Streda 14. novembra. Meniny má Irma

Kvantitatívne uvoľňovanie: Žiadny účinok – najlepší účinok?

Pred vyše mesiacom rozhodol FED o kvantitatívnom uvoľňovaní menovej politiky. Za 6 mesiacov postupne skúpi štátne dlhopisy za 300 miliárd dolárov. Analytici nachádzajú v tomto rozhodnutí viac negatív ako pozitív.

„Koncepcia kvantitatívneho uvoľňovania je dosť nová a v uplynulých dvoch desaťročiach nebola mnohými centrálnymi bankami používaná,“ zdôrazňuje hlavný stratég Saxo Bank David Karsbøl. Ako dodáva: „FED sa musí iba pozrieť na Veľkú Britániu a Bank of England aby zistil, ako to funguje. Rovnako ako FED sa Bank of England nedávno zaviazala nakúpiť dlhopisy Gilts.“

Či sa aj ECB postaví na stranu monetizácie sa zrejme rozhodne na májovom zasadnutí. O nejednote v rámci európskeho priestoru svedčí aj tohtotýždňové vyjadrenie z Rakúska o „možnosti nakupovania cenných papierov“. Proti takejto alternatíve sú v tomto prípade Nemci.

Vráťme sa však do zámoria. Skupovanie dlhopisov však nie je jediným plánovaným rozhodnutím FEDu: Ako vysvetľuje Ján BeňákCI Komodity: „Ten totiž okrem toho, že bude nakupovať štátne dlhopisy v objeme 300 mld. USD tiež povedal, že nakúpi aj cenné papiere založené hypotékami v objeme 750 mld. USD a zároveň 100 mld. USD priameho dlhu spoločností Fannie Mae a Freddie Mac. Celkovo tak oznámil FED „monetizovanie“ v objeme 1,15 mld. USD, pokiaľ sa iné podmienky nezmenia. To ale nie je všetko. FED okrem toho pracuje aj s plánom TALF, v rámci ktorého by mohlo byť do finančného systému naliaty až 1 bilión USD. Od decembra 2007 po december 2008 vzrástol objem úverov ktoré FED poskytol "zo vzduchu" (jeho celková bilančná suma) z 877 mld. až na 2,2 bilióna USD. To je obrovský objem monetizácie. Veľkú časť z týchto zdrojov ale skončila v prebytočných rezervách bánk a iných vkladových inštitúciách. Pokiaľ by sme odrátali od úrovne úverov veľkosť prebytočných rezerv, získali by sme v sledovanom období nárast z 875 mld. po takmer 1,5 bilióna USD v decembri 2008.“

Takýmto správaním musel FED podľa Beňáka uspokojovať dopyt peňazí nielen bánk, ale aj nebankovej verejnosti, ktorá chcela držať vyšší objem hotovosti. „Ak by tak nespravil, ekonomická aktivita by pravdepodobne prepadla oveľa viac ako teraz. Nezvýšenie ponuky peňazí bolo jedným z faktorov prehĺbenia veľkej hospodárskej krízy.“

David Karsbøl (Saxo Bank) nie je monetizáciou nadšení: „Aby bola situácia ešte horšia, obchodné prebytky, a tak intervenciou vyvolané rezervy u dvoch najväčších kupujúcich Treasuries USA – v Číne a Japonsku, sa zmenšujú. Preto dopyt po Treasuries z týchto krajín značne poklesne. K tomu dochádza v dobe, keď USA musia počas budúcich 12 mesiacov refinancovať viacej ako 6 biliónov USD dlhu. To by znamenalo zdvojnásobenie zásoby peňazí M1, pokiaľ by mal FED odkúpiť 25 % tejto čiastky.“ Podľa Karsbøla smeruje súčasná situácia k presunutiu dlhu: „Pokiaľ má politika kvantitatívneho uvoľňovania fungovať, bude logickým vyústením týchto krokov, že centrálne banky skončia tak, že budú vlastniť všetok dlh svojej vlády. Najhorším scenárom uvedeného bude deštrukcia trhu súkromného kapitálu na štátny dlh. Scenárom najlepšieho prípadu bude to, že to nebude mať žiadny účinok.“

Čo urobí monetizácia s dolárom?

Ešte v marci napísal Valér Demjan CI Komodity, že kroky FEDu vedú jednoznačne k oslabovaniu dolára, ktorý by mal slúžiť na boj s defláciou. Rovnako sa však môžeme podľa Ronalda Ižipa z CI Komodity stretnúť s opačnou situáciou: „Dolár ešte môže v najbližšom období posilňovať. Kvôli obrovskej bubline na realitnom trhu hrozí Amerike vyššia deflácia ako kdekoľvek inde na svete. Pri deflácií sa ničia peniaze. Takže množstvo dolárov v obehu sa ničí rýchlejšie ako množstvo akejkoľvek inej meny. S menším objemom dolárov bude podľa zákona dopytu a ponuky dolár krátkodobo posilňovať. Pokiaľ sa bude kríza v USA prehlbovať rýchlejšie ako kdekoľvek inde, tak paradoxne z tohto bude profitovať dolár.“

Doláru dnes pomáhajú pozitívne výsledky z USA. Silnejú však aj tlaky Číny a Ruska na vytvorenie spoločnej meny, ktorá v medzinárodnom zúčtovaní nahradí dolár. „Američania sú zadlžení až po uši a nenájde sa nikto, kto by im požičal ďalšie peniaze. Tým sa skončí aj pozícia dolára ako svetovej rezervnej meny,“ odhaduje Ronald Ižip z CI Komodity.

K analytikom, ktorý lámu nad americkou bankovkou palicu, patrí aj David Karsbøl zo Saxo Bank: „Aby sme mohli ohľadne USD úplne špekulovať na pokles, museli by sme vidieť pokračujúce odpredaje USD, keď vidíme pokles chuti riskovať. Nemôžeme sa vyhnúť tomu, aby sme sa domnievali, že pokles USD na konci marca bol veľmi spojený s všeobecným a zmäteným oživením chuti riskovať, ako tomu je v spojitosti s obavami o trajektóriu hyper-expanzionistickej monetárnej politiky FED-u. Z dlhodobého hľadiska musí USD devalvovať zo zrejmých dôvodov spomínaných už donekonečna inde. Ale svet má stále tendenciu vracať sa k USD ako k bezpečnej mene, keď je averzia k riziku najhoršia. My si nemyslíme, že zhoršovanie už nebude pokračovať. Stále si myslíme, že tento rok existuje rozumná pravdepodobnosť posledného vzopätia USD.“

Ako vidíte krízu?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *