Streda 20. septembra. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava

Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí – typický životopis slovenského milionára

Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu slovenských a českých milionárov k ich bohatstvu. Od štátu očakávajú najmä stabilitu. Svoje peniaze investujú najmä do nehnuteľností, akcií firiem, alebo alternatívnych investícií.

Novým fenoménom u milionárov je najmä trpezlivosť, a to či už pri investovaní, kde stúpa záujem o investície do podielových fondov, akcií a do dlhopisov. V rodinnom živote sa orientujú na rodinné hodnoty a s pribúdajúcimi rokmi chcú čoraz tráviť viac času s blízkymi. Pracovať však plánujú vždy, bez ohľadu na dosiahnutú veľkosť majetku. Prácu totiž bohatí nevnímajú ako povinnosť, ale ako záľubu. Vyplýva to z unikátneho prieskumu WEALTH REPORT 2017, ktorý zrealizovala J&T Banka.

„K bohatstvu zriedka vedie ľahká a krátka cesta. Aj keď kvalitné vzdelanie a tvrdá práca ešte nie sú zárukou bohatstva, vo výraznej väčšine sú tou základnou podmienkou na jeho dosiahnutie. To je najsilnejšie posolstvo, ktoré každý rok vyplynie z nášho prieskumu,“ uvádza Anna Macaláková, riaditeľka J&T BANKA, a. s., Slovensko. „Ako privátna banka sa sústreďujeme na veľmi špecifický segment trhu a rovnako ako iné banky musíme poznať správanie, názory a charakteristiky našich klientov. Preto sme pred rokmi začali s týmto prieskumom, ktorého realizácia je vzhľadom na špecifickú klientelu omnoho náročnejšia ako v prípade retailových služieb, a tým je unikátnym,“ dodáva.

Výsledky prieskumu, podľa nej búrajú mnohé mýty a je preto mimoriadne zaujímavé konfrontovať ich so vžitými predstavami o milionároch. Okrem toho môžeme sledovať a vývoj správania bohatých ľudí v čase.

Slovenský milionár je muž a má viac ako 50 rokov

Svet dolárových milionárov je u nás stále svetom mužov (96 % SR, 86 % ČR). Priemerný vek milionára je v súčasnosti na Slovensku 52 rokov, v Česku 53 rokov. Mladých milionárov vo veku od 18 do 34 rokov je tak stále len minimum (5 % SR, 3 % ČR). O tom, že elitný klub dolárových milionárov na Slovensku postupne starne, svedčí fakt, že medziročne stúpol medzi nimi podiel penzistov zo štyroch na 13 percent. Oproti zvyšku sveta, kde vekový priemer milionárov dosahuje 58 rokov, je však náš klub skutočne bohatých relatívne mladý.

Väčšina milionárov zbohatla tvrdou prácou, nie dedičstvom

Zatiaľ čo predstava bežných ľudí je, že milionári sa dostali k svojmu majetku vďaka dedeniu či úspešným reštitúciám, opak je pravdou. Hlavným zdrojom majetku českých a slovenských milionárov je podnikanie, alebo práca pre zamestnávateľa (82 % v ČR, 86 % v SR).

Väčšina milionárov naštartovala svoje podnikanie v 90. rokoch minulého storočia. Aj vzhľadom na politickú a ekonomickú situáciu u nás nemohli v tom čase počítať s dedičstvom, alebo s výraznejším majetkom od rodičov, ako to často vidíme v zahraničí. Dolároví milionári tak dosiahli úspech vďaka vzdelaniu a tvrdej práci. To, čo dnes majú, si zarobili dlhodobým rozvojom svojho podnikania. Práca je pre nich záľubou. Aj preto sa u nich stretávame s tvrdením, že chcú naďalej pracovať, bez ohľadu na veľkosť majetku. „Zároveň si uvedomujú, že zodpovedajú tiež za osudy iných ľudí, rodiny, zamestnancov a ďalších, s ktorými kooperujú, a zároveň im vytvárajú stabilné zázemie,“ hovorí A. Macaláková.

Úspechy podporené vzdelaním

Absolútna väčšina dolárových milionárov má vysokoškolské vzdelanie, istý čas tretina žila v zahraničí a aktuálne zastáva post majiteľa či konateľa firmy (v ČR 52 %, v SR 54 %). Až tri štvrtiny milionárov pracujú odbore, ktorý priamo vyštudovali, alebo v príbuznej oblasti. Zároveň sa neustále vzdelávajú a absolvujú rôzne jazykové, manažérske kurzy či kurzy osobnostného rozvoja. Rovnako ani bežnej populácii nemožno uprieť snahu po vzdelaní.

Rozdiel je však v tom, že bežná populácia preferuje skôr praktické znalosti a vyberá si skôr kurzy účtovníctva, práce s počítačmi a rôzne školenia, ktoré im pomôžu uplatniť sa na konkrétnom pracovnom mieste.

Dolároví milionári držia svoje deti nakrátko

Ako vyplýva z prieskumu, až 32 percent slovenských dolárových milionárov žilo istý čas v zahraničí. Aj preto dnes ochotne podporujú svoje deti v štúdiu na zahraničných školách, motivujú ich k cestovaniu či k získavaniu pracovných skúseností za hranicami domova. Pri výchove detí kladú vo všeobecnosti dôraz na disciplínu, cieľavedomosť a samostatnosť. Dôležitá je pre nich vnútorná motivácia namiesto vonkajšej kontroly.

Jednoducho chcú, aby z ich detí vyrástli skutočné osobnosti so schopnosťou formulovať vlastné názory a vízie. „Uvedomujú si, že ich deti sú materiálne privilegované, preto kladú dôraz na jasne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby toto postavenie nezneužívali a poznali hodnotu peňazí. Pripúšťajú však, že vzhľadom na okolnosti nie je pre nich vždy jednoduché nájsť zlatú strednú cestu,“ odkrýva metódy milionárskej výchovy riaditeľka J&T Banky.

Dedenie majetku

Dolároví milionári sa na odovzdanie majetku postupne pripravujú, aj keď vzhľadom na vek to zatiaľ nepovažujú za aktuálnu otázku. Vedia však, že v budúcnosti sa tejto téme nevyhnú. Takmer polovica z nich (46 % v SR a 43 % v ČR) si zvolí za svojho nástupcu niektoré z detí. V porovnaní so svetom sú slovenskí milionári mladší, a preto sa budú zaoberať otázkou dedičstva neskôr.

Ako investujú boháči

Potenciál investícií vidia českí a slovenskí milionári odlišne. Česi v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov (38 %), rezidenčných nehnuteľností (33 %), poľnohospodárskej pôdy (28 %) a do start-upov (27 %).

Slováci, naopak, za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem (32 %), alternatívnych investícií (24 %), nákupu poľnohospodárskej pôdy (21 %) a do korporátnych dlhopisov (21 %). Naopak, obe skupiny už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne.

S vekom stúpa trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov.

Až 30 percent slovenských milionárov však má približne polovicu svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15 percent z nich sa rozhodlo investovať v zahraničí. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.

Česi sú pri investíciách do inovácií aktívnejší

Slovenskí (27 %), ale tiež českí (29 %) milionári sa zaujímajú o investície do technologických inovácií a do výskumu. Zatiaľ čo Česi sú v tomto smere aktívnejší a až traja z piatich z nich už do rôznych inovačných projektov aktívne investuje, Slováci si skôr o týchto investičných príležitostiach zatiaľ len aktívne vyhľadávajú informácie (58 %). Ak sa však slovenskí milionári rozhodnú investovať, vyhľadávajú skôr účasť na projektoch spolufinancovaných inými súkromnými subjektmi (77 %). So štátom by sa rozhodlo spolupracovať na takýchto projektoch len 23 percent.

Konzervatívni investori

Rovnako ako v predošlých rokoch, aj v roku 2017 boli respondenti opatrnými investormi, t. j. investormi, ktorí si vyberajú predovšetkým bezpečné investície. Rizikové investície tvoria cca 20 % ich portfólia. K obozretnosti ich viedla predchádzajúca skúsenosť, teda „zrelá“ životná fáza, v ktorej sa nachádzala väčšina z nich (50 – 59 rokov). Dolároví milionári tiež dbajú na diverzifikáciu svojich investícií.

Od štátu očakávajú stabilitu

Dolároví milionári oceňujú najmä predvídateľnosť a nemennosť podmienok. Výrazné spoločenské zmeny ich nelákajú, naopak, sú toho názoru, že vytvárajú napätie. Od štátu teda tak v Česku (81 %), ako na Slovensku (96 %) očakávajú predovšetkým dlhodobú koncepciu rozvoja, bezpečnosť a dobré podmienky na život aj na podnikanie. Pritom však zostávajú liberálni, pravicovo orientovaní a očakávajú, že štát nebude zbytočne míňať.

EÚ = nedostatky, aj príležitosti

Tak slovenskí, ako českí milionári vyčítajú Európskej únii neschopnosť riešiť vzniknuté problémy. V tomto smere ju považujú za slabú a chorú. Dôsledkom tejto slabosti je podľa ich názoru napríklad neschopnosť čeliť migračnej kríze. Na druhej strane si však milionári z oboch krajín uvedomujú ekonomickú užitočnosť Európskej únie pre ich podnikanie.

Časť majetku na dobročinnosť

Viac ako pätina dolárových milionárov uvažuje, že časť majetku venujú na dobročinnosť. Ak sa tak rozhodnú, preferujú skôr lokálnu (85 % SR, 77 % ČR). Tak slovenskí (61 %), ako českí (67 %) milionári preferujú skôr adresnú pomoc odkázaným, ako príspevok neziskovým organizáciám. Ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú, že je pre nich náročné orientovať sa v množstve a činnosti týchto organizácií (v ČR 78 %, v SR 80 %). Samotná dobročinnosť nemá len podobu priamych finančných darov, ale je aj vo forme vytvárania špecifických pracovných miest či nákupu výrobkov z chránených dielní.

Vír svetovej politiky

Až dve tretiny slovenských dolárových milionárov vyjadrili obavu z výsledku referenda vo Veľkej Británii o začatí tzv. brexitu. Súvisí to s obavami z ďalšieho oslabovania EÚ, ktorá tak príde o silného člena. Na rozdiel od brexitu zvolenie Trumpa a jeho administratívy polarizuje milionárov. Približne tretina z nich vníma jeho zvolenie za prezidenta USA ako investičnú príležitosť, rovnako veľká skupina však túto skutočnosť vníma negatívne a takmer tretina oslovených sa k téme nevedela alebo nechcela vyjadriť.

Jedna odpoveď na “Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí – typický životopis slovenského milionára”

  1. Joseph píše:

    Skoro som si pomyslel, ze opisujete mňa… Takmer vo všetkých bodoch úplne súhlasím – iba s tým rozdielom, že prvému miliónu som sa dopracoval v 47 rokoch, ale ostatné platí. ;-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *