenia. Nárok na odchod do dôchodku by bol odvodený nielen od počtu rokov, ale aj od zaplateného poistného. “Inšpiráciou by mal byť švédsky model, tzv. NDC schéma, ktorý v prvom pilieri kombinuje virtuálnu hodnotu dôchodkového účtu a vek. Švédsky model je pritom automaticky nastavený tak, že na pokles počtu pracujúcich na jedného dôchodcu, ktorý aj nás čaká v ďalších desaťročiach, reaguje automaticky znižovaním dôchodkov z prvého piliera,” hovorí M. Búlik.

3/ Prednastavená investičná stratégia, no len pre nových sporiteľov

V roku 2013 presunula vláda Roberta Fica sporiteľov automaticky do garantovaných fondov. Vo viac zarábajúcich typoch fondoc mohli zostať len tí, ktorí o to prejavili záujem. Po siedmich rokoch od tejto zmeny si v menej zarábajúcich dlhopisových fondoch stále sporí približne 71 percent ľudí. To potvrdzuje malý záujem alebo nízke povedomie väčšiny dôchodkovýcho sporiteľov.

Po novom by sa mala preto v 2. pilieri automaticky nastaviť taká sporiaca stratégiu, ktorá má z dlhodobého hľadiska potenciál dosiahnuť čo najvyšší výnos pri rešpektovaní životného cyklu jednotlivca.  „Inštitút finančnej politiky vypočítal, že kvôli nesprávnemu fondu stratil priemerný sporiteľ v 2. pilieri za štyri roky až 1 500 eur. Táto strata sa pritom rokmi stále rýchlejšie zvyšuje. Je rozhodne dobrým krokom urobiť správne základné nastavenie za sporiteľov. Alokácia odvodov do vhodných fondov rozhoduje o tom, aký dôchodok ľudia v 2. pilieri získajú,“ hovorí M. Búlik.

Táto zmena sa však má týkať len nových sporiteľov. Pri existujúcich sporiteľoch minister Krajniak nenavrhne automatický presun sporiteľov z dlhopisových fondov do rizikových fondov. Poradný orgán vlády – investičná rada – však odporučí dôchodkovým správcovským spoločnostiam, aby poradili sporiteľom, v akom fonde by si mali sporiť. Bude teda na individuálnom rozhodnutí, aký fond si sporitelia vyberú.

Dnes je totiž z desiatich miliárd eur v druhom pilieri stále takmer sedem miliárd nevhodne umiestnených v málo výkonných dlhopisových fondoch. Tie zarábajú jedno-dve percentá ročne a to pred odpočítaní inflácie. Reálne prerábajú. Indexové alebo akciové fondy zarábajú päť až osem percent ročne.

4/ Cenovo dostupná pasívna investičná stratégia

Národná banka sa prihovára za to, aby mal každý sporiteľ nárok aj na pasívnu investičnú stratégiu, ktorá by kopírovala globálne indexy. Táto alternatíva by mala byť lacnejšia (s nižšími poplatkami) ako aktívne manažované portfóliá. „Túto možnosť chápem ako krok, ktorý má zvýšiť motiváciu správcov dosahovať aktívnou správou portfólia lepšie výsledky. Zároveň je logické, že pasívne fondy by mali mať nižšie poplatky ako tie aktívne manažované,“ myslí si  M. Búlik.

5/ Minimálna výška odvodu do druhého piliera

Aby sa predišlo politickým zmenám budúcnosti, akým bolo napríklad zásadné zníženie odvodov do druhého piliera vládou Roberta Fica, má ústavný zákon garantovať, že výška príspevku do druhého piliera bude najmenej jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového zabezpečenia. Dnes je efektívna sadzba okolo 23 percent. Samotný dôchodkový odvod by mal dosiahnuť minimálne šesť percent. Aktuálne je to päť percent.

6/ Porovnávanie výkonnosti fondov s vybraným indexom

Za posledných päť rokov naše dôchodkové fondy pri porovnaní s fondmi v Európe dosahujú porovnateľnú výkonnosť. Dlhodobo však vo výkonnosti zaostávajú. Preto by súčasťou reformy mali byť benchmarky. Ide o stanovenie kritéria, s ktorým sa výkonnosť fondu bude porovnávať.

Benchmark môže byť zavedený dvomi spôsobmi: buď ho navrhne ministerstvo práce a ministerstvo financií spolu s NBS alebo bude musieť každý správca zverejniť vlastný benchmark, voči ktorému porovnáva vlastnú výkonnosť. Dnes je hodnotenie úspešnosti fondov založené na porovnávaní výkonnosti fondov od jednotlivých správcov. Zmena by tak priniesla do hodnotenia zahraničný element, keď by ako porovnávacie kritérium bol stanovený zahraničný trhový index.

7/ Pravidelná informácia o očakávanej výške dôchodku

Zavedenie výpisu z dôchodkového účtu bude dôležitým nástrojom v motivácii ľudí zodpovedne sa starať o svoje dôchodky. Štát by mal pravidelne informovať sporiteľa nielen o stave úspor vo všetkých troch dôchodkových pilieroch, ale aj o tom, aký dôchodok mu aktuálne „vychádza“. Pomôže to vyhnúť sa nepríjemným prekvapeniam a zvýši to pocit zodpovednosti za svoj vlastný dôchodok.

„Tento krok môže byť zásadný v tom, aby sa väčšina obyvateľov Slovenska zobudila a pustila sa poriadne do sporenia na dôchodok. Pretože drvivá väčšina sa stále spolieha na to, že štát sa o nich nejako postará,“ konštatuje si M. Búlik.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial