Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2010: Nezamestnaných by mohlo byť podstatne menej

Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu sú Peter Arthur Diamond, Dale Mortensen a Christopher Antoniou Pissarides za prínos pri výskume v oblasti trhov práce. Úspech dosiahli aj vďaka finančnej kríze, ktorá spôsobila zánik enormného množstva pracovných miest a vytvorila tak ideálne prostredie pre ocenenie ich práce.

Je pracovný trh efektívny? Ak nie, tak prečo?

Trojica ekonómov dostala ocenenie za vývoj teórie, ktorá objasňuje, aký vplyv majú regulácia a hospodárska politika na trh práce. Laureáti nie sú zástancami vysokých dávok v nezamestnanosti. Práve naopak, vysoká finančná podpora ľudí bez práce podľa nich vedie k vyššej nezamestnanosti a predĺženiu obdobia, v ktorom je uchádzač schopný nájsť si prácu.

Tím vedcov vysvetľuje, prečo na pracovnom trhu vzniká situácia, kedy je nepomerne vyššia ponuka práce ako dopyt po nej, pričom zároveň existujú neobsadené pracovné miesta. Tento paradox vysvetľujú ako následok špecifickosti pracovného trhu, kde sa zamestnávatelia (kupujúci) a zamestnanci (predávajúci) nestretávajú priamo. Permanentné neuspokojenie niektorých predávajúcich a niektorých kupujúcich je dôsledkom tzv. trenia, ktoré je spôsobené vzájomným vyhľadávaním, ktoré ponukovú aj dopytovú stranu stojí nemalé finančné prostriedky. Zároveň však tvrdia, že pracovný trh je nedostatočne efektívny aj v dôsledku štátnej regulácie.

Pomenúvajú konkrétne problémy, ktorými sú predovšetkým vysoká úroveň podpory v nezamestnanosti a regulácia týkajúca sa pracovného práva v oblasti najímania nových zamestnancov či ich prepúšťania. Pod reguláciou prijímania a prepúšťania zamestnancov si môžeme v našich podmienkach predstaviť nástroje ako minimálna mzda, výpovedná lehota, nárok na odstupné a pod. Podľa vedcov sú to práve tieto faktory, ktoré majú najsilnejší vplyv „na to podstatné“, čo ľudí trápi: ponuku práce, úroveň miezd a mieru nezamestnanosti.

Vedci skonštruovali teoretický rámec pre tzv. „trhy s trením pri hľadaní“ (markets with search frictions). Pôvodne s ich analýzou začal Peter Diamond. Dale Mortensen a Christopher Pissarides ju rozšírili a aplikovali na trh práce. Túto teóriu je však možné aplikovať aj na iné druhy trhov, čo sa v minulosti už udialo.

„Nobelovka“ zrejme aj vďaka kríze

Prínosom podľa Švédskej kráľovskej akadémie vied je predovšetkým skutočnosť, že táto teória môže pomôcť porozumieť, akým spôsobom štátne zásahy ovplyvňujú mieru nezamestnanosti, voľné pracovné miesta a výšku miezd.

Učenie najčerstvejších laureátov ocenenia za ekonómiu je istotne cennou inšpiráciou aj pre politikov. Veď čo je dnes pre ľudí dôležitejšie ako príležitosť pracovať. Vyhliadky dlhodobejšie ako je rozpätie politického mandátu sú určite devízou pre všeobecný a udržateľný rozvoj. Avšak zrejme aj neutešená situácia na pracovných trhoch po celom svete prispela ku skutočnosti, že cena bola pridelená práve za prínos v tejto oblasti. Ak by nepretrvávala kríza na pracovných trhoch, možno by táto oblasť bola pre mnohých absolútne nezaujímavá. Možno by sa vedci takéhoto ocenenia nedočkali.

Nie je Nobelova cena ako Nobelova cena

Nobelove ceny boli prvýkrát udeľované v roku 1901. Nobelova nadácia však vznikla už 29. mája 1900. Jej vznik odobril švédsky kráľ. Švédskej kráľovskej akadémií vied, ktorú Alfred Nobel poveril udeľovaním cien, venoval 32 miliónov švédskych korún. Väčšina odmien za ocenenia pochádza práve zo spomínaného fondu. Iba cena za ekonómiu je financovaná Švédskou centrálnou bankou zo zvláštneho fondu. Väčšinu ocenení udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied.

Každoročne sa cena udeľuje za činnosti v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a prínos pre mier. Tieto ceny sa začali udeľovať na základe poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela. Tento vedec je známy predovšetkým ako vynálezca dynamitu. Zároveň sa udeľuje „Nobelova cena za ekonómiu“, ktorá však nebola predmetom Nobelovho závetu. Prísne vedecky vzaté, táto cena nie je Nobelovou. Presný názov tohto ocenenia je „cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela“. Jej udeľovanie zaviedla Švédska ríšska banka v roku 1969 pri jej 300. výročí vzniku.

Vizitky nobelistov

Peter A. Diamond

Americký ekonóm, ktorý sa ako vedec zaoberá predovšetkým americkým daňovým, sociálnym a dôchodkovým systémom. Má 72 rokov. Pôsobí na uznávanom Massachussettskom technologickom inštitúte. Americký prezident ho tento rok dokonca navrhol na post člena rady guvernérov centrálnej banky FED.

Dale Mortensen

71 ročný americký ekonóm. Na Severozápadnej univerzite v štáte Illinois pôsobí ako profesor ekonómie. Mortensen sa počas svojej kariéry venoval hlavne trhu práce, makroekonómii a ekonomickým teóriám.

Christopher A. Pissarides

Cypersko-britský ekonóm pôsobiaci na Londýnskej škole ekonómie a politických štúdií. Jeho centrom záujmu sú predovšetkým makroekonómia, trh práce, ekonomický rast a hospodárska politika.

Nositelia ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela

Rok

Nositelia

Ocenená oblasť výskumu

2010

Peter A. Diamond, Dale T. Mortensen, Christopher A. Pissarides

Za ich analýzu trhov s tzv. vyhľadávacím trením

2009

Elinor Ostrom

Za jej analýzu ekonomickej kontroly, špeciálne za pochopenie spoločného vlastníctva

Oliver E. Williamson

Za analýzu ekonomickej kontroly, špeciálne za pochopenie hraníc firiem

2008

Paul Krugman

Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity

2007

Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin, Roger B. Myerson

Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov

2006

Edmund S. Phelps

Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike

2005

Robert J. Aumann, Thomas C. Schelling

Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier

2004

Finn E. Kydland, Edward C. Prescott

Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov

2003

Robert F. Engle III

Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH)

Clive W.J. Granger

Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia)

2002

Daniel Kahneman

Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote

Vernon L. Smith

Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov

2001

George A. Akerlof, A. Michael Spence, Joseph E. Stiglitz

Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami

2000

James J. Heckman

Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek

Daniel L. McFadden

Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere

1999

Robert A. Mundell

Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území

1998

Amartya Sen

Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o.i. v rozvojových krajinách

1997

Robert C. Merton, Myron S. Scholes

Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze

1996

James A. Mirrlees, William Vickrey

Za základné príspevky k ekonomickej teórii o „incentives“ pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu

1995

Robert E. Lucas Jr.

Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania

1994

John C. Harsanyi, John F. Nash Jr., Reinhard Selten

Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier

1993

Robert W. Fogel, Douglass C. North

Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny

1992

Gary S. Becker

Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce

1991

Ronald H. Coase

Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva

1990

Harry M. Markowitz

Za vývoj teórie výberu portfólia

Merton H. Miller

Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania

William F. Sharpe

Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky

1989

Trygve Haavelmo

Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti

1988

Maurice Allais

Za prelomové príspevky k teórii trhov a eficientného využívania zdrojov

1987

Robert M. Solow

Za práce o ekonomických teóriách rastu

1986

James M. Buchanan Jr.

Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania

1985

Franco Modigliani

Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov

1984

Richard Stone

Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy

1983

Gerard Debreu

Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov

1982

George J. Stigler

Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu

1981

James Tobin

Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien

1980

Lawrence R. Klein

Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky

1979

Theodore W. Schultz, Sir Arthur Lewis

Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín

1978

Herbert A. Simon

Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách

1977

Bertil Ohlin, James E. Meade

Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu

1976

Milton Friedman

Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky

1975

Leonid Vitaliyevich Kantorovich, Tjalling C. Koopmans

Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov

1974

Gunnar Myrdal, Friedrich August von Hayek

Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry a za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov

1973

Wassily Leontief

Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch

1972

John R. Hicks, Kenneth J. Arrow

Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu

1971

Simon Kuznets

Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov

1970

Paul A. Samuelson

Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede

1969

Ragnar Frisch, Jan Tinbergen

Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov

Zdroj : nobelprize.org

Poznáte prácu tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu?

View Results

Loading ... Loading ...

3 odpovede na “Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2010: Nezamestnaných by mohlo byť podstatne menej”

  1. Janko píše:

    Nobelova cena za ekonomiu = ocenenie vedeckých postupov v disciplíne, ktorá s vedou nemá nič spoločné ….

    tak a teraz chytráci pustite sa do mna s teoriou hier atd … brr

    ekonomia nie je veda aj ked sa snazi aplikovat znalosti z inych oborov

    vysledky prace roznych ekonomov, expertov, prognostikov a analytikov vidime denne okolo seba …

    • TG píše:

      Mohol by si trochu rozvinúť dôvody, pre ktoré si myslíš, že ekonómia nie je veda?
      Je možné, že Alfred Nobel vedel čo robí :). Rád sa nechám poučiť. Ďakujem za príspevok.

    • Radek píše:

      Ekonomie je především společenská věda jako např. sociologie. Vyčlenila se v průběhu času z filozofie, která se zabývala i ekonomickými tématy. Až poměrně nedávno začala aplikovat matematické postupy… a musím říci, že mnohdy na škodu věci. Pro pochopení jsou dobré, ale nelze je brát jako dogma.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *