Pondelok 22. apríla. Meniny má Slavomír

Len to, že očakávame recesiu, môže spôsobiť, že naozaj príde

Ekonomické čísla nie sú také tragické, ako sa môže zdať. Stále máme ďaleko od recesie. Čo si však musíme všímať je sentiment. Ak budú všetci očakávať recesiu, ona naozaj príde – situáciu na finančných trhoch a vo svetovej makroekonomike hodnotí Holger Wehner riaditeľ produktov pre akciové trhy v spoločnosti Allianz Global Investors.

Vyššia volatilita nie je v neskorej fáze hospodárskeho cyklu ničím neobvyklým. V nedávnom vývoji sme však mohli vidieť niektoré varovné signály, napríklad sploštenie výnosovej krivky amerických dlhopisov alebo pokles Indexu spotrebiteľskej dôvery. Môže prísť recesia skôr ako sme očakávali? 

Myslím si, že akciový trh zvyčajne preháňa, a to tak v pozitívnom, ako aj negatívnom smere. Máme za sebou relatívne dlho trvajúci býčí trh v USA. No len to samé, neznamená, že rast sa musí hneď skončiť. Musíme sa bližšie pozrieť na čísla.

Reálna ekonomika je tak v USA, v Európe, ale aj na rozvíjajúcich sa trhoch, celkom odolná. Stále vidíme slušný ekonomický rast. Pracovný trh je silný, čo znamená významnú podporu pre spotrebu domácností. Myšlienky na nadchádzajúcu recesiu sú teda v tomto čase stále len špekuláciou.

Čo však musíme sledovať je sentiment. Keď všetci začnú hovoriť a myslieť negatívne a očakávať recesiu, ľudia pravdepodobne prestanú míňať a investovať. Recesia sa tak môže dostaviť už len preto, že ju očakávame. Oplatí sa preto sledovať indikátory sentimentu. Nateraz sú ale, tak v spotrebiteľskej, ako aj podnikovej sfére ešte vzdialené od teritória recesie. Môžeme teda povedať, že všetko je relatívne pozitívne, hoci už menej, ako pred pár mesiacmi, no stále nemôžeme hovoriť o recesii.

Pozrime sa bližšie na Európu. Nemecko by sa mohlo v druhej polovici roka dostať do recesie, musíme sa vysporiadať s koncom výkupu dlhopisov, Brexit nie je stále doriešený. Je v tejto situácii v Európe niečo pozitívne?

Pri hodnotení situácie v Európe musíme byť opatrní. Máme tu totiž prebiehajúcu reguláciu v automobilovom sektore, čo môže znížiť produkciu a export. Tento sektor je pre Nemecko kľúčový. Čísla z automobilového priemyslu tak môžu negatívne ovplyvniť celkové výsledky. Keď sa ale pozrieme bližšie, situácia je menej negatívna, ako by sa mohlo zdať. Myslím si preto, že v Nemecku nedôjde k recesii.

V roku 2017 sme mali štvrťroky, keď sme rástli nad svojim potenciálom. Teraz sa posúvame k miernemu rastu. Stále sme však na úrovni potenciálu, čo je zhruba rast o 1,8 percenta, čo je slušné číslo. Pracovný trh dáva stále príležitosť pre spotrebu, nie som preto negatívny, tak pri pohľade na Nemecko, ako aj zvyšok Európy.

Hovoríme o politických otázkach ako Brexit, taliansky štátny rozpočet, alebo francúzske protesty. Nateraz tieto udalosti však nemajú žiadne reálny ekonomický dopad. Myslím si navyše, že EÚ bude v poslednej minúte veľmi pragmatická. Ani oni si nemôžu dovoliť pripustiť katastrofu. No prečo by mali na ústupky pristúpiť už teraz?

Môžeme tak byť pri hrozbe recesie pokojní?

Čo sa mení je sentiment. Ľudia začínajú byť negatívni, pretože sa hovorí najmä o negatívnych veciach. Ako som už zmienil, z dôvodu samo sa napňujúcich predpovedí, je to veľmi nebezpečná situácia. Negatívne veci vždy priťahujú pozornosť verejnosti, no realita je často oveľa lepšia.

Aj na akciovom trhu už vidíme, že akcie započítali do cien veľkú časť tohto pesimizmu. Pre dlhodobých investorov to tak môže vytvárať zaujímavé investičné príležitosti. Keď sú všetci pesimistickí, vytvára to potenciál zisku z budúceho rastu. Veľa vecí je už dnes zahrnutých v cenách. Trh tak do veľkej miery predbieha to, čo sa stane. Ak by aj došlo k recesii, môžeme ju zvládnuť lepšie.

Keď budú politické otázky definitívne vyriešené, a môže k tomu dôjsť veľmi ľahko, sentiment sa môže obrátiť. Akciový trh to môže potiahnuť nahor. Nie je tu teda len riziko poklesu, ale aj rastu, a ak investori zmeškajú štart tejto fázy zotavenia, prídu o výnosy. Pri politike je notoricky známe, že nikdy vopred neviete, čo sa môže stať. Neznamená to preto, že by sme sa mali na politiku príliš zameriavať.

Pri Taliansku to však nie je len o politike. Sú tam aj ekonomické problémy, ktoré len tak nezmiznú.

Situácia v Taliansku je to istej miery tragická. Keď sa nová vláda dostala k moci, čísla ekonomického rastu a pracovného trhu boli pozitívne – lepšie ako veľmi dlhý čas predtým. Čísla boli stále relatívne slabé, no priaznivé. Najjednoduchšou vecou pre novú vládu bolo nechať veci jednoducho plynúť, nechať priaznivý vývoj len pokračovať. Bolo by to dobré pre všetkých. Oni však tento krehký rast zabili. Teraz tu máme čísla, ktoré nevyzerajú pekne.

Bude ECB naozaj zvyšovať sadzby až v treťom kvartáli tohto roka? Ako veľmi je pravdepodobné, že k zvýšeniu dôjde už skôr?

Závisí to od toho, čo sa naozaj v ekonomike stane. Keď sa scenár recesie naozaj naplní, ECB má len málo možností ako reagovať. Už sa síce sčasti pohla z rohu a získala tak spať časť nástrojov, stále je však pod veľkým tlakom.

Ak sa prikloníme k scenáru, že súčasný vývoj bude pokračovať smerom k miernemu rastu, nie k recesii, ECB bude zvyšovať sadzby. Mohli by sme povedať, že centrálna banka trochu zaspala, najmä keď sa pozrieme na situáciu v USA, no to, čo doteraz urobila, európsku ekonomiku nezabrzdilo, takže môžeme povedať, že ECB urobila dobrú prácu.

Čo v skutočnosti by ECB mohla urobiť, ak by sa recesia teraz dostavila?

Program výkupu dlhopisov už bol ukončený. To je jeden z nástrojov, ktorý by sa mohol znova použiť. Efekt by však bol otázny, pretože už sme prešli dlhú cestu. Ťažko povedať, čo by ECB urobila, ale ak by sme sa naozaj dostali do útlmu, isto by bola v nepríjemnej situácii.

Bolo by v takom prípade lepšie byť na americkom alebo európskom finančnom trhu?

Oveľa väčšiu palebnú silu majú dnes Spojené štáty. Centrálna banka tu má viac možností, no aj z fiškálneho pohľadu majú výhodu – napríklad podporou infraštruktúrnymi projektami. Nástrojov ako bojovať s recesiou je tam oveľa viac. Tak ako po kríze v roku 2008 zareagujú teda v USA pravdepodobne rýchlejšie.

Ktoré sektory by si mohli v nasledujúcom období viesť lepšie a ktoré naopak horšie?

To je otázka za milión dolárov. Zobral by som to z iného uhla pohľadu, máme za sebou dekádu investovania zameraného na rast. Teda do firiem s nablýskanými a ambicióznymi projektmi, ktoré dosahovali rast o 10-20 percent, pretože otvárali nové trhy. Veľa z nich bolo z odvetvia technológií.

Viacerí investori sa však z toho dôvodu zoskupili len do jedného pomyselného rohu investičného trhu. Sú extrémne exponovaní voči jednému druhu investícií. Áno, dlhodobo to fungovalo, takže dnes je ťažko kritizovať, no otázka znie, ako teraz ďalej. Volatilita, ktorú sme videli koncom minulého roka, zreteľne hovorí, že sa tento trend skončil. Navyše tu máme menšiu podporu monetárnej politiky. Volatilita teda bude pokračovať.

Znamená to zmeniť investičnú optiku na akciovom trhu? 

So zamerania sa na rastovú stranu trhu sa treba presunúť do investovania do hodnoty. Táto časť trhu je už niekoľko rokov mimo záujmu investorov. Odvetvia tu nedokázali prilákať investorov. Napríklad finančníctvo. Záujem oň sa teraz obnovuje.

Stratégiou na tento rok tak môže byť zameranie sa na odvetvia a firmy, ktoré boli dlho mimo záujmu a sú preto podhodnotené. Okrem finančných firiem, ide napríklad o energetické spoločnosti. Ropa je síce stále relatívne slabá, no jej spracovatelia urobili pri znižovaní nákladov kus práce, takže dokážu byť atraktívni a ponúknuť dividendy vo výške sedem, či osem percent.

Hodnotové investovanie teda nie je mŕtve, ako by sa mohlo donedávna zdať?

Určite nie. Myslím, že dokáže zaujímavo rásť najmä v čase zvyšovania sadzieb. Dôvodom je najmä diskont budúceho zisku. Je to podobné, ako pri dlhopisovom trhu. Keď sadzby rastú, chcete mať krátke durácie. Rastové akcie však majú dlhé durácie, pretože zisk je plánovaný až v dlhšej budúcnosti. Tzv. stará ekonomika zisky dosahuje už dnes, čo hovorí v prospech hodnotového investovania. Valuácie sú tu, vzhľadom na to, kde sú sadzby v USA, ešte stále atraktívne.

Keď hovoríme o hodnotovom investovaní, prišiel už čas na defenzívne sektory ako napríklad zdravotníctvo?

Problémom odvetvia zdravotníctva je v tom, že valuácie sú tu príliš vysoké. Kupujete si teda drahé akcie. Ak uvažujeme o prechode do nerizikového odvetvia, malo by ísť zároveň aj o dobré spoločnosti. Podstatou hodnotového investovania je to, definuje to mimochodom aj Warren Buffert, že si kupujete dobrú spoločnosť za veľmi dobrú cenu. Ak by teda niečo aj nešlo správnym smerom, kúpili ste investíciu za dobrú cenu. Riziko poklesu je teda nižšie. Keď teda chcete naozaj investovať s cieľom minimalizácie rizika, zdravotníctvo je už drahé.

Čo si myslíte o umelej inteligencii? Je to niečo ako Microsoft začiatkom 90tych rokov?

Akcie technologických pritiahli v minulosti veľký záujem. Moje odporúčanie nie je predať ich. Sú to dobré firmy. Majú dobrý biznis, a dosahujú zisky. Podobné je to s umelou inteligenciou. Je tu veľký potenciál. No odporúčal by som vyvážiť to hodnotovými akciami s cieľom predchádzať budúcej volatilite.

Keď sa človek chce zameriavať na technológie, umelá inteligencia je určite dobrým smerom. Je tu veľa zaujímavých firiem. Väčšina investorov si všíma firmy v prvom rade, napríklad Google, Amazon, no v druhom rade sú firmy, ktoré sú na tento trend napojené intenzívnejšie. Sú preto zaujímavejšie. Vyžaduje si to však aj dobrú analýzu. Musíte sa teda stať expertom v tejto oblasti alebo nájsť niekoho, kto bude spravovať vašej portólio.

Ide samozrejme len o satelitnú investíciu, do ktorej nedávate všetky peniaze.  Ponúka síce zaujímavý výnos, ale aj vyššie riziko. Neinvestujete do nej na pol roka, ale s dlhodobejším horizontom. A áno, jedna z týchto spoločností môže byť budúcim Microsoftom, alebo Applom. Hovoríme však len o rannej fáze tohto trendu. Môže sa teda stať niečo, o čom ešte ani netušíme.


Holger Wehner poskytol rozhovor v rámci vystúpenia v internej televízii spoločnosti Fincentrum – Vifin.

Jedna odpoveď na “Len to, že očakávame recesiu, môže spôsobiť, že naozaj príde”

  1. Martin Rubáš píše:

    Problémy jsou reálné. Blíží se špatne časy. Hlavně přichází krize eurozóny. ECB bude muset znovu tisknout peníze. A na špatné časy naše vláda není připravená.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *