Utorok 24. novembra. Meniny má Emília

Ľavičiar J. Biden by ekonomike nemal uškodiť viac ako D. Trump

Ak sa prezidentom USA stane Joe Biden, nebude to ekonomiku znamenať katastrofu, ako prezentuje D. Trump. Krajina by sa pravdepodobne dočkala nových investícií a Slovensko by si mohlo vydýchnuť od hrozby ciel na automobily.

Dôležité prezidentské, voľby v najväčšej ekonomike sveta sú za nami. Výsledky stále nepoznáme. Je možné, že aj za pomoci miliónov hlasov poštou v nich vyhrá demokratický kandidát Joe Biden. Víťazstvo by tak neobhájil kontroverzný republikán Donald Trump. Do Bieleho domu by v takom prípade zasadol doteraz najstarší, čoskoro 78-ročný nominant Demokratickej strany. Jeho viceprezidentkou by bola bývalá hlavná prokurátorka Kalifornie a neskôr jej senátorka Kamala Harrisová, prvá žena na tomto poste.

Kto je Joe Biden?

Dlhoročný politik v minulosti pôsobil ako viceprezident Barracka Obamu – počas oboch jeho prezidentských mandátov v rokoch 2009-2017. Vyštudovaný právnik a neskôr senátor za malý štát Delaware pôsobí v Demokratickej strane už od roku 1969. Jeho možnému víťazstvu okrem nižšej popularity Donalda Trumpa v prieskumoch dopomohol aj horší stav americkej ekonomiky, ktorá sa stále spamätáva z hlbokého prepadu v prvej polovici tohto roka.

Kým na začiatku roka voliči v otázkach hospodárstva ešte dôverovali skôr republikánskemu kandidátovi, spolu s do veľkej miery nezvládnutou epidémiou nového koronavírusu a jej negatívnym dopadom na ekonomiku sa s časom sa táto dôvera preliala práve v kandidáta Demokratov.

Rovnako, ako stav ekonomiky ovplyvnil výsledok amerických volieb, zasa výsledok ľudového hlasovania spätne ovplyvní aj ekonomiku. A to nie len v USA, ale aj na celom svete, keďže Spojené štáty majú v dolárovom vyjadrení stále najvyššie HDP na svete (v parite kúpnej sily už niekoľko rokov vedie Čína) a sú tiež najväčším svetovým importérom či finančným trhom.

Odhliadnuc od debát, či sú pre hospodársky rast lepší republikánski alebo demokratickí prezidenti – to je vždy veľmi diskutabilné – najbližšie mesiace budú na severnej pologuli aj s hľadiska ekonomickej politiky extrémne zložité pre veľkú druhú vlnu šírenia nového koronavírusu SASR-CoV-2.

Štyri roky s Donaldom Trumpom

Najprv sa však pozrime na dedičstvo štvorročného mandátu Donalda Trumpa. Ten začal úradovanie s americkou ekonomikou v dobrom stave a relatívne dlho sa mu ju tam aj darilo držať. Nijako významne ju však nenakopol, ako sľuboval pred voľbami.

Trumpovo znižovanie daní pre firmy a deregulácia nepriniesli udržateľný vysoký hospodársky rast. Ročné tempo napredovania ekonomiky USA sa síce v roku 2018 zvýšilo nad tri percentá, no potom sa potenciál tohto stimulu zjavne vyčerpal. Spolu s prezidentovou obchodnou vojnou s Čínou, ktorá výrazne zvýšila neistotu i náklady obchodovania s touto krajinou, sa neskôr dynamika rastu HDP vrátila k dvom percentám. Nedostatočne premyslená deregulácia zasa často znamenala ohýbanie dôležitých pravidiel, napríklad v oblasti životného prostredia.

Aj to však dokázalo zabezpečiť, že headlinová americká miera nezamestnanosti (ukazovateľ U-3) do začiatku tohto roka klesla na dlhoročné minimum 3,5 percenta. Teda na najnižšiu hodnotu od roku 1969. A to aj bez toho, aby to naštartovalo rýchlu infláciu prostredníctvom prirýchleho rastu dopytu v hospodárstve. To sa podarilo vďaka tomu, že mzdy napriek nízkej oficiálnej miere nezamestnanosti nijako extrémne rýchlo nerástli.

Pandémia ako škrt cez rozpočet

Potom však prišla pandémia, ktorú prezident od začiatku zľahčoval. Miera nezamestnanosti pre opatrenia na boj s vírusom i opatrnosť ľudí v spotrebe v marci a apríli vyskočila až na takmer 15 percent, keď podniky prepúšťali milióny a milióny zamestnancov. Úrovne podielu ľudí bez práce to boli nevídané od Veľkej hospodárskej recesie v 30tych rokoch minulého storočia.

Flexibilita amerického pracovného trhu v prepúšťaní na druhej strane zároveň znamená, že v lepších časoch firmy naberajú zamestnancov rýchlejšie, ako inde. To sa ukazuje aj tento rok, kedy od apríla a mája už zástupy uchádzačov o zamestnania zásadne poklesli. Do septembra a októbra vymazali už viac ako polovicu svojho pandemického nárastu, keď sa v americkej ekonomike obnovilo či pribudlo v čistom viac ako 11 miliónov pracovných miest.

Vysoký deficit a rekordné zadlženie

Ani to však nestačilo na to, aby voliči vo veľkom začali D. Trumpovi v otázkach ekonomiky znovu viac dôverovať. Dôvodom môže byť aj prezidentova tvorba vysokých deficitov verejných financií, ktorá významne zvýšila verejné zadlženie. Prezident totiž svoje znižovanie daní nijako významne nekompenzoval poklesom verejných výdavkov tak, aby schodok rozpočtu ostal nezmenený, či aby sa znížil.

Deficit podľa dát Medzinárodného menového fondu ešte v predkrízovom roku 2019 narástol až na 6,3 percent HDP. V tomto roku to môže byť pre krízu až 18,7 percenta HDP a verejné zadlženie USA tak vystúpi na viac ako 131 percent HDP. Teda vyššiu úroveň, ako počas Druhej svetovej vojny.

Súčasné nízke úrokové sadzby podporované menovou expanziou americkej centrálnej banky nateraz riziko udržateľnosti financovania vysokého dlhu držia na minime, no budúcnosť spolu so starnutím obyvateľstva a možnou klesajúcou úlohou dolára v svetovej ekonomike pre túto udržateľnosť predstavujú hmatateľné hrozby.

Aká by bola Amerika s J. Bidenom?

Aké však môžu byť Spojené štáty s novým prezidentom? Britský magazín The Economist možnú novú hlavu štátu opísal ako pragmatika, avšak s nedostatočným „drajvom“ či víziou vo viacerých dôležitých oblastiach politiky. Pre ekonomiku je ale dôležité, že ako centrista odmieta utopické ľavicové predstavy časti Demokratickej strany o veľkom prerozdeľovaní bohatstva štátom. Aj Bidenove návrhy by zvýšili úlohu vlády v ekonomike, no podľa prepočtov len o niekoľko málo percentuálnych bodov – a to z relatívne nízkej americkej úrovne.

Prvou povolebnou prioritou tohto možného nového prezidenta by bolo schválenie objemného fiškálneho stimulu, na ktorom sa už dlhšiu dobu nevedeli Demokrati s Republikánmi dohodnúť. Množstvo podporných opatrení proti koronakríze totiž potrebuje predĺženie či navýšenie – aj pre šíriacu sa už tretiu vlnu nových prípadov koronavírusu v USA. Nový balík bude v hodnote zrejme viac ako dva bilióny dolárov (10% HDP).

Okrem toho by v horizonte volebného obdobia v Spojených štátoch tiež zrejme pribudli veľké verejné investície do infraštruktúry či výskumu a vývoja, najmä v súvislosti so spomínaným potrebným prechodom na nízkouhlíkovú ekonomiku. Ale ďalšie zdroje by šli aj do programu bezplatného vysokého školstva či iných skôr sociálnych opatrení.

J. Biden by však s najväčšou pravdepodobnosťou nešiel do univerzálneho zdravotného poistenia, zákazu jadrovej energie či garancií zamestnania, ako navrhovali niektorí jeho kolegovia v Demokratickej strane.

Uškodiť ekonomike by ale mohla Bidenova privysoká federálna minimálna mzda. Nezávislá rozpočtová rada CBO vlani vypočítala, že 15-dolárová hodinová minimálna mzda by Ameriku stála možno 1,3 milióna pracovných miest, najmä v menších firmách, znížila by celkové príjmy, hospodársky rast a zvýšila infláciu.

Slovensko sa clám na vývoz áut do USA pravdepodobne vyhne

Napriek tomu, že v minulosti J. Biden podporoval skôr voľný obchod, veľkú liberalizáciu od neho čakať nemôžeme, aj kvôli zmene nálad v USA smerom k protekcionizmu. Určité uvoľnenie obchodu s Čínou, či voľnejšiu imigračnú politiku (potreba vysokokvalifikovaných pracovníkov) by ale priniesť mohol.

Pre Slovensko by v tomto kontexte bolo veľmi dôležité pominutie hrozby 25 percentného cla na dovoz áut do USA. To by významne upokojilo najmä najväčšiu slovenskú fabriku nemeckého Volkswagenu.

Vyššia minimálna mzda by znížila zamestnanosť

Ani J. Biden však nemá riešenie pre rýchlo rastúce verejné zadlženie v USA. Podľa predvolebných plánov by daňové príjmy zvýšil iba v hodnote zhruba polovice nárastu výdavkov. Deficit a dlh by tak naďalej rástli.

Vyššie dane z príjmu firiem (z 21 na 28%, pred Trumpom to bolo až 35%) by tiež podľa prepočtov znížili firemné zisky o viac ako desatinu, čo by mohlo znížiť hodnotu akcií amerických firiem. Ešte o niečo viac by sa v prípade jeho víťazstva znížili aj čisté príjmy najlepšie zarábajúceho percenta populácie (nad 400-tisíc dolárov ročne).

Čaká nás obdobie neistoty a volatilitných trhov

Keďže však výsledky volieb budú veľmi tesné, najbližšie týždne môžu byť v USA neisté až hektické, čo sa môže prejaviť aj na finančných trhoch.

Donald Trump už dopredu ohlásil, že tesný výsledok nemusí uznať a zrejme sa obráti na jeho preskúmanie súdom. To môže politickú neistotu predlžovať až do 14. decembra, na kedy je plánované zasadnutie zboru voliteľov, ale teoreticky až dlhšie. Možné je aj odsunutie tejto voľby v prípade, že o platnosti výsledkov volieb bude ešte rozhodovať Najvyšší súd. Tam majú väčšinu republikánski nominanti.

Ekonóm známy ako „doktor Skaza“ Nouriel Roubini preto varuje pred veľkou neistotou, ktorá by zrejme zamávala akciovými trhmi nadol. Napríklad v roku 2000, kedy sa až do decembra rozhodovalo o víťazstve Georgea Busha mladšieho, sa americké akcie prepadli o viac ako sedem percent.

V prípade, že prezident D. Trump víťazstvo J. Bidena neuzná, hrozí teoreticky aj násilie na uliciach medzi podporovateľmi jedného a druhého kandidáta. V prípade víťazstva doterajšieho prezidenta bude tiež veľa závisieť od výsledkov volieb do oboch komôr Kongresu. Ak by Republikáni získali v oboch zboroch väčšinu, mohla by sa ich politika deregulácie a nižších daní posilniť.

Tak či onak, výsledky volieb zaručia ako-tak stabilnú politickú situáciu len na dva roky. Ďalšie parlamentné voľby sú totiž už v novembri 2022.

Autori sú analytici VÚB banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial